Občas mení sfarbenie – býva svetlozelená, hnedavá alebo červenohnedá – v závislosti od teploty prostredia. Potravou lariev aj dospelých jedincov je drobný hmyz, najmä vošky. Samičky znášajú až po 100 vajíčok na vláskovitých stopkách, obyčajne na spodnú stranu listov. Stopky sú asi 1 cm dlhé. Larvy sa zakukľujú v guľovitom zámotku. Prezimujú jedince jesennej generácie, ktoré si hľadajú zimné úkryty v opadanom lístí, podobne ako iný užitočný hmyz (napr. lienky) Preto nie je vhodné všetko opadané lístie v záhradách spaľovať a zlikvidovať tak dôležitých ničiteľov vošiek. Pri hľadaní zimovísk zlatoočky často zablúdia aj do našich domovov (často ich stretneme na oknách). 

Rad: chrobáky – Coleoptera 
Podrad: všežravé – Polyphaga 
4. pľuzgiernik lekársky – Lytta vesicatoria (čeľaď Meloidae – májkovité) 
Dospelé chrobáky sa vyskytujú na jaseňoch, vtáčom zobe, orgováne a zemoleze, kde sa živia ich lístím (na juhu Európy žerie aj listy olív). Ak ich je viac pohromade, prezradí ich na určitú vzdialenosť pižmový pach. Larvy cudzopasia v hniezdach rôznych druhov medonosných včiel a čmeľov. Čerstvo vyliahnutá larva sa nazýva triungulín a vyznačuje sa troma pármi nôh, ktoré nesú po jednom pazúriku. Triungulín vyhľadáva podľa niektorých autorov hniezda včiel aktívne, podľa iných vylieza na kvitnúcu rastlinu, kde si počká na včelu z rodu Osmia. Včela potom odnesie triungulína do svojho hniezda, v ktorom votrelec zlikviduje včelie vajíčko alebo larvu. Po zvliekaní sa živí medom, po ďalších dvoch zvlekoch zimuje väčšina májkovitých v štádiu zvanom pseudonymfa. Na jar sa ešte raz zvlečie na nepohyblivú larvu, ktorá sa zvlečie na kuklu. Dospelý chrobák obsahuje značné množstvo prudkého jedu – kantaridínu (30 mg je smrteľných pre človeka). Pri kontakte s pokožkou kantaridín spôsobuje pľuzgiere. V minulosti sa používal jed z pľuzgiernika na trávenie a ako afrodiziakum (známe ako španielska muška). 

5. roháč obyčajný – Lucanus cervus (čeľaď Lucanidae – roháčovité) 
Roháč je obyvateľom listnatých lesov, najmä dubových. Dospelé chrobáky sa objavujú na jar a zhromažďujú sa na poranených stromoch, z ktorých vyteká sladká miazga. Okrem miazgy sa živia prevažne lístim stromov. O samičky a zdroj potravy zvádzajú samčeky súboje. Larvy sa vyvíjajú v práchnivom a hnijúcom dreve starých pňov, koreňov a kmeňov listnáčov. Ich vývin trvá niekoľko rokov (3-5) a dorastajú do dĺžky 9-11 cm. Larva posledného instaru sa zakuklí a ešte na jeseň sa liahne dospelý chrobák. Chrobák však vylieza až na jar. Roháč obyčajný je najväčším stredoeurópskym chrobákom. 6.