Zrod bipolárneho sveta

Koniec 2. svetovej vojny sprevádzala okrem bolesti nad stratami aj masová eufória obyvateľstva celého sveta z konečne dosiahnutého mieru. Aby sa zabránilo opakovaniu podobnej vojnovej apokalypsy, navrhli Spojené štáty americké (USA) vytvoriť novú medzinárodná organizácia, ktorá by nahradila neúspešnú Spoločnosť národov. 26. júna 1945 bola za účasti zástupcov 51 krajín sveta v San Franciscu podpísaná Charta Organizácie Spojených národov (OSN). Sídlom OSN sa stal New York Cieľom OSN sa stalo zachovanie miera a svetovej bezpečnosti, rozvoj mierovej spolupráce medzi národmi na základe rovnosti a práva na sebaurčenie a riešenie ekonomických, sociálnych, humanitných a kultúrnych problémov sveta na základe medzinárodnej spolupráce. Preto OSN založila viacero organizácií, napr. na pomoc hladujúcim deťom, na rozvoj školstva a vzdelanosti a ďalšie. Od začiatku venovala pozornosť ochrane ľudských práv, preto roku 1948 prijala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.
Najdôležitejším orgánom OSN je Valné zhromaždenie reprezentujúce všetky členské štáty. Každý štát má jeden hlas. Tento orgán volí a kontroluje všetky ostatné orgány OSN okrem stálych členov Rady bezpečnosti a volí aj generálneho tajomníka. Schádza sa väčšinou raz ročne. Rozhodujúce výkonné právomoci sú zverené Rade bezpečnosti. Jej stálymi členmi je päť veľmod: USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Čína. Tie majú právo veta, preto je pre všetky zásadné rozhodnutia potrebné dosiahnuť súhlas všetkých stálych členov. Rada sa skladá aj z tzv. nestálych členov, ktorých volí Valné zhromaždenie a ktorí sa striedajú. Súčasťou OSN je Medzinárodný súdny dvor v Haagu zložený z 15 sudcov z rôznych krajín, ktorí riešia medzinárodné spory.
2 Myšlienkou OSN bolo aj potrestanie vojnových zločincov. Štatút Medzinárodného vojenského tribunálu v Norimbergu prvý raz v dejinách vymedzil tri kategórie zločinov z pohľadu medzinárodného práva: vojnové zločiny, zločiny proti miera a zločiny proti ľudskosti. Prvý raz v histórii bolo rozpútanie svetovej vojny označené za zločin a hlavní vinníci niesli za to osobnú trestnoprávnu zodpovednosť.
3 Ciele OSN sa nepodarilo celkom naplniť v dôsledku narastajúceho mocenského konfliktu medzi USA a ZSSR. Osobitosťou tohto konfliktu bola skutočnosť, že prebiehajúca konfrontácia v politike, hospodárstve, ideológii, ktorá sa prenášala do kultúry, vedy, športu i medziľudských vzťahov, neprerástla do priameho vojenského stretnutia oboch superveľmocí. Súperenie sa najviac prejavilo v boji o sféry vplyvu a o prevahu v zbrojení. Roku 1949 aj ZSSR úspešne vyskúšal vlastnú atómovú bombu a neskôr aj vodíkovú bombu. Toto obdobie balansovania na pokraji vojny nazývame „studenou vojnou". Základným predpokladom „studenej vojny" bol vznik bipolárneho medzinárodného systému. Veľká Británia a Francúzsko boli po vojne hospodársky také oslabené, že postupne uznali vedúce postavenie USA. USA a ZSSR krátko po vojne ešte pokračovali v spolupráci a ich vzťahy nemali konfrontačný charakter. Spoliehali sa na dohodnuté sféry vplyvu a, navyše, ZSSR nemohol hospodársky konkurovať USA. Sila ZSSR spočívala v sile jeho vojska a zbraní.Stalin očakával od USA finančnú pomoc na obnovu zničenej krajiny, v ktorej zahynulo 27 miliónov ľudí. Preto dodržal dohody a priamo nepodporoval komunistov v Grécku, v Číne a v Indočíne. Pomoc USA pre ZSSR sa však nerealizovala, preto sovietske vedenie začalo odčerpávať ekonomické zdroje na obnovu krajiny vo svojej okupačnej zóne v Nemecku, reparačnými platbami i vynútenými ekonomickými privilégiami v ovládnutých krajinách východnej Európy. Súčasne začalo s aktivizáciou vnútorných zdrojov -obnovoval sa ideologický tlak na sovietsku spoločnosť .