Vypracovala: B. Horváthová

 
 
Pod optickou sústavou rozumieme sústavu optických prostredí, ktoré menia chod lúčov. Postup, ktorým získavame optické obrazy bodov, nazývame optické zobrazovanie.
 
Zobrazovanie odrazom vzniká najmä na vyleštených rovinných plochách na rovinných zrkadlách. Nech je pred zrkadlom bodový predmet. Odrazené lúče zostrojíme podľa zákona odrazu. Vidíme, že lúče po odraze na rovinnom zrkadle sú rozbiehavé a medzi zrkadlom a okom sa nepretínajú. Je zrejmé, že vznikne neskutočný obraz, lebo lúče po odraze rovinnom zrkadle sú rozbiehavé a medzi zrkadlom a okom sa nepretínajú.
 
 
 
 
Z pokusu vyplýva, že a= a´, predmetová vzdialenosť sa rovná obrazovej vzdialenosti.
Obraz akéhokoľvek predmetu zostrojíme tak, že nájdeme obraz každého bodu predmetu . Pre obraz v rovinnom zrkadle platí: obraz utvorený rovinným zrkadlom je vždy neskutočný, priamy, rovnako veľký ako predmet a súmerný s predmetom podľa roviny zrkadla.
Rovinné zrkadlá, ktoré denne používame, majú zrkadliacu plochu (cínový amalgám) na zadnej stene sklenej platne.
 
Zrkadliacu plochu guľových zrkadiel tvorí časť povrchu gule. Keď svetlo odráža vnútorná plocha gule, vznikne duté guľové zrkadlo. Keď svetlo odráža vonkajšia plocha, vznikne vypuklé guľové zrkadlo.
Bod C, stred prislúchajúcej gule sa nazýva stred optickej plochy. Priamka vedená stredom optickej plochy je optická os zrkadla. Priesečník optickej osi s guľovou plochou je vrchol zrkadla V. Vzdialenosť vrcholu a stredu krivosti je polomer krivosti zrkadla.
Najpresnejšie zobrazovanie vzniká v blízkosti optickej osi. Tento priestor sa volá paraxiálny priestor. Svetelné lúče dopadajúce na guľové zrkadlá sa odrážajú podľa zákona odrazu.
 
Na geometrickú konštrukciu obrazu utvoreného guľovým zrkadlom používame tri význačné lúče:
a) lúče rovnobežné s optickou osou sa odrážajú tak, že prechádzajú ohniskom F.
b) lúče prechádzajúce ohniskom, alebo mieriace do ohniska v prípade vypuklého zrkadla, sa odrážajú rovnobežne s ohniskovou osou.
c) lúče prechádzajúce stredom krivosti C alebo mieriace do stredu krivosti, odrážajú sa späť cez stred krivosti (alebo tak, že ich predĺženie ide cez stred krivosti.)
 

 
Na prvých troch obrázkoch je zobrazovanie dutým zrkadlom.V prvej situácii sa nachádza predmet vo vzdialenosti menšej ako je f, ohnisková vzdialenosť. Vzniknutý obraz je neskutočný, priamy a zväčšený. V druhom obrázku je znázornený postup ako nájdeme obraz predmetu vo vzdialenosti r > a > f . Vzniknutý obraz je skutočný, prevrátený a zväčšený.
 
Pri zobrazení predmetu vypuklým zrkadlom vidíme, že vzniká neskutočný, zmenšený a priamy obraz.
 
Pre zrkadlá platí zobrazovacia rovnica 1/a + 1/a´= 2/r = 1/f
 
Pri dosadzovaní hodnôt do rovnice dodržiavame znamienkovú dohodu:
 

Veličina

Má kladnú hodnotu
Má zápornú hodnotu
a
Ak je predmet pred zrkadlom
Nie ej možné
a,
Ak je obraz pred zrkadlom
Ak je obraz za zrkadlom
f
Pre duté zrkadlo
Pre vypuklé zrkadlo
y
Predmet leží nad optickou osou
Predmet leží pod optickou osou

 

 
Vlastnosti obrazu pri zobrazení guľovým zrkadlom
 

Zrkadlo

Poloha predmetu
Poloha obrazu
Zväčšenie
Obraz je
duté
Prevrátený a  skutočný
V nekonečne
Priamy a  neskutočný
vypuklé

 

 
Úloha:
 
1) Popíšte aké zrkadlá poznáme a ako hľadáme obraz pomocou charakteristických lúčov?
2) Zostrojte obraz utvorený dutým guľovým zrkadlom , keď je predmet s výškou 0,5cm vo vzdialenosti 6cm od vrcholu. Polomer krivosti zrkadla je 8cm.
 
 
Použitá literatúra:
J. Pišút a kol. – Fyzika pre 4. Ročník
P. Tarábek a kol. – Zmaturuj z fyziky