Názov lyrika pochádza z gréckeho slova lyrika mele – verše sprevádzané hrou na lýre. Lýra bol hudobný nástroj, ktorý  starovekí Gréci používali veľmi často a sprevádzali ním prednes určitého typu poézie. Spôsob prednesu daného typu poézie bol spevný a poézia tohto druhu musela mať vlastnosti, ktoré takýto prednes umožňoval – rytmickosť, hudobnosť. Už v antickom Grécku sa lyrika výrazne líšila od epiky, a to formou i obsahovou náplňou.

 Lyrika je literárny druh, ktorý nemá dej, vyjadruje pocity autora, nálady, dojmy, myšlienky a úvahy autora, odzrkadľuje stav. Lyrický text je vždy vyjadrovaný básnickými (poetickými) prostriedkami.

ZNAKY LYRIKY:

·         subjektívnosť (subjektívny druh) – osobný názor, postoj, stanovisko (konkrétna jedna báseň vyjadruje základnú myšlienku, jeden silný zážitok z viacerých hľadísk),

·         lyrický subjekt – vypovedá za autora, často splýva s autorom,

·         emocionálnosť – vyjadrovanie emócií, pocitov, nálad, citov,

·         nesujetovosť – nedejovosť,

·         metaforickosť – vyjadrovanie prostredníctvom básnických prostriedkov,

·         gnómický čas – nevymedzený, neobmedzený čas,

·         monologickosť – monológ lyrického hrdinu,

·         statické motívy – základné motívy sú nemenné,

·         viazaná forma reči (rytmizovaná) – verš,

·         jej úlohou je vzbudzovať pocit krásna,...

Druhy lyriky:
1. osobná - osobné problémy a pocity autora
2. spoločenská - všíma si situáciu a problémy v spoločnosti
3. prírodná - opisuje prírodu a zachytáva dojmy z nej
4. ľúbostná - o láske
5. reflexívna - uvažuje, premýšľa

 Ľúbostná lyrika je často označovaná aj ako intímna lyrika:

·         Vyznačuje sa najmä tým, že básnik je aj jej subjektom, teda tvorcom – napísal danú báseň.

·         Ale básnik je aj jej subjektom – teda je tým, o kom sa hovorí.

·         Ľúbostná lyrika pramení z  najvnútornejších zážitkov básnika.

·         Jej súčasťou je vždy ľúbostný motív.

·         Motív lásky môže byť riešený vo viacerých rovinách. Jednou z nich je napr. láska rodiča  k dieťaťu.

·         Ľúbostná poézia mala podobu v staršej slovenskej literatúre aj ako láska jednotlivca k vlasti (od klasicizmu, osvietenstva, romantizmu, preromantizmu). Autori sa svojimi citmi obracali k vlasti, riešili národnostné a jazykové otázky, záležalo im na osude ich národa. Napr.: Ján Kollár - Slávy dcéra, Ľudovít Štúr – Rozlúčenie.