Žigmund Luxemburský bol uhorský kráľ (od 1387 - 1437), český kráľ (korunovaný 1420, ale vládol v rokoch 1436 – 1437) a rímsky cisár (1433-1437).

 

 

 

Rodina


Narodil sa ako druhý syn českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV. a jeho poslednej – štvrtej manželky Alžbety (Elišky) Pomoranskej, s ktorou mal šesť detí. Matka Žigmunda Luxemburského, Alžbeta Pomoranská, oplývala na ženu neobvyklou telesnou silou. Údajne lámala konské podkovy a trhala panciere a brnenia rytierov zhora až nadol. Žigmund odmalička súperil o otcovu pozornosť so starším bratom Václavom IV., ktorý bol otcovým obľúbencom a po jeho smrti sa stal českým kráľom. Nakoniec, po bratovej smrti, sa kráľovskej a cisárskej koruny dožil aj Žigmund.


Žigmund sa oženil dvakrát. Prvou manželkou (1385 – 1395) bola uhorská kráľovná Mária Uhorská, dcéra Ľudovíta I. z Anjou, ktorá zahynula po páde z koňa aj s nenarodeným dieťaťom. Druhou manželkou (1408-1437) bola Barbora Celjská. Z tohto manželstva sa narodila iba dcéra Alžbeta Luxemburská, takže Žigmundom Luxemburským vymrel rod Luxemburgovcov v našich krajinách po meči. Alžbetin manžel, Alberecht Habsburský (1437-1439), sa stal Žigmundovým nástupcom a po predčasnej smrti sa novým kráľom stal jeho syn Ladislav Pohrobok  (volali ho pohrobok, lebo sa narodil až po smrti otca) – vnuk Žigmunda Luxemburského.

 

Zdroj: Dvořák, P. a Mrva, I.: Sovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997

 

Zdroj: Dvořák, P. a Mrva, I.: Sovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997

 

Žigmund Luxemburský a jeho manželka Mária Uhorská




Prezývky Žigmunda Luxemburského


Líška ryšavá“ je najznámejšia prezývka, ktorou počastovali cisára Žigmunda Česi. Bola to narážka na jeho fyzický vzhľad - bol ryšavý - ale hlavne na jeho ľstivosť a prefíkanosť. Českí historici často opisovali Žigmunda ako stelesnenie všetkých zlých vlastností, kvôli spomienke na Majstra Jána Husa a zúrivého odporcu husitov. Známa je aj prezývka „Sedemhlavý drak ryšavý“, ktorá vyjadrovala jeho silu a nebojácnosť.


Žigmunda opisovali kronikári ako mocného a pekného muža, ktorý vládol celých 50 rokov. Na konci života trpel dedičnou chorobou Luxemburgovcov – dnou (choroba kĺbov). Zomrel na otravu krvi, vo veku 69 rokov.



 

Začiatky vládnutia


V roku 1379 Žigmunda v Trnave zasnúbili s Máriou, dcérou uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. Po smrti Ľudovíta I. v roku 1382 sa Žigmundova snúbenica Mária stala kráľovnou Uhorska a Poľska, jej matka Alžbeta ju však zastupovala ako regentka. Na základe toho si Žigmund začal nárokovať uhorský aj poľský trón, čo však Mária a jej matka Alžbeta odmietli. V roku 1384 korunovali za poľskú kráľovnú Ľudovítovu dcéru Hedvigu, ktorá sa vydala za Vladislava II. Jagelovského.


V lete roku 1385 Žigmund, ktorého Mária a jej okolie odmietli, napadol Uhorsko a obsadil Bratislavskú a Nitriansku stolicu. Na jeseň 1385 Žigmundovi v Uhorsku dovolili vziať si v Budíne Máriu za manželku. Lenže na scéne sa objavil Karol Neapolský, ktorého korunovali za uhorského kráľa Karola II., proti čomu bola Alžbeta, podporovaná rodom Gorjanských. Vo februári 1386, so súhlasom Alžbety, jej dôverník Blažej Forgáč napadol a zranil Karola II., ktorý na následky zranenia o dva týždne zomrel (mohol byť aj otrávený). K moci sa tak opäť dostal rod Gorjanských a Mária s Alžbetou. Obe sa však neskôr dostali do rúk Jána Horvátha (stúpenca Karola II.) a do väzenia v Novigrade. Tu Ján Horváth Alžbetu pred očami dcéry Márie zaškrtil. Žigmundovi sa podarilo Máriu oslobodiť až o dva roky, ale tá ho nikdy neprestala obviňovať, že dal zavraždiť jej matku. Žigmunda korunovali za uhorského kráľa v roku 1387. Prvé manželstvo ukončila až smrť Márie v roku 1395.



 

Žigmundove vojny


Najväčším nepriateľom Žigmunda bola Osmanská (Turecká) ríša na Balkáne. V roku 1396 zorganizoval poslednú veľkú krížovú výpravu proti Turkom, ktorá sa skončila pri Nikopole porážkou. V roku 1410 bol Žigmund zvolený rímsko-nemeckým kráľom. V roku 1433 sa stal rímskym cisárom. Najväčším úspechom bolo ukončenie rozkolu v cirkvi, na čele ktorej stáli naraz až traja súperiaci pápeži. Do Kostnice zvolal a viedol cirkevný koncil (14141418) a presadil voľbu nového pápeža prijateľného pre všetkých. Stal sa najvýznamnejším panovníkom kresťanského sveta. Práve koncilom však priniesol Žigmundovi problémy. Napriek tomu, že kazateľovi Jánovi Husovi, obvineného z kacírstva, zaručil bezpečnosť (ochranný list – glejt), nezabránil jeho odsúdeniu a upáleniu v roku 1415. To mu Česi neodpustili a nenávideli ho.


V roku 1420 sa po smrti svojho brata, Václava IV., snažil stať českým kráľom. V tom čase zúrili v Čechách husitské vojny. Žigmund požadoval bezpodmienečné podriadenie sa a návrat ku katolíckej cirkvi, čo husiti odmietli. Porazili ho v bitke na hore Vítkov nad Prahou. Na Pražskom hrade sa narýchlo dal korunovať za českého kráľa, a potom z krajiny odtiahol. Ďalších pätnásť rokov sa pokúšal ovládnuť Čechy vojensky i rokovaniami s husitmi. Až po definitívnej porážke husitov pri Lipanoch (1434) bol opäť korunovaný za českého kráľa (1436), ale vládol iba rok, pretože v roku 1437 zomrel.


 

 

Domáca politika


Vojny stáli Žigmunda množstvo peňazí. Hlavnou vojenskou a hospodárskou oporou kráľa boli kráľovské mestá. Žigmund obmedzoval v krajine obchod cudzích kupcov, zakazoval vývoz drahých kovov, rozširoval a obnovoval mestské výsady (Bratislava, Košice, Bardejov). V tomto období ďalšie slovenské mestá, ležiace na obchodných cestách, dostali od kráľa právo skladu. Zlá finančná situácia však prinútila kráľa, že mnohé mestá dal do zálohy feudálom – 13 spišských miest dal ako zálohu za pôžičku od poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského. Poddaní boli zdaňovaní a mali mimoriadne povinnosti.

 

 

 

Dračí rád


Dračí rád alebo Uhorský rytiersky dračí rád bol rytiersky rád. Rád založil v roku 1408 Žigmund Luxemburský spolu s manželkou ako svetský rytiersky Dračí spolok podľa vzoru Rádu svätého Juraja - Drakobijcu. Poslaním členov rádu bol boj proti Turkom a ochrana kresťanstva. Znakom rádu bola stočená figúrka draka s chvostom obtočeným okolo krku, s chrbátom rozťatým do tvaru kríža. Drak symbolizuje zlo, nepriateľa kresťanstva (azda Turkov, Husitov), zlého ducha, jeho chrbát rozťatý do tvaru kríža symbolizuje víťazstvo viery a kresťanstva nad Diablom. Dračí rád patril k jedným z najpopulárnejších a najvýznamnejších svetských rytierskych rádov. Po Žigmundovej smrti stratil Dračí rád na svojej vážnosti.

 

 

 

Význam vlády Žigmunda Luxemburského


Žigmund bol významný stredoveký politik. Bojoval s Turkami, zaslúžil sa o reformu cirkvi (koncily v Kostnici a v Bazileji), reformoval ríšu. Počas celej svojej vlády Žigmund musel bojovať proti rôznym nepriateľom: proti Turkom (od roku 1389), proti viacerým uhorským magnátom, proti husitom (1419 – 1437) atď. V Uhorsku a Čechách bol neobľúbený a považovaný za falošného a pomstychtivého panovníka. Na druhej strane však pomerne úspešne bránil juh Uhorska proti nepriateľom.



Zopakujte si:
1. Aké tituly mal Žigmund Luxemburský?
2. S kým bojoval Žigmund Luxemburský?
3. Čo vieš o dračom ráde?
4. Opíš vládu Žigmunda Luxemburského.

Použitá literatúra:
1. Dvořák, P. a Mrva, I.: Sovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
2. Lukačka, J. A kol.: Dejepis pre 7. ročník ZŠ a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, SPN-Mladé letá, Bratislava 2011
3. Bartl, J.: Žigmund Luxemburský, Vydavateľstvo Rak, Bratislava 1996

Zdroje obrazkov:
Dvořák, P. a Mrva, I.: Sovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997