Príslovky


Príslovky vyjadrujú rozličné okolnosti dejov, vlastností a predmetov.


 

Príslovky delíme na:


  • príslovky miesta,

  • príslovky času,

  • príslovky spôsobu,

  • príslovky príčiny.



Príslovky miesta vyjadrujú miesto deja, vlastností alebo predmetov. Pýtame sa na ne otázkami kde, kade, odkiaľ, kadiaľ, pokiaľ.


Príklady: hore, vpravo, dolu, uprostred, zhora, zdola.



 

Príslovky času  vyjadrujú čas deja, vlastností alebo predmetov. Pýtame sa na ne otázkami kedy, odkedy, dokiaľ, zakiaľ.


Príklady: včera, odvčera, zajtra, teraz, potom, dávno, dnes.



 

Príslovky spôsobu  vyjadrujú spôsob deja, vlastností alebo predmetov. Pýtame sa na ne otázkou ako.


Príklady: veselo, smutno, zle, pekne, pomaly, spamäti.



 

Príslovky príčiny  vyjadrujú príčinu, deja, vlastností alebo predmetov. Pýtame sa na ne otázkami načo, prečo.


Príklady: zámerne, náhodne, naschvál, omylom, právom.

 

 

Cvičenie:


Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o príslovku miesta, času, spôsobu alebo príčiny:


 

 

doma

príslovka miesta

ráno

príslovka času

bolestivo

príslovka spôsobu

minule

príslovka času

vonku

príslovka miesta

rýchlo

príslovka spôsobu

bezdôvodne

príslovka príčiny

nedávno

príslovka času




Predložky


Predložky sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi slovami. Predložky môžu stáť pred podstatnými menami, zámenami a číslovkami.


 

Predložky delíme na:

 

  • prvotné,

  • druhotné,

  • vokalizované.



Prvotné predložky  sú slová, ktoré sa vyskytujú len ako predložky v predložkových pádoch.


Príklady: bez, k, ku, na, nad, pod, pre, pri, s, so, z, zo.

 


 

Druhotné predložky sú tie, ktoré vznikli z iných slov.


Príklady: kvôli, vyše, niže, okolo, blízko.

 


 

Vokalizované predložky sú tie, ktoré vznikli spojením neslabičných predložiek s, z, v, k s vokálom (samohláskou o, u), čím sa zmenili na predložky slabičné – so, zo, vo, ku. Predložky vokalizujeme kvôli ľahšej výslovnosti.


Príklady:


k mne – ľahšie sa vyslovuje ku mne,

z zubov – ľahšie sa vyslovuje zo zubov,

s sestrou – ľahšie sa vyslovuje so sestrou,

v Viedni – ľahšie sa vyslovuje vo Viedni.


 

 

Spojky


Spojky sú slová, ktoré spájajú iné slová a vety.


 

Spojky delíme na:


  • jednoduché a zložené,

  • jednoslovné a viacslovné.



Jednoduché spojky:  a, i, aj, keď, no, ba, že.


Zložené spojky: keďže, čiže, keby, akoby, aj keď.


Jednoslovné spojky: ibaže, lenže, pretože, aby.


Viacslovné spojky: len čo, ani keby, a preto, a predsa, a čo, a predsa.



 

Citoslovcia


Citoslovcia sú slová, ktorými vyjadrujeme city, náladu a vôľu hovoriaceho, napodobňujeme nimi prírodné zvuky alebo nimi na niečo upozorňujeme.


Príklady citosloviec, ktoré vyjadrujú city a náladu: joj, juj, bŕ, óha, ach, jaj.

 

Príklady citosloviec, ktoré vyjadrujú vôľu a upozornenie: pst, hybaj, hej.

 

Príklady citosloviec, ktoré vyjadrujú príkazy domácim zvieratám: hijó, šic, kšá.

 

Príklady zvukomalebných citosloviec, ktoré vyjadrujú zvuky neživých predmetov a zvierat: buch, tik-tak, šuch, kvá, ku-kuk.


 

Cvičenie:


Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o predložku, spojku alebo citoslovce:


 

 

na

predložka

gá-gá

citoslovce

klop

citoslovce

keď

spojka

citoslovce

pretože

spojka

okolo

predložka

popod

predložka

 



Použitá literatúra:
Krajčovičová - Keselová: Slovenský jazyk pre 7. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 2010. s. 92 – 93.
Péteryová, O. a kol.: Zbierka úloh zo slovenského jazyka na prijímacie skúšky na stredné školy. Didaktis, Bratislava, 1992. 144 s.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.