Výslovnosť a pravopis domácich slov

Spodobovanie nastáva:

·     na konci slova pred prestávkou: Poď!

·     vnútri slova

-         v predpone: rozkázať

-         pred príponou: Jožko

·       na hraniciach slov pri splývanej výslovnosti: Výťah stojí.

 

Hlásky

·     samohlásky

krátke: a, e, ä, i/y, o, u

dlhé: á, é, í/ý, ó, ú

·       dvojhlásky: ia, ie, iu, ô

·       spoluhlásky

-         podľa pravopisu:

tvrdé: d, t, n, l, h, ch, k, g

mäkké: ď, ť, ň, ľ, ž, č, š, dž, c, dz, j

obojaké: b, m, p, r, s, z, v, f

-         podľa znelosti

znelé párové: b, d, ď, dz, dž, g, h, z, ž, v

neznelé párové: p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f

zvučné (nepárové): m, n, ň, l, ľ, r, j

-         slabičné: l, ĺ, r, ŕ

 

 

Všetko o prozodických (zvukových) vlastnostiach reči

Vo väčšine rečových celkoch, akými sú slovo, spojenia slov a veta, sa prejavujú zvukové vlastnosti reči. Spoločne tieto vlastnosti nazývame prozodické vlastnosti reči. Sú to:

·     prízvuk

·     dôraz

·     prestávka

·     melódia

·     tempo

·     sila hlasu

·     rytmus

 

 

Prízvuk je výraznejšie vyslovenie slabiky. V slovenčine je prízvuk zvyčajne na prvej slabike slova. Pri 4- a viacslabičných slovách je ešte jeden - vedľajší prízvuk: Anna, peniaze, električka, posponali, povyskakovali. Neprízvučnými slovami sú krátke tvary zámen (príklonky) a tvary slovesa byť.

 

Dôraz (vetný prízvuk) je výraznejšie vyslovenie významovo najdôležitejšieho slova vo vete. V pokojnej reči je dôraz na poslednom slove vo vete: No peniaze na lístok som nenašla.

Vetu (výpoveď) zvyčajne začíname tým, čo je známe (východisko výpovede), a končíme tým, čo je nové, najdôležitejšie (jadro výpovede).

Vo vzrušenej reči môže byť dôraz aj na inom mieste vo vete: Našla som peniaze!

 

Prestávka (pauza) je prerušenie prúdu reči na istý čas.

·   Prirodzená (fyziologická) prestávka vzniká z potreby nadýchnuť sa.

·   Významová prestávka býva na týchto miestach:

-         na hranici viet, kde sa píše bodka, otáznik, výkričník: Nemohla som zaplatiť.//

-         na miestach, kde sú slová alebo vety oddelené čiarkou: Hľadala som vo vrecku,/ v kabelke,/ všade.//

-         vo vete s priamou rečou: ,,Pristupovali, prosím?“/ spýtal sa sprievodca./

-         po osloveniach a citoslovciach: Mária,/ pomôž mi vstať!// Och,/ kde som to len mohla dať?//

-         za dlhšími úsekmi vety: Potom som s veľkou nádejou čiahla / do malého vnútorného vrecka.

 

Každá veta má svoj zvukový priebeh- melódiu.

Klesavá melódia je v oznamovacích vetách (Mne sa to stalo nedávno.), v rozkazovacích vetách (Nezabudni na to!), v doplňovacích vetách (Prečo sa mi nedarí?).

Stúpavá melódia je v zisťovacích opytovacích vetách (Verila by si tomu?).

Polostúpavá melódia je vo vetách alebo medzi vetami, kde je prestávka. Naznačuje, že informácia ešte bude pokračovať (Kto je zvedavý, bude skoro starý.).

 

Rytmus v reči vzniká, ak sa pravidelne striedajú prízvučné a neprízvučné slabiky.

-         Ak sa strieda jedna prízvučná a jedna neprízvučná slabika, vzniká 2/4 rytmus.

-         Ak sa strieda jedna prízvučná a dve neprízvučné slabiky, vzniká 3/4 rytmus.

Tempo reči je rýchlosť, ktorou vyslovujeme slabiky, slová, vety a celé ústne prejavy

Tempo reči súvisí s obsahom toho, čo hovoríme. Pomalšie tempo používame pri slávnostných prejavoch, pri výklade a pod. Rýchlejšie tempo používame v bežných rozhovoroch. Každý človek má individuálne tempo reči.

 

Sila hlasu vyjadruje vzťah hovoriaceho k obsahu reči, k situácii a k adresátovi (počúvajúcemu). Dôležité slová vo vete hovoríme silnejšie (s dôrazom), hlas zosilňujeme, keď chceme niekoho o niečo presvedčiť a pod.

 

 

Všetko o interpunkčných znamienkach

Pomlčka ( - ) sa používa medzi slovamivetami:

·     vo vete s menným prísudkom namiesto sponového slovesa: Mladosť - radosť, staroba - choroba.

·     pri oddeľovaní vsuviek vo vete: Ranné správy - najčerstvejšie informácie - ho zaujímali najviac.

·     pri vypočítavaní jednotlivých bodov:

Podstatné mená sa delia na:

-         konkrétne/abstraktné

-         všeobecné/vlastné

·     na označenie časového rozpätia: 2000 - 2010

Pomlčka je dlhšia ako spojovník. Od slov sa oddeľuje medzerami.

 

Spojovník (-) sa používa:

-         v zložených vlastných menách: Jozef Gregor-Tajovský,

-         v zložených všeobecných podstatných menách: propán-bután,

-         v zložených prídavných menách na vyjadrenie zreteľne vydelených častí: bielo-modro-červená (zástava),

-         v spojeniach s bližším určením: Poprad-Tatry,

-         na vyjadrenie približnosti: dva-tri (dni),

-         v spojeniach vyjadrujúcich úplnosť: hory-doly, krížom-krážom,

-         na spojeniach častí slov zapísaných číslicami a písmenami: 3-izbový,

-         pri rozdeľovaní slov na konci riadka: návštev-

                                                                       ník,

-         na pripojenie pádovej alebo slovotvornej prípony k skratkovými slovami: v TANAP-e.

Spojovník je kratší ako pomlčka, neoddeľuje sa medzerami. Ak slová so spojovníkom rozdeľujeme na konci riadka práve na mieste tohto rozdeľovacieho znamienka, spojovník píšeme na konci prvého riadka aj na začiatku druhého riadka: Rakúsko-

          -Uhorsko.

Úvodzovky sa používajú:

-         na označenie priamej reči: ,,Vrátim sa skoro,“ povedala.

-         na začiatku a na konci doslovných citátov: ,,Kultúra jazyka na dnešnom vývinovom stupni spočíva v priliehavom a vhodnom, to jest štylisticky správnom vyjadrovaní sa.“

-         pri uvádzaní výrazov, ktoré hovoriaci používa v inom než bežnom význame: Je tu tak ,,teplo“, až mi zuby drkocú.

 

Lomka sa píše:

-         v odborných textoch medzi variantnými výrazmi: slovotvorná prípona -ár/-ar/-iar,

-         na vyjadrenie vzťahu dvoch veličín: spotreba 6l/100km (šesť litrov na sto kilometrov).

 

Interpunkčné znamienka:

bodka               .

výkričník         !

otáznik            ?

čiarka               ,

bodkočiarka     ;

dvojbodka        :

úvodzovky     ,,__“

pomlčka          ––

spojovník         -

tri bodky          ...

apostrof            ´

zátvorky           ()

lomka               /      

 

Slová podľa významu

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku. Slovná zásoba slovenského jazyka je zapísaná v slovníkoch slovenského jazyka.

Základom slovnej zásoby je jadro slovnej zásoby. Patria doň slová nevyhnuté v každej rečovej komunikácii.

Podľa posledného frekvenčného výskumu jadro slovenčiny tvorí 2500-3000 slov:

-zámená(ja, ty, on...)

-spojky(a, i, aj, že...)

-predložky(v, o, na, do...)

-jednoduché číslovky(dva, päť, desať...)

-častice(asi, ešte, len...)

-podstatné mená, prídavné mená a slovesá (voda, otec, sestra..., dobrý, zlý, malý..., jesť, spať, robiť...)

Na okraji slovnej zásoby sú archaizmy, historizmy, špeciálne odborné termíny, básnické slová a slová, ktoré sa používajú zriedkavo.

 

Slová, ktoré majú vecný (lexikálny) význam a niečo pomenúvajú, nazývame plnovýznamové slová. Plnovýznamové slová sú podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky.

Slová, ktoré samy o sebe nemajú vecný význam, sú neplnovýznamové slová. Patria k nim predložky, spojky, častice, citoslovcia.

Plnovýznamové slová môžu byť jednovýznamové viacvýznamové.

 

Jednovýznamové slovo pomenúva jedinečný (neopakovateľný) jav: vlak, Japonsko, žiarovka.

Viacvýznamové slovo má viac významov- základný význam a prenesené významy: poriadok, základňa, dokázať.

 

Slová, ktoré rovnako znejú a pritom pomenúvajú rozdielne javy, sa nazývajú homonymá (rovnozvučné slová).

Od viacvýznamových slov sa líšia tým, že vznikli ako samostatné pomenovania a zvukovo zhodné sú len náhodou: zámok (historická budova), zámok (kovový mechanizmus na uzamykanie).

 

Synonymá (rovnoznačné slová) sú slová s rovnakým alebo podobným významom: oblasť, kraj, územie., rozkvitnúť, prehĺbiť, zdokonaliť., skvele, výborne, vynikajúco.

 

Antonymá sú slová, ktoré majú opačný význam: deň- noc, ľahký- ťažký, poslušný- neposlušný, nikto- všetci, cenný- bezcenný, sedieť- stáť, dobre- zle, tu- tam.

Druhy slovníkov

-  Pravopisný

-  Výkladový

-  Synonymický

-  Historicky

-  Frazeologický

-  Cudzích slov

-  Výslovnostný

-  Nárečový

-  Slangový

 

 

Slová podľa citového zafarbenia

Slová bez citového zafarbenia (neutrálne) vyjadrujú iba vecný význam: kôň (vecné pomenovanie zvieraťa), mama, dom, ráno.

Slová s citovým zafarbením(expresíva) vyjadrujú nielen vecný význam, ale aj postoj hovoriaceho: koník (pomenovanie zvieraťa plus citový vzťah, postoj), mamička, domček, ránko.

Expresíva môžu vyjadrovať citový postoj:

·     Kladný     

- zjemňujúce slová (eufemizmy): odcudziť (namiesto kradnúť), zaspal (namiesto umrel)

- zdrobneniny (deminutíva): noštek, spinkať, mamička

- domácke mená (hypokorisiká): ocino, Fero, Jarka

·     Záporný

- zveličujúce slová (augmentatíva): chlapisko, velikánsky

- hanlivé slová a nadávky (dysfemizmy): obrazne pomenúvajú nejakú zlú vlastnosť: chajda, pelech, zmija (keď je niekto falošný)

- zhoršujúce slová (pejoratíva): priamo poukazujú na zlú vlastnosť: chvastoš, gebuzina, žrať (sem patria aj vulgárne- neslušné- slová).

 

Jazykové štýly

Jazykové dorozumievanie je cieľavedomá ľudská činnosť. Dorozumievanie sa uskutočňuje v jazykových prejavoch. Podľa typických oblastí, podmienok a cieľov dorozumievania, ale aj podľa osobných vyjadrovacích schopností utvárame jazykové prejavy, ktoré sa navzájom odlišujú, pretože sa v nich uplatňuje odlišný výber a usporiadanie jazykových prostriedkov.

Cieľavedomý výberusporiadanie jazykových a kompozičných prostriedkov sa nazýva jazykový štýl.

Rozlišujeme hovorový, umelecký, administratívny, publicistický, náučnýrečnícky jazykový štýl.

 

 

Jazykový štýl

Znaky

Uplatnenie

Slohové útvary

hovorový

ústnosť

súkromnosť

situačnosť

stručnosť

expresívnosť

-využíva sa v rodinnom prostredí, medzi priateľmi

-vyznačuje sa dopredu nepripravenými jazykovými prejavmi

ústne útvary: rozprávanie, dialógy, telefonický rozhovor, debata, príslovie...

-písomné útvary:

súkromný list, SMS, MMS, e-mail, pohľadnica...

náučný

písomnosť

monologickosť

verejnosť

pojmovosť

presnosť

odbornosť

-je to štýl vedy, náučnej literatúry, učebníc

-vyznačuje sa presnosťou, snahou vysvetliť súvislosti

medzi javmi

 

výklad, úvaha, esej, prednáška, vedecký referát, odborný posudok...

publicistický

písomnosť

verejnosť

informatívnosť

variabilnosť

aktuálnosť

-uplatňuje sa v tlači, rozhlase a televízii

-je určený širokej verejnosti

oznámenie, správa, interview, úvodník, komentár, recenzia, reportáž...

administratívny

vecnosť

knižnosť

stručnosť

adresnosť

neutrálnosť

-uplatňuje sa v úradnom styku

úradný list, žiadosť, zápisnica, objednávka, životopis, vysvedčenie, peňažný, poukaz, podací lístok...

umelecký

variabilnosť

expresívnosť

metaforickosť

náznakovosť

 

-uplatňuje sa v umeleckej literatúre(lyrika, epika, dráma)

-vyznačuje sa obsahovou mnohoznačnosťou

-autori vyjadrujú subjektívny názor

Pieseň, hymna, sonet, óda, balada, rozprávka, povesť, bájka, báj, poviedka, román, veselohra, tragédia, dráma, muzikál...

rečnícky

ústnosť

verejnosť

názornosť

adresnosť

-uplatňuje sa pri slávnostných príležitostiach a na konferenciách

-napriek ústnej podobe sú jeho útvary dopredu písomne pripravené

slávnostný prejav, príhovor (prívet), prednáška, refererát, diskusný príspevok...

 

 

Slová podľa dobového výskytu

Slová členíme podľa dobového výskytu na:

-historicky bezpríznakové (slová používame od najstarších čias podnes): mama, ja, dnes...

-historicky príznakové: -staré(historizmy, archaizmy, zastarané slová)

                                                   -nové(neologizmy)

 

Historizmy sú slová pomenúvajúce javy a predmety, ktoré zanikli a už sa bežne nepoužívajú: dolomán, ríf, šesták, zlatka, grifeľ, dvoran, hintov, hajdúch, dereš.

Archaizmy pomenúvajú existujúce javy a veci. Sú však nahradené modernejšími slovami, a preto sa nepoužívajú: sklep (obchod), letá (roky), silosplyt (fyzika), merba (geometria), počty (aritmetika).

Zastarané a zastarávajúce slová pomenúvajú existujúce javy a veci, pre ktoré existujú novšie pomenovania. Niektoré zo zastaraných slov však používajú staršie generácie: šenkár- krčmár, bukréta- kytica, choseň- úžitok, gánok- chodba, knihovňa- knižnica, okázalý- veľkolepý, parádny.

Neologizmy sú nové slová, ktoré vznikajú na pomenovanie nových predmetov alebo javov: kalkulačka, informatika, čip, disketa, programátor, video, mobil, trenažér, sponzor, esemeska.

 

 

Slová podľa pôvodu

Slová v slovnej zásobe členíme podľa pôvodu na domáce slová a slová cudzieho pôvodu.

Slová cudzieho pôvodu členíme na: zdomácnené, internacionalizmycudzie.

Slová, ktoré sa prispôsobili nášmu jazyku, hovoríme zdomácnené: kravata, reportáž, bufet, fľaša, lampa, bryndza.

Slovám, ktoré vznikli najmä zo základov gréckych a latinských slova používajú sa aj v iných jazykoch, hovoríme internacionalizmy: distribúcia, emócia, extrém, koexistencia, autobus, akcia, hygiena, epidémia.

Slovám, ktoré stále v slovenčine pociťujeme ako cudzie, hovoríme cudzie slová: suvenír, ofsajd, curriculum, vitae, mejkap, sci-fi, šou.

 

Štýlotvorné činiteľ

Činitele, ktoré určujú, akým spôsobom si vyberáme jazykové prostriedky do jazykového prejavu, sa nazývajú štýlotvorné činitele. Rozdeľujeme ich na subjektívneobjektívne.

subjektívnym štýlotvorným činiteľom patria individuálne vlastnosti autora jazykového prejavu (vek, vzdelanie, temperament).

K objektívnym štýlotvorným činiteľom patrí:

- adresát jazykového prejavu,

- funkcia, cieľ jazykového prejavu,

- prostredie, v ktorom sa uskutočňuje jazykový prejav,

- forma jazykového prejavu (ústna/písomná).

 

Slová podľa štylistickej príslušnosti

Slová v slovnej zásobe členíme podľa štylistickej príslušnosti na:

-štylisticky bezpríznakové: dieťa, dielo, most.

-štylisticky príznakové: hovorové, knižné, básnické, odborné

 

Slová, ktoré sa používajú v bežnej komunikácii známych osôb, sa nazývajú hovorové slová: očiar, húkačka, háklivý, jakživ, panelák. Používajú sa v každodennom ústnom styku, pri neoficiálnych príležitostiach, napríklad pri stretnutí s priateľmi či v zápisoch do denníkov.

Slová, ktoré sa používajú odbornom štýle a presne pomenúvajú  veci a javy, sa nazývajú odborné termíny. Odborné termíny sa vyskytujú a používajú v odborných knihách, časopisoch, vo vedných odboroch: rohovka, sietnica, optika, oxid, zámeno, syntax.

Slová, ktoré sa vyskytujú v knihách iba zriedka v konverzácii, sa nazývajú knižné slová: otcovizeň. pochodeň, jasnozrivý, jatriť, skrivodlivosť. Knižné slová sa výnimočne používajú pri slávnostných prejavoch, pri svadobných prípitkoch a pod. Blízko ku knižným slovám majú básnické slová (poetizmy): tieseň, kradmý, plemä.

 

Slová podľa spisovnosti

Slová podľa spisovnosti členíme na:

·     spisovné

·     nespisovné:  - nárečové slová

                                         - slangové slová

 

Nárečové slová sú súčasťou národného jazyka, ale nepatria do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny- sú to nespisovné slová. Nárečia sa používajú v súkromnom styku v istej zemepisnej oblasti Slovenska, napríklad na Spiši, na Orave, na Záhorí...

Slovenské nárečia sa delia podľa oblastí na:

-východoslovenské nárečia,

-stredoslovenské nárečia,

-západoslovenské nárečia.

 

Slang- vrstva špeciálnych nespisovných výrazov národného jazyka. Tieto výrazy sa používajú v súkromnom alebo neoficiálnom prostredí obmedzeného okruhu ľudí, ktorí sa zaoberajú tou istou činnosťou alebo majú rovnakú sféru záujmov: profák, dostať guľu.

Slangové slová nepatria do verejného styku, sú to nespisovné slová.

 

Ako vyjadrujeme city

Komunikácia ako spôsob dorozumievania medzi ľuďmi môže byť slovná (verbálna)neslovná (neverbálna).

Neverbálnu komunikáciu (reč tele) si neuvedomujeme, je spontánna a prebieha neustále: vstúpime do chladnej miestnosti, pošúchame si ramená (cítime chlad)., v čakárni u lekára si zvyčajne sadneme ďalej od neznámeho človeka, ale k spolužiakovi si prisadnem blízko (uprednostníme, čo nám je známe) atď.

Keďže neverbálna komunikácia prebieha súčasne s verbálnou, mali by naše slová naozaj vyjadrovať to, čo cítime.

 

Zmeny v slovnej zásobe

Pomenovania podľa počtu slov sú:

·     jednoslovné: deň, rok, slnko

·     viacslovné:

- priame- združené pomenovania: triedna kniha, Námestie hrdinov

- nepriame- frazeologické jednotky: Dvakrát meraj, raz strihaj. Zavesiť remeslo na klinec.

 

Slovná zásoba sa mení, vyvíja., nepotrebné slová z nej vypadávajú a obohacuje sa o nové slová. Slovná zásoba sa obohacuje.

·     tvorením nových slov:

-odvodzovaním

-skladaním

·     skracovaním pomenovaní

·     prenášaním významu slov

·     spájaním slov do viacslovných pomenovaní

·     poberaním cudzích slov

 

Slová odvodzujeme:

A. slovotvornými predponami:

do-, na-, nad-, o-, ob-, od-, po-, pod-, pre-, pred-, pri-, roz-, s-/z- /zo-, u-, v-/ vo-, vz-, vy-, za-, bez-, ne-...

B. slovotvornými príponami.

Slovotvornými príponami odvodzujeme

-podstatné mená: -teľ, -ník, -an/-čan, -ista, -ka, -yňa, -ička, -ina, -ica, -dlo, -áreň/ -areň, -ňa, -ovňa, -isko, -osť, -oda, -ota, -stvo, -ie, -ot, -ba, -ačka, -ik/ -ík, ček, -čka/ -ôčka, -ienka, -ko, -íčko, -iatko/ -atko...

-prídavné mená: -ov/ -in, -í, -ací, -ajší, -ský, -ický, -ný, -ený, -ový, -atý, -itý, -astý, -istý, -avý

-slovesá: -iť, -ieť, -ovať, -núť

-príslovky: -o, -e, -y

Odvodené slovo má dve časti:

-slovotvornú predponu + slovotvorný základ: obveseliť, bezcenný, priveľa

-slovotvorný základ + slovotvornú príponu: rečový, plaváreň, chudnúť, vysoko

C. bezpríponovo: zapadať- západ-0

 

Slová, ktoré vznikli spojením dvoch slov alebo dvoch slovotvorných základov, sa nazývajú zložené slová. Medzi slovotvorné základy sa veľmi často vkladá  -o-, -e-, -i-: časopis, zemeguľa, Lomidrevo.

Skracovaním slov vznikajú:

-         skratky: č., s., atď., a pod. Za skratkami sa píše bodka.

-         iniciálové skratky: ZŠ- základná škola, PSČ- poštové smerovacie číslo, SR- Slovenská republika, SND- Slovenské národné divadlo. Iniciálové skratky sa neskloňujú. Čítajú sa ako písmená v abecede: zéeš, esendé, cédé. Píšeme ich veľkými písmenami. Nepíšeme za nimi bodku.

-         skratkové slová: Slovnaft- Slovenská nafta, TANAP- Tatranský národný park. Čítame ich ako slová. Môžeme ich skloňovať: v Slovnafte, do TANAP- u.

-         značky: m, km, ml, Sk, l, ha, H2O, kcal. Za značkami nepíšeme bodku.

 

Pomenovania môžu byť:

·     priame: Dolinou tečie potok.

·     nepriame (obrazné):

-         metafora: v doline spomienok, dolina buráca

-         personifikácia: potok si pospevuje, dolina mlčí, tma objala dolinu

-         metonymia: ani muche neublíži, nemajú strechu nad hlavou, recituje Rúfusa

-         prirovnanie: studený ako ľad, pyšný ako páv

 

Viacslovné ustálené pomenovania sa skladajú z viacerých slov, ale pomenúvajú jedinú vec, dej alebo stav. Ak pomenúvajú skutočnosť priamo, nazýva sa združené pomenovanie:

Európsky deň astronómie, jarná rovnodennosť.

Ak pomenúva skutočnosť nepriamo (obrazne), nazýva sa frazeologická jednotka.

 

K frazeologickým jednotkám patria:

- príslovia: Do domu, kde láska býva, slniečko sa rado díva.

- porekadlá: Slnko do vreca chytá.

- prirovnania: Usmieva sa ako slniečko. Akoby bol z mesiaca spadol.

- pranostiky: Keď sa hviezdy čistia, bude jasno. Keď je mesiac horerožky, bude čas pekný, keď dolurožky, bude dážď.   

- okrídlené výrazy: labutia pieseň, Achillova päta

- a iné frazeologizmy: lietať v oblakoch, zlaté ruky

 

Karikatúra

Vtipná subjektívna charakteristika osoby, situácie alebo myšlienky sa nazýva karikatúra. Karikatúra zámerne zosmiešňujeme, skresľuje alebo staticky odsudzuje niektoré črty osobnosti, ľudského prejavu alebo spoločenský závažných skutočností zveličením ich nápadných znakov.

 

Charakteristika je výstižný opis zameraných na telesné, duševné, povahové i citové vlastnosti človeka.

Rozlišujeme:

-         vonkajšiu charakteristiku (zameriava sa na najtypickejšie vonkajšie znaky a vlastnosti)

-         vnútornú charakteristiku (zameriava sa na povahu človeka, jeho schopnosti a vlastnosti)

 

Ak opisujeme povahu a vlastnosti človeka priamo, vzniká priama charakteristika. Ak opisuje človeka cez jeho konanie a správanie, vzniká nepriama charakteristika.

 

Podstatné mená mužského rodu

Niektoré neživotné podstatné mená mužského rodu môžu mať dvojtvary: vzor dub

-         v G sg. -a/-u: z autobusa/ z autobusu, z kaktusa/ z kaktusu, do roka/ z roku

-         v N pl. -y/-e: kanály/kanále

 

Mužské životné podstatné mená (všeobecné i vlastné) cudzieho pôvodu zakončené na samohlásky -i, -í, -y, -e, -ä, -u, -o sa skloňujú podľa vzoru kuli: Verdi, Garibaldi, Fándly, grizly, Goethe.

 

Podstatné mená ženského rodu

Podstatné mená panimať majú nepravidelné skloňovanie. Každé z nich má odchýlky, pre ktoré sa nezaraďuje k pravidelným vzorom podstatných mien ženského rodu.

 

Podľa vzoru gazdiná sa skloňuje niekoľko podstatných mien ženského rodu (utvorených z mužských p