Zemská kôra spolu s vrchnou vrstvou zemského plášťa tvoria pevný obal Zeme, ktorý nazývame litosféra.  Hrúbka litosféry je približne 70 – 100 km. Je rozlámaná na viac obrovských častí - ktoré nazývame kryhy alebo odborne - litosférické dosky.


Litosférické dosky navzájom do seba zapadajú ako obrovská skladačka.

 

Litosférické dosky akoby plávajú na polotekutej vrstve zemského plášťa. Neustále sa pohybujú, veľmi pomaly, rýchlosťou asi 3 centimetre za jeden rok.


Môžu sa pohybovať oproti sebe, povedľa seba, môžu sa od seba vzďaľovať. Každý pohyb jednej dosky ovplyvňuje pohyb všetkých dosiek naokolo.


 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_tektonick%C3%BDch_platn%C3%AD

 

Mapa litosférických dosiek

 



Pohyby litosférických dosiek spôsobujú vytváranie nových útvarov na Zemi:


  • Ak sa dve litosférické dosky vzďaľujú od seba, vzniká trhlina a dochádza k rozširovaniu dna oceánov v oceánskych chrbtoch alebo k vzniku trhliny na zemskom povrchu.

     

 

Rozširovaním dna oceánov vznikol napríklad Stredoatlantický chrbát v Atlantickom oceáne – najdlhší horský chrbát na Zemi.

 

Vzďaľovaním pevninských litosférických dosiek dochádza k vzniku trhliny, ktorá sa naplní vodou – vzniká more, neskôr oceán. Takto vzniklo napríklad Červené more.

 

http://fr.wikipedia.org/wiki/Dorsale_m%C3%A9dio-atlantique

 

Stredoatlantický chrbát

 

  • Ak sa dve litosférické dosky podsúvajú jedna pod druhú, dochádza k zemetraseniu alebo k sopečnej činnosti. Väčšia časť zemetrasení je veľmi slabá, takže ľudia ich ani nepocítia. Niektoré zemetrasenia však spôsobujú obrovské škody. Podsunutím jednej litosférickej dosky pod inú vznikla v Tichom oceáne Mariánska priekopa hlboká 11 304 metrov – najhlbšie miesto na Zemi.

http://fr.wikipedia.org/wiki/Fosse_des_Mariannes

 

Mariánska priekopa


 


  • Ak sa dve litosférické dosky nad zemou pohybujú proti sebe a zrazia sa, zemská kôra sa tlakom zdvíha, a dochádza k vytváraniu vysokého pohoria. Hovoríme, že dochádza k vrásneniu a vzniká nové vrásové pohorie. Na týchto miestach je zemská kôra najhrubšia.

 

 

Vrásnením vzniklo mnoho veľkých pohorí. Medzi vrásové pohoria patria napríklad Himaláje, Karpaty, Alpy.


Himaláje patria medzi veľké pásmové pohoria, ktoré vznikli vrásnením. Najvyšším vrchom Himalájí, ale aj na celej Zemi je Mount Everest, ktorého výška dosahuje 8 848 metrov nad hladinou mora. Vzniklo približne pre 50 miliónmi rokov zrážkou indoaustrálskej dosky s Áziou. Pohorie sa ešte stále dvíha do výšky, každý rok okolo 5 centimetrov.