Zemetrasenia a sopky
Zemské kryhy pri pohyboch na seba narážajú. Tým vznikajú medzi nimi rôzne tlaky a napätia. Náhle uvoľnenie napätia a tlaku spôsobuje otrasy - zemetrasenia.
Zemetrasenia vznikajú aj pri sopečnej činnosti, alebo keď sa prepadnú stropy jaskýň a utvoria pripasti. Tieto otrasy sú zriedkavé a zasahujú len malé územia.
Väčšina zemetrasení sa vyskytuje pri pobreží Tichého oceánu a Stredozemného mora v miestach, kde je zemská kôra najviac porušená.
Každý rok sa zaznamená asi milión zemetrasení. Len niekoľko desiatok z nich je silných. Slabšie zemtrasenia ľudia ani nevnímajú. Zachytávajú ich len meracie prístroje. Pri silnejšom zemetrasení sa hýbu obrazy , praskajú steny a padá omietka. Pri ešte silnejšom zemtrasení sa posúva nábytok, padajú komíny i celé budovy. Pri najsilnejších otrasoch sa trhajú potrubia,ohýbajú koľajnice a v zemi sa otvárajú veľké trhliny. Ročne pri zemetraseniach zahynie mnoho ľudí.
Meraniami sa zistilo, že smerom do hĺbky Zeme teplota vzrastá. Odhaduje sa, že v hĺbke 100 km je teplota až 1 000°C. Pri takýchto vysokých teplotách sa tavia horniny. Roztavenú horninovú hmotu nazývame magma.
Magma sa v podzemí hromadí v magmatickom krbe. Na zemský povrch sa dostáva prívodovým kanálom. Miesta, kde vystupuje žeravá magma na povrch sa nazývajú sopky. V strede maú lievikovitú priehlbinu - kráter.