Vypracovala: Juráková Beata


 

V 19. storočí bolo Nemecko, podobne ako Taliansko, rozdrobené na kniežatstvá, ktoré boli pod nadvládou Rakúska a boli začlenené do Nemeckého spolku (ten tvorilo 35 monarchií a 4 slobodné mestá). Táto rozdrobenosť obmedzovala rozvoj hospodárstva, preto bola potreba zjednotiť Nemecko veľmi silná. Najmocnejším kniežatstvom bolo Prusko, ktoré sa postavilo do čela boja za zjednotenie jednotlivých kniežatstiev do silnej nemeckej ríše.

 

 

Pokusy o zjednotenie Nemecka

 

Prvé pokusy o zjednotenie Nemecka sa uskutočnili v rokoch 1824 a 1847. V prvom prípade sa podarilo iba colné zjednotenie nemeckých kniežatstiev a v druhom prípade sa síce zástupcovia jednotlivých kniežatstiev dohodli na programe zjednotenia Nemecka, ale tento program nebol prijatý Rakúskom, ktoré ovládalo množstvo nemeckých kniežatstiev. Dôvodom neúspechu bolo aj to, že Prusko nechcelo prísť o postavenie nadradeného štátu v Nemeckom spolku.

Revolúcia v marci 1848 mala dva ciele - zjednotenie Nemecka a zrušenie absolutistickej vlády a feudalizmu. Revolúcia vypukla v Berlíne. Pruský kráľ pod nátlakom ľudu vymenoval novú vládu na čele s liberálmi. V máji 1848 zasadal celonemecký parlament vo Frankfurte nad Mohanom a snažil sa ústavne zjednotiť Nemecko. V roku 1849 bola vypracovaná ústava, ktorú však pruský kráľ odmietol, rozpustil parlament a potlačil povstanie ľudu. Tým sa skončila revolúcia, ktorá bola ďalším neúspešným pokusom o zjednotenie Nemecka.


Nemecké územie pred zjednotením

Zdroj:Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001



 

Zjednotenie Nemecka (1866 – 1871)

 

V nemeckých štátoch vznikli dve koncepcie zjednotenia Nemecka. Veľkonemecká koncepciapresadzovala spojenie pod vedením Rakúska, malonemecká koncepcia sa usilovala o zjednotenie bez Rakúska a postupne sa stala programom pruskej politiky. V roku 1862 pruský kráľ Wilhelm I. vymenoval za pruského kancelára a ministra zahraničia Otta von Bismarcka, zástancu protirakúskej politiky, ktorý sa snažil o zjednotenie Nemecka násilím. Príležitosť na rozpútanie konfliktu sa Bismarckovi naskytla v roku 1863. Bola ňou vojna proti Dánsku, ktoré pruská a rakúska armáda spoločne porazili. Problémy pri delení koristi – išlo o územia Holštajnska a Šlezvicka - poskytli Bismarckovi dôvod na konflikt s Rakúskom.


 

Prusko-rakúska vojna (1866)

 

Prusko-rakúska vojna, ktorá rozhodla o vyradení Rakúska z rozhodovania o nemeckých záležitostiach a stala sa prvou etapou zjednotenia Nemecka pod pruským vedením, vypukla 16. júna 1866. Rakúsko malo síce početnú prevahu, ale pruská armáda ťažila z využívania železníc, telegrafu a modernejšej výzbroje. Rozhodujúca bitka sa odohrala 3. júla 1866 pri Hradci Králové. Bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou od bitky pri Waterloo v roku 1815. Dlho boli sily vyrovnané, ale vďaka 100-tisícovej pruskej posile nakoniec Rakúšania utrpeli zdrvujúcu porážku. Posledná bitka prusko-rakúskej vojny sa odohrala 22. júla 1866 neďaleko Bratislavy – pri Lamači - v údolí vrchu Kamzík(dnes je na tomto mieste, uprostred lesa, pamätník). Výsledkom vojny bola strata mocenského postavenia Rakúska v Nemecku a  zánik Nemeckého spolku. Prusko ovládlo severnú časť Nemecka a vznikol Severonemecký spolok s dominantným postavením Pruska. Juh Nemecka ostal rozdrobený.

 

Nemecko po prusko-rakúskej vojne

Zdroj:Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001



 

Prusko- francúzska vojna (1870-1871)

 

Francúzsko bolo proti zjednoteniu Nemecka, pretože v zjednotenom Nemecku videlo konkurenciu. Politická situácia sa zhoršila kvôli sporu o obsadenie španielskeho trónu. Spor sa zavŕšil 19. júna 1870, kedy Francúzsko vyhlásilo Prusku vojnu. Francúzsko bolo na vojnu zle pripravené a malo k dispozícii len 235 000 mužov. Vrchného velenia sa 29. júla 1870 ujal sám cisár Napoleon III., ale čoskoro bola obrana prelomená a Alsasko s Lotrinskom okupované. Nemecké vojská zatlačili viac než stotisícovú francúzsku armádu do úzkej kotliny medzi riekou Mása a belgickou hranicou pri meste Sedan. 1. septembra 1870 sa rozpútala rozhodujúca bitka (známa pod názvom „sedanská katastrofa“), v ktorej Francúzi prehrávali a  ešte večer sa na príkaz cisára vzdali. 2. septembra 1870 bola podpísaná kapitulácia. Do zajatia padlo 83 000 vojakov, cisár Napoleon III. sa stal zajatcom pruského kráľa a francúzske cisárstvo sa zrútilo. Vojenské akcie pokračovali (po vyhlásení Francúzskej republiky 4. septembra 1870) vojnou francúzskeho obyvateľstva proti nenávideným Nemcom. Bismarck preto musel vojnu čo najrýchlejšie skončiť a francúzsky odpor zlomilo až obliehanie a ostreľovanie Paríža. 28. januára 1871 bola podpísaná kapitulácia Francúzska a 10. mája 1871 bola vo Frankfurte nad Mohanom uzavretá prusko-francúzska vojna frankfurtským mierom. Francúzsko v nej súhlasilo s podmienkami kladenými Nemeckom - odstúpilo požadované územia Alsaska a Lotrinska a zaviazalo sa do troch rokov zaplatiť 5 miliárd frankov ako odškodné Nemecku. Porážka skomplikovala vzťahy medzi Nemeckom a Francúzskom na niekoľko desaťročí.


 

Zjednotené Nemecko po prusko-francúzskej vojne

Zdroj:Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001




Zjednotené Nemecko

 

18. januára 1871 bol pruský kráľ Wilhelm I. v Zrkadlovej sieni paláca vo Versailles (v Paríži) prehlásený za nemeckého cisára. Hlavným mestom Nemecka sa stal Berlín a kancelárom sa stal Otto von Bismarck. Ústava nemeckého cisárstva ustanovila Nemecko za spolkový štát s 26 štátnymi celkami. Zjednotenie Nemecka urýchlilo rozvoj kapitalistického podnikania. Vďaka tomuto rýchlemu rozvoju a dobrým podmienkam na podnikanie Nemecko čoskoro predbehlo európskych konkurentov na trhu a dostalo sa z ekonomického hľadiska do čela Európy a po USA na druhé miesto vo svete.

 

Wilhelm I.

Zdroj: http://www.portalestoria.net/IMAGES%20146/Wilhelm1%5B1%5D.jpg

 

 

 

Otto von Bismarck (1815-1898)

 

Otto Eduard Leopold von Bismarck-Schönhausen, vojvoda z Lauenburgu bol jeden z najvýznamnejších politikov 19. storočia a zakladateľ Nemecka. Bol predsedom vlády Pruského kráľovstva (1862 - 1890) a stal sa prvým kancelárom (1871 - 1890) Nemeckej ríše. Jeho nekompromisný prístup a autoritatívne vystupovanie mu vyniesli prezývku železný kancelár“.

 

Otto von Bismarck

Zdroj:http://www.narmyslenka.cz/image/200812201720_otto-bismarck.jpg




Úlohy:

1. Čo bolo hlavným dôvodom zjednotenia Nemecka?

2. Kto sa najviac zaslúžil o zjednotenie Nemecka?

3. Ako a kedy prebiehalo zjednotenie Nemecka?

4. Kedy a kde bolo vyhlásené zjednotené Nemecké cisárstvo?

 

Použitá literatúra:

1. Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001

2. Charvát, J.: Svetové dejiny, SPN, Bratislava 1968

3. Harenberg, B.: Kronika lidstva, Fortuna Print, Bratislava, 1992



Obrazové materiály:

http://www.portalestoria.net/IMAGES%20146/Wilhelm1%5B1%5D.jpg

http://www.narmyslenka.cz/image/200812201720_otto-bismarck.jpg

Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001