Vymedzenie pojmov sekta, kult

 

Niektorí porovnávajú náboženské sekty s kresťanstvom, poukazujú na ich nebezpečenstvá a pozornosť venujú aj prevencii.


 

Zdroj:http://tony66.blog.cz/0908/9

 


Podľa P. Baltu: slovo „sekta“ pochádza z latinského slova sequere, nasledovať. Prívrženci sekty nasledujú svojho učiteľa. Sekta je skupina osôb, ktorá sa vo vnútri nejakého náboženstva vyznačuje vlastným výkladom náboženských, etických alebo iných otázok

 

R. Enroth definuje sektu a kult porovnaním s cirkvou: „ Zo sociologického hľadiska existujú dôležité rozdiely medzi kategóriami cirkev a sekta alebo kult.“ Cirkvi sú náboženské organizácie, ktoré prijímajú kultúru, v ktorej žijú; to znamená, že sa v rôznej miere prispôsobili prevažujúcim kultúrnym a spoločenským skutočnostiam. Sekty a kulty na rozdiel od cirkví domácu kultúru odmietajú. Tieto skupiny sú obvykle do značnej miery cudzie i ostatným dominantným spoločenským štruktúram a prevládajúcej kultúre.


 

Jestvuje veľké množstvo všeobecne uznávaných definícií slova sekta a kult, hoci sotva možno vymedziť deliacu čiaru medzi nimi, či dokonca určiť rozdiely medzi kultom a sektou.



Znaky, typy siekt a kultov a získavanie nových členov

 

Vo všetkých sektách nájdeme niektorý z týchto znakov:

 

  1. Autoritárske vedenie. Rozhodujúcim rozmerom všetkých sektárskych organizácií je panovačné vedenie. V každej organizácii je osobným kúzlom obdarený človek, vodca skupiny. Ten vyžaduje vernosť a oddanosť. Mnohí si dávajú rôzne tituly, ako napr. majster, otec, apoštol, posol, mesiáš a pod.
    Tak, ako to uvádza R. Enroth: „Vedúci má autoritu ako nad učením, tak nad praxou, a členovia organizácie prijímajú jeho výklady bez pochybovania. Chápanie vlastnej totožnosti u členov skupiny a ich životné ciele sú novo definované a majú zmysel len v spojení s vodcom.

  2. Elitárstvo a výlučnosť. Tieto spoločnosti vzbudzujú vo svojich členoch pocit výnimočnosti a  nadradenosti. Tak, ako to uvádza Z. Vojtíšek: „ Nie je treba pripomínať, že pocity výlučnosti dodávajú nasledovníkom takýchto skupín sebavedomie a posilujú ich postavenie v  spoločnosti. Opustiť skupinu tohto typu znamená súčasne opustiť i prostredie spoločenskej sebarealizácie a zradiť to, čo v  človeku utvára pozitívny obraz o ňom samom.

  3. Šírenie dogmy. Sektári tvrdia, že ich učenie, je neomylné a o jeho pravdivosti nesmie nikto pochybovať. Podľa H.F. Becka: „Kulty sú veľmi dogmatické. Z toho vyplýva, že vôbec netolerujú nijaké odchýlky od svojho učenia a spôsobu života.

  4. Presné pravidlá a zásady pre život každého člena. Všetci stúpenci ich musia bez výhrad dodržiavať. V sektách nevládne atmosféra slobodného myslenia a  rozhodovania.

  5. Viera je povýšená nad rozumové poznanie. Podľa Z. Vojtíška: „ Podceňovanie rozumu sa často skrýva za vedu alebo sa rozumu pripisujú predovšetkým vojny, katastrofy a  hrozby 20. storočia. Skúsenosti, pocity a zážitky sú uprednostňované pred rozumom. Býva znižovaná hodnota poznania a  nezriedka sa opovrhuje vzdelaním.

  6. Prenasledovanie. Stúpenci siekt tvrdia, že sú pre učenie prenasledovaní a  všetci, ktorí ho nehlásajú sú nepriatelia. Tak ako to uvádza R. Enroth: „Vedomie prenasledovania je jedným z  charakteristických znakov všetkých nových náboženských hnutí.

  7. Sankcie a tresty. Člen, ktorý sa neprispôsobí praktikám sekty, je k tomu donucovaný rôznymi postihmi, trestami a obviňovaním zo zlyhania. Podľa R. Enrotha: „Tí, ktorí neprejavujú patričnú oddanosť, majú príliš mnoho otázok, neriadia sa pravidlami alebo sa otvorene búria, sú potrestaní, formálne vylúčení alebo požiadaní, aby zo skupiny odišli.

  8. Psychická manipulácia. Využívajú rôzne techniky psychickej manipulácie pri získavaní stúpencov a  ich ovládaní. Podľa P. Remeša: „V sektách manipulácia prebieha zákernejšie, neustále sa apeluje na svedomie človeka, operuje sa s pojmami autonómia, sloboda a nutnosť rozhodovať sám za seba. To je na úrovni myslenia. Pri získavaní nových členov sa používa psychická manipulácia, „love bombing“- bombardovanie láskou a sľuby o vyriešení všetkých osobných aj celosvetových problémov.

  9. Uzavretosť a utajovanie informácií o skupine. Viacerí autori sa zhodujú v charakteristických znakoch zhubných kultov a  siekt, ktoré sú pre ne typické a odlišujú ich od normálnych spoločenstiev.


 

Medzi najznámejšie, najviac rozšírené a najväčšie náboženské kulty a sekty patria:

 

  • Baháizmus

  • Bhagwanovo hnutie

  • Božie deti – Rodina lásky

  • Cesta – Medzinárodná cesta

  • Est

  • Eckankar

  • Haré Krišna – Spoločnosť pre uvedomovanie si Krišnu

  • Moonova sekta - Cirkev zjednotenia

  • Mormóni – Cirkev Ježiša Krista Svätých posledných dní

  • Okultné sekty

  • Radžníšová sekta

  • Satanské kulty

  • Scientologická cirkev - Dianetika

  • Srí chinmoy – Šrí Činmoj

  • Svätyňa ľudu

  • Svedkovia Jehovovi

  • Transcendentálna meditácia


 

Nábor do sekty

Kulty, s ktorými môžeme prísť do styku, sú zvyčajne na ceste stať sa rozvinutými hnutiami. Kult je veľmi úzko spätý s vierou a spôsobom života. Členovia sekty sú zväčša úprimní ľudia, presvedčení, že rozširovaním členstva sa angažujú za záchranu ľudstva. Pretože sú zmanipulovaní, veria bezvýhradne všetkému, čo pri nábore tvrdia. Ten, kto je zmanipulovaný, má pocit že koná slobodne. Náborári sú špeciálne školení na výber a kontakt s rôznymi typmi ľudí.

 

Nezriedka strediskom pôsobenia takýchto aktivít bývajú školy a kultúrne zariadenia. Tam sa niektoré sekty snažia preniknúť aj prostredníctvom osvetových programov – s protidrogovou tematikou, zameraných na sexuálnu výchovu, rodinu, či na zlepšenie zdravotného stavu školopovinnej mládeže a pod. Nemožno vylúčiť, že by tieto projekty mohli priniesť aj pozitívne hodnoty. Avšak jednoznačne nebezpečné sú vtedy, ak to, čo sami prezentujú ako jediný zámer, ukáže sa druhoradým. O skutočnom zámere sa človek dozvie až vtedy, keď je už na jeho prijatie dostatočne ”zrelý”.


Metód, ktoré sa praktikujú pri slovnom verbovaní, je mnoho. Základný vzorec možno popísať troma fázami: okúzlenie – fixácia – záujem (fascinácia). Náborár sa snaží prispôsobiť sa potrebám, povahe, nálade, mentálnej úrovni, aktuálnej životnej situácii toho, ktorého chytá do svojich sietí. Podstatný je moment, aby verbujúci ponúkol verbovanému záblesk nejakej múdrosti, či lásky. Od okamihu, kedy oslovený prejaví záujem komunikovať, snaží sa ho zaplavovať nevtieravými lichôtkami a vytvára ilúziu, že záujem a starosť, ktorú o neho prejavil, je nezištná a opravdivá. Cieľom je, aby verbovaný prejavil záujem pokračovať v načatom dialógu, najlepšie tak, že príjme pozvanie na stretnutie so skupinou či na najbližšie podujatie, ktoré sekta organizuje. Neúspechom je, ak si verbovaný kategoricky odmietne vziať kontakt, čím náborár stráca šancu sa s ním opätovne stretnúť.

 

Získať a vyškoliť člena kultu vyžaduje veľa času, energie a peňazí, preto sa náborári často orientujú na ľudí vzdelaných, inteligentných, schopných a zdravých. Z takýchto ľudí majú kulty maximálny prospech a vzbudzujú dojem serióznosti.
Spôsob života členov kultu úzko súvisí s ich vierou. Podľa H. F. Becka: „ Je to samozrejme začarovaný kruh. Hlboko oddaní stúpenci kultov nikdy nevystavia svoj systém viery nijakým iným názorom a nepripustia konfrontáciu svojho spôsobu života s iným spôsobom života. V skutočnosti budú trvať na tom, že poznajú aj tie iné systémy, pretože kedysi boli sami ich otrokmi. Teraz sú však slobodní, nepotrebujú sa viac vystavovať svetskej skazenosti a sú voči nej odolní.

 

Pri prvom kontakte s členmi kultu má človek väčšinou dojem, že sú to úprimní, mierumilovní ľudia, ktorí sa angažujú za záchranu ľudstva. Členovia kultu sa snažia vybudovať vzťah dôvery slušným a priateľským vystupovaním, prejavmi pochopenia, súcitu a nevtieravej láskavosti. Ponúkajú riešenie všetkých celosvetových problémov, ako i vyriešenie konkrétnych osobných ťažkostí jednotlivca, ale aj sebazdokonalenie. Pozvú človeka na podujatie, kde sa zväčša medituje, modlí sa za svetový mier a lásku či spásu ľudstva. Ojedinelé nie sú ani prednášky a vzdelávacie programy, koncerty. Odtiaľ je už len krôčik k psychickej manipulácii človeka, ovplyvňovaniu jeho správania, myslenia a cítenia.

 

Pri prvom stretnutí s členmi kultu je oslovený človek často vystavený love bombing-bombardovaniu láskou, čiže bezvýhradnému prijatiu vyvolávajúcemu pocity subjektívneho šťastia. Bezvýhradné a láskyplné prijatie môže človeka zmanipulovať, najmä ak trpí nejakým osobným komplexom. 

 

V súčasnosti sa medzi metódy náboru radí aj inzerovanie v tlači alebo zasielanie zásielok, ponúkajúcich firmám rozličné komunikačné a manažérske semináre, školenia či novodobé duševné technológie (napr. Scientologická cirkev). Sú ponúkané aj údajne veľmi efektívne jazykové, zdravotné a liečiteľské kurzy, ktoré sa prezentujú ako zaručene overené vedecké metódy využívajúce doposiaľ neobjavený ľudský duševný potenciál. Pri reklamných pouličných plagátoch sú spravidla dôležité tri prvky: 1. vzbudenie pozornosti, 2. ponúknutie niečoho, čo sa zdá zaujímavé, praktické, lákavé, 3. zvedavosť – skúsiť to.


 

Najviac ohrozené skupiny

Sekty a kulty lákajú najmä mladých ľudí, ktorí sú práve v období hľadania vlastnej identity a je pre nich typická zvedavosť a túžba objavovať neznáme. Mladí ľudia neraz prerušia vzdelanie, štúdium, pretrhnú sociálne vzťahy, napr. k rodičom alebo priateľom, svoj majetok a všetky svoje sily dajú do služieb deštruktívneho kultu, ktorého učenie poznajú väčšinou iba úlomkovite a formu organizácie a hierarchiu veľmi často vôbec nepoznajú.

 

Nie všetci sme takí, že dokážeme znášať každodenné malé a veľké skúsenosti vlastnej bezmocnosti. Tí šťastnejší môžu svoje frustrácie prediskutovať s partnerom, rodičmi alebo dobrým partnerom. Toto šťastie však nemá každý.


 

Následky

 

Člen sekty je málokedy schopný kritického myslenia, spravidla stráca vlastnú identitu a samostatnosť. K najčastejším následkom, ktoré pri dlhšom pobyte v sekte vznikajú, patria: duševná a telesná vyčerpanosť, depresie, stavy úzkosti, či iné neurotické prejavy, ale i zhoršenie vzťahov na pracovisku, konflikty v rodine, spoločenská izolácia, demotivácia. Najviac sú však postihnuté deti, ktoré sú v komunitách vychovávané. Často ich kontakt s rodičmi je nedostatočný, sektou sú vnímané niekedy ako príťaž, ktorá odvádza pozornosť ich rodičov a oberá ich o čas, ktorý by mohli venovať sekte. Školopovinné deti zažívajú mimo komunity stres, keďže ostatné deti im dávajú trpko pocítiť ich odlišnosť. Pokiaľ sú hlbšie integrované v živote komunity, skôr vedia napr. historky o Krišnovi ako by mali nejaké skutočné vzdelanie.

Aj manželské súžitie partnerov v komunite je veľakrát poznačené neprirodzeným pohľadom na sexualitu, čo sa prejaví napätím a vzťah končieva rozvodom. Manželia sú vedení k tomu, aby uprednostňovali citový vzťah k božstvu, prípadne k vodcovi, čo v značnej miere ochudobňuje ich vzájomný vzťah.


 

 

Praktické rady

 

Ako sa vyvarovať vstupu do sekty?

Čo sa týka rodičov, ktorí spozorovali, že sa s ich deťmi niečo deje, treba pripomenúť, že toto je už chytanie vola za chvost. Chybou je, ak sa o svoje dieťa začínajú zaujímať až keď je neskoro. Nepoznajú jeho názory, nevedia s kým sa stýka, nevenujú pozornosť jeho predstavám a túžbam. Ak zistia, že dieťa sa im vzďaľuje a že mu prestávajú rozumieť, reagujú prchko, vyhrotene. Neuvedomia si, že niekedy práve oni, ich autoritatívnosť a nesloboda, ktorú v rodine deti pociťujú, sú príčinou, prečo si ich dieťa hľadá náhradný svet. Preto je základné, aby sa s deťmi častejšie zhovárali aj o vážnych veciach, aby poznali ich názory a predstavy a aby im dali priestor pre ich vlastné vyjadrenie.

Takisto je dôležité, aby sa mladí i dospelí snažili získať o sekte čo najviac objektívnych informácií, pretože tie negatívne sekta nikdy o sebe nepovie a novic sa o nich málokedy dozvie včas. Osveta je veľmi účinná najmä dopredu – ako profylaxia. Niekedy i v počiatočných štádiách kontaktu so sektou je dieťa informáciami zaskočené a je ochotné svoj vzťah k sekte prehodnotiť.


Ako pomôcť človeku zo sekty?

Odchod zo sekty je považovaný za jeden z najtraumatizovanejších životných zážitkov. Málokedy sa dokáže človek k tomuto kroku odhodlať sám, aj keď zistí, že jeho predstava o slobode a šťastí sa postupne rozpadla. Okrem psychických bariér bývajú aj vecné bariéry, napr. že sekta neplatila za neho zdravotné, či sociálne poistenie, nemá kde bývať a pod.

Človek aj po vystúpení zo sekty zápasí s vnútorným strachom a obavami, ktoré sa prelínajú s hnevom zameraným na sektu, najmä pri myšlienke na premárnené roky a často i majetok, o ktorý ho sekta obrala. Takýto človek je nielen vnútorne zranený a má tiež problém nadväzovať nové kontakty, nedokáže tiež riešiť úplne triviálne praktické veci. Pociťuje prázdnotu, sekta bola pre neho často jediným zmyslom života.

Najdôležitejšie je pomôcť človeku vrátiť sa do stavu ”pred”. Napr., ak mal manuálnu, či inú zručnosť, ak hrával kedysi na hudobný nástroj, dať mu opäť túto príležitosť. Ale to, čo človek potrebuje najviac, je reálne a citlivé prijatie jeho samého a pomoc pri riešení životných potrieb.




Použitá literatúra:
Enroth, Ronald: Prúvodce sektami a novými náboženstvími, EELAC,Praha 1995
Vojtíšek, Zdeněk: Netradiční náboženství u nás, Dingir, Praha 1998
Psychologické aspekty pôsobenia deštrukčných kultov a siekt), literatúry a prednášok spracoval: Pavol Kossey, Bratislava, november 2001

Zdroje obrazkov:
http://tony66.blog.cz/0908/9