Čo je komunikácia?

Slovo komunikácia sa vyvinulo z latinského slova communicare, ktorého význam je robiť niečo spoločným, radiť sa, rokovať, zhovárať sa.

 

Do komunikácie patrí:

  • Hovorené slovo

  • Písané slovo

  • Gestá

  • Pohyby a polohy tela

  • Mimika tváre

  • Oblečenie a celkový výzor človeka

  • Zaujatie postoja (ako napr. neodpovedať na otázku a pod.)

  • Akýkoľvek prejav človeka, či už je vo vedomej alebo podvedomej podobe


Ľudia komunikujú z rôznych dôvodov. Medzi päť hlavných funkcií našej komunikácie však patrí:

  • informovať – predať správu, doplniť inú správu, oznámiť, prehlásiť,...,

  • inštruovať – naviesť, naučiť, dať recept, zasvätiť, nariadiť, ...,

  • presvedčiť – dosiahnuť, aby adresát zmenil názor, získať niekoho na svoju stranu, zmanipulovať, ovplyvniť, ...,

  • vyjednať, dohovoriť sa – riešiť a vyriešiť, dospieť k dohode, ...,

  • pobaviť – rozveseliť druhého, rozveseliť seba, rozptýliť, ...


 

Efektívna komunikácia je taká komunikácia, ktorá jasne, zrozumiteľne, poznateľne, nekonfliktne a pozitívne smeruje k nájdeniu optimálneho riešenia, prijateľného pre obe komunikujúce strany. Efektívna komunikácia je asertívna = rešpektuje osobnú dôstojnosť, právo na vlastný názor, právo na predstavenie vlastného názoru, akceptuje právo na vlastný názor u komunikačného partnera a nie je zraňujúca.

Efektívna komunikácia je cieľom tak v pracovnom, ako aj osobnom živote a všeobecne v medziľudských vzťahoch.


Človek, ktorý chce komunikovať efektívne:

  • si ujasní cieľ komunikácie skôr ako začne hovoriť,

  • pred vyslovením informácie si zoradí v hlave myšlienky,

  • vyjadruje sa konkrétne, stručne, jasne, používa krátke vety a oddeľuje ich

  • krátkym odmlčaním sa, eliminuje nadbytočné informácie, snaží sa získať spätnú väzbu.

 

 

Zásady efektívnej komunikácie:

 

  1. Vyjadrujte sa presne.

 

„Zavolám Ti o chvíľu...“ = NESPRÁVNE

„Zavolám Ti o 5 minút...“ = SPRÁVNE

„Bude to krátka porada...“ = NESPRÁVNE

„Porada bude trvať1 hodinu...“ = SPRÁVNE


 

  1. Vyjadrujte sa v 1. osobe.

 


Ja si myslím, že je to dobré.

Podľa môjho názoru je to správne.

A pokiaľ by sme chceli byť dôslední, mali by sme k takémuto vyjadreniu doplniť napr. zásadu kvalifikácie:

„JA si myslím, že tento film bol pekný, PRETOŽE bol podľa skutočnej udalosti a skončil sa happyendom.“

Podľa mňa to bolo správne, lebo sme prijali rozhodnutie.


 

  1. Vždy sa snažme položiť pozitívnu otázku.


Aby sme lepšie pochopili čo je pozitívna otázka, pozrime sa najprv na jej presný protiklad - na tzv. negatívnu alebo zápornú otázku:

 

„Nemáš čas?“

„Nechcelo by sa ti ísť von?“

„Nemal by si záujem o prechádzku?!

„Nechcel by si mi pomôcť?“

„Nemáš chuť to prerobiť?“

„Nie si už dostatočne pripravený?“


Ak sa pýtame negatívne, je veľká pravdepodobnosť, že upriamime pozornosť na negatívnu odpoveď.

Pozitívna otázka je pritom úplne jednoduchá:

 

„Máš čas?“

„Chcelo by sa ti ísť von?“

„Mala by si záujem ísť na prechádzku?“

„Chcel by si mi pomôcť?“

„Máš chuť to prerobiť?“

„Si už dostatočne pripravený?“


 

  1. Používajte „meno“ človeka, s ktorým komunikujete.


Je veľmi dôležité v každej komunikácii zapamätať si meno človeka, s ktorým hovoríte. Počas rozhovoru ho niekoľkokrát zopakujte.


  1. Dodržujte očný kontakt.

  2. Často vyjadrujte súhlas, pochvalu, porozumenie.

  3. Pozorne počúvajte.

  4. Rešpektujte druhého, jeho názory.


 

Ďalšie dôležité pravidlá efektívnej komunikácie:

 

  • ŽIADNE SA – ŽIADNE TO – ŽIADNE MY

Človeka oslovujte menovite a priamo.

  • ŽIADNE MUSÍ SA – ŽIADNE MALO BY SA – ŽIADNE MOHLO BY SA

Pokyny nevyjadrujte podmieňovacím spôsobom.

  • ŽIADNE MOŽNO – ŽIADNE EVENTUÁLNE – ŽIADNE VLASTNE

Pokyny musia byť konkrétne.

  • KAŽDÝ ČLOVEK MÁ PRÁVO NA SVOJ NÁZOR

Namiesto dohadovania povedzte jasné a zrozumiteľné stanoviská.

  • UKAZOVAŤ ABSOLÚTNU LOAJALITU

Stáť za svojím slovom a činom.

  • DÁVAŤ KONKRÉTNE OTÁZKY

Pýtajte sa presne.

  • NEKLÁSŤ VIAC OTÁZOK NARAZ

Pletú sa a čas stojí.

  • OTÁZKY NEZAČÍNAŤ SLOVAMI – PREČO – NAČO – AKO TO

(lepšie je: „Z akého dôvodu?“, „V čom vidíte príčinu?“)

Viesť opytovaného k odpovedi a nepodporovať ospravedlnenie.

  • NEODPOVEDAŤ SI NIKDY SÁM NA VLASTNÉ OTÁZKY

Stanovisko iného je neznáme.

  • VYHÝBAŤ SA SPOJENIAM TYPU ÁNO, ALE...

Odpovede doplniť, namiesto popierania.

  • AKTÍVNE POČÚVAŤ

Najskôr počúvať, potom premýšľať a nakoniec odpovedať.

  • DOHOVÁRAŤ SI KONKRÉTNE TERMÍNY

Zabrániť nedorozumeniu tým, že sa stanovia priority


 



Zopakujte si:
1. Vysvetlite pojem komunikácia.
2. Uveďte prvky komunikácie.
3. Uveďte zásady efektívnej komunikácie.

Použitá literatúra:
LOMNICKÝ, I. 2010. Etická výchova ako inšpirácia na každý deň. Nitra: Filozofická fakulta UKF, 2010. 118 s. ISBN 978-80-8094-701-9.
OLIVAR, R. R. 1992. Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1992. ISBN 807-15800-15.
KOŠČ, M.: Základy psychológie. 4. vyd. 2001. SPN. Bratislava. ISBN 80-08-03201-4.
http://www.barocc.com/uploads/8/4/0/0/8400267/ebook_efektvna_komunikcia_pdf_barocc.pdf
http://www.osveta.mil.sk/data/files/2786.pdf