Rozloha: 1 648 195 km²

 

Počet obyvateľov: 74 196 000

 

Hustota zaľudnenia: 46 /km²

 

Hlavné mesto: Teherán

 

Úradný jazyk: perzština

 

 

 

    
 

 

 

POLOHA

 

Irán je štát v Prednej Ázii. Na západe susedí s Irakom, na severozápade s Tureckom, Arménskom a Azerbajdžanom, na severe s Turkmenistanom, na východe s Afganistanom a Pakistanom. Na juhozápade ho obmývajú vody Perzského hzálivu a Arabského mora, na severe Kaspického mora.

 

 

 

 

PRÍRODNÉ POMERY

 

Geografia a geológia

 

Iránsku náhornú plošinu obklopujú pohoria eurázijského horského systému ako Zagros, Alborz a iné. Kotliny náhornej plošiny majú na juhu púštny charakter a časť z nich vypĺňajú slané jazerá. Východnejšie sa v kotlinách vplyvom vlhšej klímy nachádzajú stepi. Najvyšším bodom krajiny je Damáwand (5 771 m n. m.). Väčšie roviny mimo Iránskej náhornej plošiny na severe pri Kaspickom mory a na juhu na pobreží Perzského a Ománskeho zálivu.

 

 

Vodstvo

 

Vplyvom arídneho charakteru územia nevznikli tu dlhšie, na vodu bohatšie rieky. Na hraniciach Iránu sa vlieva do Perzského zálivu rieka Shatt al-Arab (Arvan Rüd). Je to v podstate iracká rieka a s Iránom tvorí hranicu. Je dlhá 195 km a povodie má rozlohu 1 000 000 km2. Na severe tvorí hranicu na dlhom úseku Kaspické more. Na severozápade môžeme nájsť najväčšie jazero slané Urmia. Má plochu 5 800 km2, je hlboké 15 m. Na východe sa nachádza mnoho slaných mokradných systémov. Najväčšie z nich sú Dasht-e-Kavir a Dasht-e-Lut.

 

 

Podnebie

 

Klíma Iránu je vo všeobecnosti suchá kontinentálna mierna. Najsuchšie sú vysokohorské kotliny, kde sa nedostávajú vetry nesúce vlhký vzduch. Viac zrážok sa vyskytuje na západe. Na rovinách pri Kaspickom mori môžu klesať teploty až pod bod mrazu. Na tomto území môže pršať celý rok a letné priemerné teploty nepresahujú 29 °C. Na východe tohto územia je priemerný ročný úhrn zrážok 680 mm, na západe presiahne aj 1 000 mm. V kotlinách pohoria Zagros sú teploty nižšie. V zime sa pohybujú pod bodom mrazu a vyskytuje sa tu veľa snehu. Na východe a v centre krajiny je podnebie suché a ročný úhrn zrážok sa pohybuje pod 200 mm. Na niektorých miestach vznikli púšte. Tu sa letné teploty pohybujú okolo 38 °C. Na juhu na pobreží Perzského zálivu sú zimy mierne a letá horúce a vlhké. Ročný úhrn zrážok sa tu pohybuje od 135 do 355 mm.

 

 

 

 

Rastlinstvo

 

Napriek tomu, že púšte zaberajú prevažnú časť krajiny, nájdeme tu mnoho druhov unikátnych rastlinných druhov. Prevažne horské masívy na severe sú lemované pôvodnými lesmi. Na juhu nájdeme tropické palmy a v púštnych oázach sa miešajú palmy datľové (Phoenix dactylifera) s granátovými jablkami (Punica granatum). Na hore Shirkouh rastú fialové dionýzie (Dionysia sp.).
Zhruba 53 % krajiny zaberá púštna vegetácia, 27 % sa využíva ako pastviny, 9 % ako orná pôda, 11 % tvoria lesy. Medzi stromami prevažujú dub (Quercus sp.), borievka (Juniperus sp.), hrab (Carpinus sp.), jasan (Fraxinus sp.), javor (Acer sp.), na juhu myrta (Myrtus communis), orech (Juglans sp.).

 



Živočíšstvo

 

V Iráne žije množstvo endemických živočíchov a to dokonca aj veľkých cicavcov. Medzi najvzácnejšie patrí asi perzský leopard (Panthera pardus saxicolor) a ázijský gepard (Acinonyx jubatus vanacitus). Žije tu aj niekoľko druhov divokých kôz a oviec a hlavne v horách Alborzu sa vyskytujú dva druhy medveďov.
Približne 500 druhov vtákov je v krajine buď doma, alebo tadiaľto migrujú. Viac ako 20 chránených území jazier a mokradí má migrujúcim vtákom pomôcť v prežití.
Medzi vzácne veľké cicavce patria gazela perzská – džejran (Gazella subgutturosa), jeleň maral (Cervus elaphus sibiricus), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk (Canis lupus), muflón (Ovis musimon), koza bezoárová (Capra aegagrus), dikobraz (Histrix sp.) a iné.

 

 

Ochrana prírody

 

V Iráne sa tiež zaviedla niekoľko stupňová ochrana prírody. Sú tu národné parky, chránené územia, rezervácie, chránené krajinné oblasti, územia ochrany prírody. Národných parkov sa tu nachádza 16 s celkovou rozlohou 1 649 771 ha, pričom prvý národný park vznikol už v roku 1957. Rezervácií je celkom 33.
V meste Ramsar sa v roku 1971 podpísala tzv. Ramsarská konvencia. Je to medzinárodná dohoda o ochrane mokradí, ktorá zaväzuje členské štáty vyhlásiť na svojom území aspoň jednu mokraď, ktorú je možné zaradiť do medzinárodného zoznamu a venovať jej dostatočnú ochranu (na Slovensku je ich niekoľko).

 

 

SOCIOEKONOMICKÉ POMERY



História

 

Dnešný Irán sa rozkladá na území v minulosti nazývanom Perzia, podľa dominantného etnika. Územie od nepamäti susedilo so starovekými civilizáciami ako s Čínou a Indiou na východe a s Mezopotámiou a Sýriou na západe.
V staroveku tu vznikli ríše Médov a perzských Achaimenovcov, neskôr si teritórium podmanil Alexander Veľký, následne macedónski Seleukovci, partskí Arsakovci a perzskí Sásánovci, až nakoniec Perziu obsadili a islamizovali kočovní Arabi.
Arabskí kalifovia z rodu Umajjovcov a neskôr Abbásovcov začlenili iránske kraje do svojej nadnárodnej ríše siahajúcej od Maroka do strednej Ázie. Už v 9. storočí sa začal ich štát rozpadať. Po tom vládli v Perzii rôzne dynastie, prevažne cudzieho pôvodu (napr. Seldžuckí Turci) a v 13. storočí to boli Mongoli na čele s Džingischánom. Tí založili tzv. ríšu ílchánov, zahrňujúcu aj Irak, časť Afganistanu, Pakistanu a Turkmenistanu. Neskôr tu prechodne vládol Temerlán a jeho nasledovníci a pred európskou koloniálnou rozpínavosťou ešte Safíovci a Kádžarovci.
Z koloniálnych mocností tu mali v 19. storočí najväčší vplyv Veľká Británia a Rusko, ktoré si Perziu postupne rozdelili. V rokoch 1905 – 1911 vypukla perzská revolúcia, ktorá zaistila krajine parlamentarizmus. Po vypuknutí 2. svetovej vojny okupovali krajinu Veľká Británia a ZSSR. V týchto dobách v krajine vládla dynastia Pahlaví. Po vojne pokračoval v krajine parlamentarizsmus až do iránskej krízy. V roku 1979 vyhnal ajatolláh Chomejní šacha Pahlavího do exilu. V súčasnosti je situácia v krajine komplikovaná hlavné slovo majú konzervatívci.

 

 

Obyvateľstvo

 

V Iráne žijú ľudia mnohých vyznaní a etnického pôvodu stmelení perzskou kultúrou. Najpočetnejšou zložkou obyvateľstva sú Peržania. 70 % Iráncov sú potomkovia árijských (indoeurópskych) kmeňov, ktoré sem začali migrovať zo strednej Ázie v 4. tisícročí p. n. l. Väčšina obyvateľov hovorí jedným z iránskych jazykov, medzi ktoré patrí peržština. Najvýznamnejšími etnikami sú: Peržania (51 %), Azerbajdžánci (24 %), Gilánci a Mazanderánci (8 %), Kurdi (8 %), Arabi (3 %), Lúrovia (2 %) a Turkméni (2 %).
Väčšina obyvateľov sú moslimovia. 90 % sa hlási k šítskej vetve islamu a 8 % k sunnitskej. Zvyšné 2 % tvoria nemoslimské náboženstvá ako Bahá´í, mandaeizmus, hinduizmus, jazídizmus, jarsánizmus, zoroastrizmus, judaizmus a kresťanstvo. Posledné tri sú oficiálne uznávané a majú zastúpenie aj v parlamente.

 

 

Územné členenie

 

Irán sa delí na 30 provincií (ostán), každú z nich spravuje guvernér (ostándár). Provincie sa ďalej delia na okresy (šahrestán), okrsky (bachš) a podokrsky (dehestán). Mapa nezobrazuje najjužnejšie ostrovy provincie Hormozgán.

 

 


1. Tehran
2. Qom
3. Markazi
4. Qazvin
5. Gilan
6. Ardabil
7. Zanjan
8. East Azarbaijan
9. West Azarbaijan
10. Kurdistan
11. Hamadan
12. Kermanshah
13. Ilam
14. Lorestan
15. Khuzestan
16. Chahar Mahaal and Bakhtiari
17. Kohkiluyeh and Buyer Ahmad
18. Bushehr
19. Fars
20. Hormozgan
21. Sistan and Baluchistan
22. Kerman
23. Yazd
24. Esfahan
25. Semnan
26. Mazandaran
27. Golestan
28. North Khorasan
29. Razavi Khorasan
30. South Khorasan

 



Hospodárstvo

 

Iránske hospodárstvo podlieha z väčšej časti štátnej kontrole, v súkromných rukách sa nachádza len niekoľko menších podnikov. Najdôležitejším ekonomickým odvetvím je ťažobný priemysel, spracovávajúci bohaté ložiská ropy a zemného plynu na západe krajiny. Okrem toho sú významné aj textilný priemysel, poľnohospodárstvo a produkcia cementu a stavebných hmôt.

 

 

 

Použitá literatúra:

 

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com

 

 

Zdroje obrázkov:

 

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Iran.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Iran.svg
http://www.flagsof.net/?attachment_id=2079
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Iran_relief_location_map.jpg
http://iran.aaagb.net/iran.htm