Zámorské cesty však nemali za cieľ len objavovanie nových zemí a vedecké bádanie; hlavným cieľom bolo získavanie prírodného bohatstva (predovšetkým drahých kovov) a otrokov. V rokoch 1519 až 1521 dobyl Hernando Cortéz ríšu Aztékov v dnešnom Mexiku. Dopomohli mu k tomu samotní Aztékovia, ktorí podľa svojej mytológie očakávali príchod bielych bohov a Cortéza vítali s nábožnou úctou. Španielom sa podarilo dobyť ríšu Inkov (dnešné Peru). Inkovia, žijúci vo vysokohorských podmienkach, vytvorili vyspelú civilizáciu, boli zruční poľnohospodári, remeselníci i stavitelia. V dobe, keď do ich ríše prišli španielski dobyvatelia (conquistadori) Francesco Pizarro a Diego Almagro v ríši prebiehala občianska vojna o moc medzi kráľovskými bratmi, takže oslabená krajina podľahla v rokoch 1531-35 dobyvateľom.

 

Španieli prenikli i do Chile, kde založili mesto Santiago de Chile a do Kolumbie, do polovice 16. storočia preskúmali a ovládli väčšinu južnej Ameriky (okrem Brazílie, tá patrila Portugalsku). Prílev amerického striebra a sním súvisiaci pokles hodnoty peňazí a nárast cien výrobkov a potravín spôsobili, že Španielsko a Portugalsko, ktoré boli hospodársky málo vyspelé a pritom realizovali nákladnú zahraničnú politiku, nedokázali už koncom 16. storočia držať krok s ostatnými krajinami, predovšetkým ekonomicky vyspelým Anglickom a Nizozemskom. Anglické výpravy prenikali do severnej Ameriky (na Floridu, k rieke Mississippi, do Kalifornie). V rokoch 1577-80 uskutočnil sir Francis Drake v službách kráľovnej Alžbety I. plavbu okolo sveta a v r. 1584-5 sa kráľovnin obľúbenec sir Walter Raleigh pokúsil (neúspešne) založiť na východnom pobreží Severnej Ameriky anglické kolónie. Anglická koloniálna expanzia v severnej Amerike sa začína založením kolónie Jamestown v r. 1607. Súčasne začínajú v Kanade budovať svoje kolónie Francúzi (Québec 1608) a vzniká nizozemská Východoindická spoločnosť (1602), ktorá stojí na začiatku nizozemskej koloniálnej expanzie.

 

Dôsledky zámorských objavných ciest boli rozsiahle. Predovšetkým vzrástol diaľkový obchod medzi kolóniami a Európou. Z Nového sveta sa do Európy dovážali drahé kovy, drahokamy, perly, tabak, z Indie korenie a bavlna, z Číny hodváb a porcelán, z Afriky slonovina, zlato a otroci. Vytvoril sa obchodný trojuholník Európa, Afrika, Amerika, kde prekvital predovšetkým obchod s otrokmi. V dôsledku objavenia námorných ciest na Ďaleký východ i do Ameriky sa presunuli obchodné strediská zo Stredomoria na pobrežie Atlantiku. Tradičné obchodné veľmoci, ako Benátky, Florencia, či Janov, stratili svoj význam, naopak, prístavy na pobreží Atlantiku, Lisabon, Antverpy, Cádiz, Sevilla, no od konca 16. storočia i Londýn a Amsterdam na význame získali. Objavné cesty v konečnom dôsledku priniesli i úpadok Španielska a Portugalska, ktoré sa v dôsledku inflácie prepadli do vleklej hospodárskej krízy. Pre Európu má veľký význam i dovezenie nových plodín, bez ktorých si dnes už nevieme predstaviť náš život: paradajky, paprika, zemiaky, kukurica, kakao, no i tabak, bavlna, koka). Katastrofálne následky mali objavné cesty predovšetkým pre domorodcov: v niektorých oblastiach boli úplne vyvraždení, alebo zdecimovaní.

 

Vyspelé civilizácie Aztékov a Inkov boli zničené. Keďže americkí Indiáni sa nehodili na otrockú prácu, rozvinul sa obchod s africkými otrokmi, ktorého dôsledky nesú americké štáty dodnes. Európania sa považovali za civilizačne nadradených domorodému obyvateľstvu a tak s ním aj jednali. Preto i kresťanská misia, ktorá prebiehala od počiatkov objavných ciest, nemala vždy dobrovoľný charakter, ale prebiehala často násilne. Okrem vyhladzovacích vojen prinieslo skazu amerických domorodcov prenášanie chorôb, proti ktorým Indiáni nemali vytvorenú imunitu. Je možné, že v dôsledku genocídy dokonca zomrelo menej pôvodných obyvateľov Ameriky, ako v dôsledku kiahní, osýpok, či obyčajnej chrípky.

 

 

Otázky:


  1. Aké boli príčiny objavných ciest do zámoria?

  2. Ktorý portugalský princ dal podnet ku plavbám pozdĺž afrického pobrežia?

  3. Kto oboplával Mys dobrej nádeje?

  4. V službách ktorej krajiny sa plavil Vasco da Gama?

  5. Ako pomenoval Krištof Kolumbus ostrov, na ktorom pristál počas svojej prvej cesty?

  6. Dostal sa Fernao Magalhaes po svojej ceste okolo sveta naspäť do Španielska?

  7. Aké boli dôsledky zámorských objavov?