Zákon o vzniku Československej republiky z roku 1918

 

Prvá Československá republika oficiálne vznikla 28. októbra 1918. Prvý zákon o novej republike vypracoval v noci 27.- 28. 10. 1918 A. Rašín a dňa 28.10.1918 bol vyhlasovaný na zhromaždeniach a vylepovaný na plagátoch. 6. novembra 1918  bol publikovaný  v  Zbierke zákonov pod číslom 11/1918 Zb. ako Zákon o vzniku samostatného československého štátu.

Znenie zákona:

11/1918 Sb.
ZÁKON
Národního výboru československého
ze dne 28. října 1918
o zřízení samostatného státu československého

 

Samostatný stát československý vstoupil v život. Aby byla zachována souvislost dosavadního právního řádu se stavem novým, aby nenastaly zmatky a upraven byl nerušený přechod k novému státnímu životu, nařizuje Národní výbor jménem československého národa jako vykonavatel státní svrchovanosti toto:

Čl.1

Státní formu československého státu určí Národní shromáždění ve srozumění s Československou Národní radou v Paříži. Orgánem jednomyslné vůle národa a také vykonavatelem státní svrchovanosti je Národní výbor.

Čl.2

Veškeré dosavadní zemské a říšské zákony a nařízení zůstávají prozatím v platnosti.

Čl.3

Všechny úřady samosprávné, státní a župní, ústavy státní, zemské, okresní a zejména i obecní jsou podřízeny Národnímu výboru a prozatím úřadují a jednají dle dosavadních platných zákonů a nařízení.

Čl.4

Zákon tento nabývá účinnosti dnešním dnem.

Čl.5

Národnímu výboru se ukládá, aby tento zákon provedl.

 

Zákon vypracoval Národný výbor, ktorý začal postupne  preberať moc od štátnych orgánov a ozbrojených zložiek. Národný výbor bol orgán českej a neskôr aj česko-slovenskej politickej reprezentácie na konci prvej svetovej vojny. Vznikol 13. júla 1918. Jeho úlohou bola príprava prevzatia štátnej moci a vypracovanie zákonov nového štátu. Predstavitelia Národného výboru („muži 28. októbra“ - Alois Rašín, Antonín Švehla, František Soukup, Jiří Stříbrný a Vavro Šrobár), vyhlásili v pondelok 28. októbra 1918 v Prahe samostatný československý štát a vydali prvý zákon, zákon o zriadení samostatného štátu československého. Autorom oboch dokumentov bol JUDr. Alois Rašín.

Zákon v preambule konštatoval, že „samostatný československý štát vstúpil do života“. Národný výbor sám sa označoval za predstaviteľa československého  národa a vykonávateľa štátnej zvrchovanosti. Článok 1. konštatoval, že štátnou formu československého štátu určí Národné zhromaždenie po dohode s Československou národnou radou v Paríži. Podľa ďalších ustanovení boli ponechané dočasne v platnosti všetky doterajšie krajinské a ríšske zákony a nariadenia. Všetky samosprávne, štátne, krajinské, župné, okresné a najmä obecné orgány sa podriaďovali Národnému výboru a mohli pokračovať vo svojej činnosti podľa doterajších platných zákonov a nariadení. Takto bol v záujme spoločenskej stability do novoutvoreného štátneho zväzku recipovaný rakúsky a uhorský štátny  aparát a právny poriadok – preto sa tento zákon nazýval aj recepčná norma. Recipoval sa na územie Čiech - rakúsky právny poriadok a na územie Slovenska  -  uhorský právny poriadok, týmto dochádza k stavu, že na území Československa sa zaviedol dualizmus právneho poriadku. Ako uviedol A. Rašín, týmto zákonom sa malo zamedziť, aby nenastal bezprávny stav, aby sa celá štátna správa nezastavila, aby sa 28.10. 1918 pracovalo ďalej, akoby revolúcie vôbec nebolo.

Činnosť Národného výboru netrvala dlho, skončila sa 13. novembra 1918 prijatím dočasnej ústavy prvej ČSR. Dočasná ústava definovala len sústavu najvyšších orgánov štátnej moci a správy, spôsob ich tvorenia, právomoc a štruktúru, ako aj vzájomné vzťahy medzi nimi. Na základe teórie delenia štátnej moci, ktorá ju členila na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, vznikli tieto najvyššie orgány štátnej moci a správy: Národné zhromaždenie, prezident republiky, vláda.

JUDr. Alois Rašín - bol český ekonóm a politik, prvý československý minister financií a funkcionár Československej národnej demokracie. Patril k zakladateľom Československa, stál pri zrode meny i hospodárskej politiky nového štátu a presadzoval. Jeho život ukončil atentátnik, ktorý na neho spáchal atentát:

 

„Je ráno 5. januára 1923 a na pražskej Žitnej ulici vládne obvyklý ruch. Pred domom číslo 6, v ktorom býva Alois Rašín, zastavuje pár minút pred ôsmou auto. Šofér má ministra financií ako vždy odviezť do úradu. Ten však tentoraz mešká, zaspal. Na príjazd tohto auta dnes však čaká ešte ktosi. Mladý muž v sivom plášti a so svetlým klobúkom, ktorý si doteraz dlho prezeral výklad neďalekého kníhkupectva, prichádza bližšie k domu. Pravú ruku má vo vrecku a čaká. Minúty sa vlečú a o trištvrte na deväť sa minister konečne objavuje v bráne. Na túto chvíľu mladík čaká, prichádza bližšie, vyťahuje z vrecka pištoľ a Žitnou ulicou sa rozľahnú dva výstrely. Alois Rašín, ktorý sa práve chystal nastúpiť do vozidla, padá na zem a mladý muž sa dáva na útek.“

................................................