Politológia sa všeobecne definuje ako veda, ktorá sa zaoberá štátom. Je to vedná disciplína, ktorá sa teda zaoberá skúmaním politiky. Konkrétnejšie by sme ju mohli definovať aj ako vedu, ktorá skúma politické správanie a konanie človeka v rámci istej skupiny, alebo medzi jednotlivými skupinami. Politológia skúma konkrétne politické javy v istom čase priestore a v istom sociálnom kontexte. K základným pojmom politológie patria pojmy: štát, formy štátu, typy štátu, politický systém, politické strany, politické javy, politické správanie, politické zoskupenie, politici a pod. Samotný pojem „politológia“ pochádza z gréckych slov „polis“ (v preklade „grécky mestský štát“) a „logos“ (v preklade „veda“).

Politológia je vedecká disciplína, ktorej predmet skúmania je veľmi široký a má aj historický kontext. Aj napriek tomu bola uznaná za samostatnú vedu až v roku 1949. Politologické problémy sa však riešili už v starovekom Grécku. Politológia sa dnes člení na viaceré vedné disciplíny, ktoré skúmajú všetky aspekty politického správania sa človeka. V dnešnej kapitole si predstavíme tie základnejšie politické vedné disciplíny, tak ako ich rozčlenil renomovaný politológ R. Tóth. Tóth člení politické vedy na 5 základných častí a to nasledovne:


  1. Teória politiky

  2. Dejiny politiky

  3. Komparatívna politológia

  4. Politická sociológia

  5. Prognostika.


Teória politiky – je to veda, ktorá sa zaoberá definovaním pojmov, ktoré sa v politológií bežne vyskytujú a používajú. Rovnako ako iné vedné disciplíny, aj politológia si v priebehu svojej existencie vytvorila množstvo pojmov, ktoré sa používajú v istých politických kontextoch. Tieto pojmy vysvetľuje a definuje práve teória politiky. Môžeme dokonca tvrdiť, že teória politiky sa venuje vytvoreniu istého slovníka politiky, v ktorom sa nachádza definícia každého politického javu, problému či politickej entity. Teória politiky je veľmi dynamická veda v zmysle neustáleho rozširovania sa politických pojmov. P. Barát a kol. dokonca tvrdí, že teória politiky „vytvára pojmovú a teoretickú základňu na ktorej je možné budovať politickú vedu".


Dejiny politikyje to vedná disciplína, ktorá sa zaoberá vývinom politického myslenia od minulosti až po súčasnosť. Ako už bolo spomenuté, politológia sa ako veda etablovala až v roku 1949, no jej základy siahajú už do obdobia egyptskej civilizácie, starovekého Ríma či Grécka. Dejiny politiky sa snažia popísať a uchytiť jednotlivé historické obdobia a politické správanie sa v nich. Aj dnes sme pritom často svedkami, že diela a myšlienky starovekých gréckych filozofov a mysliteľov dokážu presne popísať stav istého politického správania súčasnosti. K najvýznamnejším patrí Aristoteles či Platón. V Platónových dielach (spisoch vo forme dialógov) „Ústava“, „Štát“ či „Zákony“ alebo v Aristotelovej „Ústave Aténskej“ a „Politike“ nachádzame mnoho politických názorov a postojov tej doby. Mnohé z nich sú aktuálne aj dnes.


Komparatívna politológianazýva sa aj porovnávacia politológia. Je to taká vedná disciplína, ktorá skúma politické štruktúry a hľadá v nich rozdielne i rovnaké znaky. Rovnako analyzuje politické problémy istých politických štruktúr a popisuje ich riešenie, pričom podobné problémy a riešenia porovnáva a hľadá odpoveď na otázku, ktoré z riešení bolo lepšie. Komparatívna politológia je veľmi dôležitá, lebo hľadá odpoveď na otázku, ktorý politický systém je najlepší a sama sa snaží vytvoriť istý politický systém, ktorý by bol dokonalý (Tento systém vytvára spájaním rôznych prvkov z už známych politických systémov).


Politická sociológia – politológia je veda, ktorá skúma politické správanie sa človeka. Svojou podstatou je teda veľmi blízka sociológií ako psychologickej disciplíne. Politická sociológia je teda istým spojením problémov a predmetov sociológie a politológie. K zakladateľom tejto psychológie radíme V. Pareta ako aj M. Webera, ktorí v definovali túto disciplínu v roku 1930.


Politická psychológia – je to psychológia, ktorá nadviazala na psychologické učenie predovšetkým sociálnej psychológie a konkrétne psychológie davu, psychológie kolektívu a psychológiu národov. Politická psychológia sa snaží chápať pocity a správanie sa jednotlivcov istých skupín v prípade rôznych politických podnetov.