Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš



Filozofia je najstaršia veda, ktorá, sa považuje za matku všetkých ostatných vied. Vedu definujeme ako súbor poznatkov o určitej oblasti (javoch či predmetoch), ktoré sa prezentujú v určitom čase. Každá veda má pri tom predmet a metódy skúmania a vlastnú terminológiu. Vedu môžeme rozdeliť na niekoľko druhov. Rozlišujeme:


 

A, Špeciáne vedy

 

  1. reálne prírodné vedy – tieto ďalej rozdeľujeme na sociálne vedy (sociológia, psychológia ....), a na duchovné vedy (vedy o umení, jazykové vedy a pod...)

  2. formálne vedy sú to vedy s formálnym charakterom ako napr. matematika.


 

B, Univerzálne vedy sa nachádzajú nad špeciálnymi vedami a zaraďujeme tu samozrejme filozofiu a náboženstvo (teológiu).

Aké sú vlastne rozdiely medzi univerzálnymi vedami a špeciálnymi vedami? Odpoveď na túto otázku zoradíme do 4 častí:


 

1, Zovšeobecnenie: Hlavný rozdiel je v chápaní predmetu jednotlivých vied. Kým špeciálne vedy sa zaoberajú určitými konktrétnymi oblasťami života, univerzálne vedy sa zaoberajú všetkými poznatkami a teda aj poznatkami špeciálnych vied. Špeciálne vedy pri tom skúmajú svoje predmety do hĺbky a teda do detailu a podrobne, univerzálne vedy (a teda konktrétne filozofia) zovšeobecňuje poznatky ostatných vied. Filozofia spolupracuje s ostatnými vedeckými disciplínami. Tento vzťah nazývame ako filozofický scientizmus.


2, Aktuálnosť problémov: Špeciálne vedy sa sústreďujú na aktuálne problémy, ktoré musia riešiť. Univerzálne vedy sa sústreďujú na večné otázky. Kým medicína sa snaží nájsť liek proti rakovine, či HIV vírusu, filozofia rieši problémy "Čo môžem vedieť?" (Problém hraníc poznania človeka), "Kto – čo je človek?" (Problém sebapoznania), "Čo môžem konať?" (Otázka slobody a hraníc konania).


3, Použiteľnosť získaných poznatkov. Poznatky špeciálnych vied sa dajú aplikovať väčšinou priamo v praxi, poznatky univerzálnych vied nie. Filozofické poznatky sú nepriamo použiteľné. (To ale neznamená, že sú nepraktické!!!)


4, Pomôcky univerzálne vedy používajú rôzne metódy a pomôcky na svoj výskum (napr. meracie prístroje, pomôcky na zjednodušenie výskumu). Filozofia a teológia používajú jedine pojmy, ktoré spájajú do myšlienkových procesov.


 

Filozofické disciplíny


Medzi základné filozofické disciplíny patria nasledovné:


Ontológia: je to náuka o bytí (náuka o jestvovaní). Zaoberá sa usporiadaním vesmíru, skúma zákonitosti času a priestoru, prezentuje a diskutuje modely sveta.

 

Metafyzika: sa zaoberá skúmaním súcna. Ak sa skúmajú vlastnosti, zvláštnosti vecí, tak sa hovorí o kategóriách ako možnosť, nevyhnutnosť a kauzalita (príčinnosť). Vtedy hovoríme o súcne a teda o predmete skúmania metafyziky.

 

Gnozeológia – je to filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá poznaním. Skúma ako poznanie vzniká, či je svet vôbec poznateľný a ak áno do akej miery. Skúma objekt a subjekt poznania, definuje formy poznania (racionálne a empirické)

 

Axiológia – je to veda o hodnotách, skúma kladné a záporné úkazy javov. Axiológia sa viaže s ďaľšou filozofickou disciplínou etikou.Táto sa zaoberá pravidlami a skúmaním správneho a dobrého konania, rozlišovaním mravného a nemravného, dobrého a zlého, dobrom, cnosťou a spravodlivosťou. Rovnako ako k etike má axiológia blízko aj k estetike. Estetika je náuka o podstate a zákonoch krásna a a krásy.

 

Filozofia dejín – sa zaoberá zákonitostami dejinných udalostí.

 

Metodológia – skúma metódy a spôsoby výskumu a skúmania.

 

 

Vzťah filozofie a náboženstva


Filozofia a aj náboženstvo (ako aj mytológia) majú spoločnú problematiku. Všetky skúmajú tak večnosť, dokonalosť ako aj nekonečnosť. Pýtajú sa na pôvod sveta a pôvodného stvoriteľa sveta a ľudstva. Riešenie týchto problémov je v každej disciplíne rôzne: Filozofia riešenie hľadá cez pojmy, náboženstvo riešenie hľadá cez najvyššiu bytosť - božské, mytológia cez obrazy. V historií ale aj v dnešnom období rozlišujeme 4 podoby vzťahov medzi náboženstvom a filozofiou. Všetky tieto podoby majú svoj pôvod už v starovekom grécku, či stredoveku.

 

1, filozofia a náboženstvo sú protikladné (Nietzsche, Herakleitos)

2, filozofia a náboženstvo sú v jednote (A.Augustinus)

3, filozofia a náboženstvo sú síce samostatné vedy ale spolupracujú, pričom filozofia je podriadená náboženstvu a je teda slúžkou náboženstva.

4, filozofia a náboženstvo sú od seba úplne nezávislé a vyvíjavú sa úplne oddelene, pričom nemajú nič spoločného.

 

 

Filozofia sa veľmi živo zaoberá vzťahom k Bohu. Na základe prístupu k tejto otázke sa vo filozofii vyvíjajú 4 prístupy k Bohu a to:

 

  1. teizmus – viera k Bohu (monoteizmus – k jednému Bohu, polyteizmu – k viacerím Bohom)

  2. ateizmus – odmietanie existencie Boha

  3. deizmus – viera k Bohu, ktorá nie je vyjadrená konkrétnym náboženstvom

  4. panteizmus – je to príroda, v ktorej sa Boh ukazuje, ktorá splýva s Bohom




Otázky na zopakovanie:


  1. Ako rozdelujeme vedy?

  2. Čo je to gnozeológia?

  3. Aké rozdiely sú medzi univerzálnymi a špeciálnymi vedami?

  4. Čo skúma estetika?

  5. Čo je to polyteizmus?

  6. Čo je to panteizmus?

  7. Aké prístupy existujú vo vzťahu filozofie a Boha?


Použitá literatúra:


  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005