Vzťah delfínov a človeka

 

Úcta. V staroveku boli delfíny považované za posvätné tvory, za reinkarnáciu ľudského ducha. Z tejto doby sa zachovalo veľa príbehov, v ktorých delfíny vystupujú ako tvory s takmer ľudskou inteligenciou.

Ohrozenie. Neskôr si však ľudia vytvorili voči delfínom množstvo predsudkov. Rybári im vyčítajú, že ničia siete a odháňajú ryby. Preto často obkľúčili a pobili celé stáda delfínov. Takisto sú lovení pre mäso a tuk.

Veľa delfínov uviazne v rybárskych sieťach, ktoré včas nespozorujú. Oficiálny rybolov bol silno zredukovaný, ale náhodné uviaznutie v sieťach je tiež veľmi časté. V roku 1986 takto zahynulo 125 000 delfínov.

Pokles ich populácie môže byť vyvolaný aj inými faktormi, napr. odchytom do delfinárií v Kalifornii.

Ohrozuje ich aj pokračujúce znečistenie morí. Toxické látky chemického priemyslu sa hromadia v telách rýb a v tkanivách delfínov, ktorí sa nimi živia. Následkom toho delfíny trpia hormonálnymi problémami, ktoré im často bránia v rozmnožovaní.

V roku 1980 prijalo medzinárodné spoločenstvo opatrenia na zaistenie prežitia a budúcnosti delfínov. Tieto opatrenia sa však týkajú len štátov, ktoré podpísali Washingtonskú konvenciu. Japonsko a niekoľko ďalších zemí ju odmietlo. Kontrola je obtiažna, preto v Južnej Amerike, Japonsku, Európe a na mnohých ostrovoch masakry pokračujú.

Záujem. Od roku 1913 sú delfíny chované v zajatí. Tu boli najprv podrobované bežnej drezúre. Neobvyklá chápavosť a učenlivosť delfínov však vyvolala zvýšený záujem o tieto živočíchy, a to nielen zo strany cvičiteľov ale aj vedcov. Od roku 1913 sa do zajatia po celom svete dostalo viac ako 3 000 delfínov. V roku 1985 navštívilo podmorské parky viac ako 100 miliónov návštevníkov.

Výskum. Neustále pokračujú početné výskumy týkajúce sa biológie , fyziológie, patológie a etológie delfínov. Študovanie delfínov v ich prirodzenom prostredí sa však nekoná až v takej hojnej miere. Námorné, letecké a pozemné hliadky sledujú zloženie skupín, satelity sa zameriavajú na rôzne druhy najmä v Tichom oceáne. V stredisku blízko Morettonovho ostrova blízko Austrálie biológovia dávajú delfínom čerstvo ulovené ryby, aby si tie zvykli na blízkosť ľudí. Od januára 1995 skupina 25 delfínov k sebe necháva priblížiť výskumníkov, ktorým dôveruje, vďaka čomu je výskum komunikácie v plnom prúde.

Aj delfíny žijúce v zajatí slúžia na vedecké účely. Od roku 1961 sa v Sea Life Parku na Havajských ostrovoch skúmalo správanie delfínov. Hlavná pozornosť sa dnes sústreďuje na ich „jazyk“ a systém echolokácie, niekde aj na ich inteligenciu, či dokonca chromozómy.

Dôkazy o neobvyklej inteligencii delfínov a možno možná existencia „delfínej reči“ vedú k dohadom, či by delfíny boli schopné zvládnuť aj komunikáciu s človekom. Boli vypracované jednoduché prostriedky, ktoré by mohli vyústiť do nadviazania kontaktu na vyššej úrovni. Tieto výskumy sú však zatiaľ iba v začiatkoch.

Priateľstvo. Delfíny sa najčastejšie priatelia s deťmi. V 70. rokoch sa v Shark Bay v Austrálii usadilo asi 20 delfínov, ktorí sa nechajú od návštevníka dokonca pohladiť. Môžu kedykoľvek priplávať aj odplávať, ale človeka, ktorý im ponúkne slede okamžite obklopia. Niektoré dokonca ako odplatu ponúknu rybu, ktorú sami ulovili.

Spolupráca. Na plytčinách Arguin v Mauretánii a v Santa Catarine v Brazílii miestni rybári spolupracujú s divými delfínmi. Tie im nadháňajú ryby do sietí a za to dostávajú podiel z koristi.

Využívanie. Ľahkosť, s akou sa delfíny učia, priviedla človeka na myšlienku využiť ich schopnosti.. Dobre cvičené delfíny pomáhajú napríklad pri práci na podmorských stavbách. Delfín skákavý nosí správy medzi loďou na hladine a robotníkmi pod vodou alebo dokáže na chrbte veľmi rýchlo vyniesť človeka, ktorý potrebuje pomoc.

Poloskrotené delfíny cvičí aj americká armáda, ktorá ich učí klásť míny, zisťovať podmorské stavby a vykonávať prácu podmorských potápačov.