Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

 

Vzácne plyny sú prvky VIII.A skupiny a zaraďujeme ich medzi p6 – prvky. Valenčné orbitaly majú plne obsadené elektrónmi, teda na valenčnej sfére majú oktet (8 elektrónov), okrem hélia, ktoré sa nachádza v prvej perióde a na valenčnej vrstve má iba 2 elektróny a tvorí dublet. V atómovom stave sú preto veľmi stabilné a nereaktívne.

 

Elektrónová konfigurácia valenčnej sféry

 

Hélium : 1s2

Ostatné vzácne plyny : ns2 np6

 

Výskyt v prírode

 

Vzácne plyny sa vyskytujú v malom množstve v atmosfére.

 

Vlastnosti a reakcie

 

Prvky VIII.A skupiny sú za bežných podmienok plynné látky – plyny. Keďže majú na valenčnej sfére oktet, nezlučujú sa do molekúl. Kvôli plne obsadenej valenčnej sfére sú nereaktívne a mimoriadne stabilné. Vzácne plyny majú vysokú ionizačnú energiu.

 

Výroba

 

Hélium sa získava zo zemného plynu. Keďže sa vzácne plyny nachádzajú v atmosfére možno ich získať z kvapalného vzduchu pri frakčnej destilácii.

 

Použitie

 

Hélium, keďže je ľahšie ako vzduch sa používa ako náplň do balónov, vzácne plyny sa používajú ako náplň do žiaroviek. Radón, keďže je rádioaktívny, sa používa pri liečbe rakoviny.

 

Zlúčeniny

 

XeF4 – fluorid xenoničitý

 

Hélium (helium) He

 

Hélium sa v prírode vyskytuje veľmi vzácne. V menšom množstve sa nachádza aj v zemnom plyne. Po vodíku je vo vesmíre najviac zastúpeným prvkom.

Vyskytuje sa vo všetkých svietiacich hviezdach, aj na Slnku. Kvôli malej hustotu sa používa nie len ako náplň do balónov ale aj ako náplň do vzducholodí ako náhrada horľavého vodíka. Zmesou dusíka, hélia a kyslíka sa plnia tlakové fľaše určené do veľkých hĺbok pre potápačov, čím sa zmenšuje riziko dusíkového opojenia, pretože hélium na rozdiel od dusíka nemá pri väčšom tlaku narkotické účinky. S héliom sa spája jav, ktorý nazývame supratekutosť. Kvapalné hélium sa vyskytuje v dvoch formách ako hélium I a hélium II. Hélium I pri teplotách 2,1768–4,21 K a hélium II pri teplotách nižších ako 2,1768 K.

Hélium I sa chová ako bežná kvapalina, ale hélium II nemá žiadne vnútorné trenie a preto veľmi rýchlo tečie. Vďaka javu, ktorý nazývame kapilárny jav preteká hélium II steny nádob, v ktorých sa uskladňuje. A vyteká koncom jeho hornej ponornej kapiláry.

Hélium často ostáva v mineráloch, na zákalde čoho sme schopný určiť vek minerálu. Gram uránu uvoľní za jeden rok jednu desaťmilióntinu mililitra hélia. 1 ml sa v ňom nahromadí za 10 miliónov rokov. Ak sa teda pretavením uvoľní z 1g horniny 50 ml hélia, vyplýva z toho, že jej vek je 500 miliónov rokov. Na podklade „héliových geologických hodín“ sa odhadol aj vek vesmíru na 5 až 6 miliárd rokov.

 

 

Neón (neon) Ne

 

Je to bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu. Používa sa ako náplň do niektorých typov laserov. Elektrickým výbojom v blízkosti neónu vzniká intenzívne žiarenie, čo sa využíva pri výrobe neóniek. Použítie: skvapalnený neón sa používa ako kryogénne chladivo, ďalej sa neón používa vo vákouových, TV a vlnometrových tubách.

 

Argón (argon) Ar

 

Je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu. Zo všetkých vzácnych plynov je v ovzduší najviac zastúpený. Argón získame pri výrobe amoniaku z vodíka a vzdušného dusíka, pri tejto reakcii je vlastne odpadom

Argón je v oceľových fľašiach určených na zváranie v inertnej atmosfére. Používa sa na plnenie žiaroviek, ktoré nazývame argónky.

 

Kryptón (krypton) Kr

 

Je to plyn bez farby a chuti. Je používaný v žiarivkách.

 

Xenón (xenon) Xe

 

Je to bezfarebný plyn, bez zápachu. Používa sa v xenónových lampách, ktoré sú súčasťou bleskov fotoaparátov.

 

Radón (radon) Rn

 

Radón je bezfarebný plyn.

 

 

 

Zopakujte si:

1. Vymenujte vzácne plyny.

Hélium, Neón, Argón, Kryptón, Xenón, Radón

 

2. Charakterizujte neón.

Je to bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu. Používa sa ako náplň do niektorých typov laserov. Elektrickým výbojom v blízkosti neónu vzniká intenzívne žiarenie, čo sa využíva pri výrobe neóniek. Použítie: skvapalnený neón sa používa ako kryogénne chladivo, ďalej sa neón používa vo vákouových, TV a vlnometrových tubách.

 

 

Použitá literatúra. Zmaturuj z chémie

www.wikipedia.sk