SLOVENSKÁ KLASICISTICKÁ LITERATÚRA

Spoločensko-politické  pomery:

  • Obdobie rozpadu feudalizmu, vznik manufaktúr

  • Vláda Jozefa II – reformy: zrušenie nevoľníctva, povinná školská dochádzka, zrušil žobravé rehole,  Tolerančný patent, zrušenie nevoľníctva,...

  • Dôsledok - rozvoj vzdelanosti, vznik nových učených spoločností:

1. Slovenské učené tovarišstvo (1792) – sídlo v Trnave.

2. Societas Slavica – sídlo v Banskej  Bystrici.

3. Učená spoločnosť banského okolia – sídlo v Banskej Štiavnici.

  • Šírenie osvietenstva - zakladalo sa na dôvere v osvietený rozum, pravda môže byť poznaná rozumom alebo skúsenosťou čiže empíriou, bolo proti feudálnemu absolutistickému poriadku a proti cirkvi.

  • Je to obdobie slovenského národného obrodenia –boj za práva slovenského národa.

Ján Kollár - predstaviteľ slovenskej klasicistickej literatúry, básnik, publicista, jazykovedec, zberateľ ľudovej poézie. Autor teoretickej koncepcie o slovanskej vzájomnosti. Podľa J. Kollára existovali štyri kmene slovanského celku a štyri spisovné slovanské jazyky:  severný – poľský, južný – ilýrsky, východný – ruský, československý celok. J. Kollár touto ideou sledoval niekoľko cieľov:

1. Čeliť útokom zo strany Nemcov a Maďarov, ktorí v jeho idei Slovanstva videli politický panslavizmus, t. j. zjednotenie Slovanov pod vedením Ruska.

2. Oslabiť existujúce rozpory medzi slovanskými národmi.

3.  Upevniť jednotu spisovného jazyka Čechov a Slovákov.

4.  Vymedziť program vzájomnosti  v oblasti kultúry.

J. Kollár svoju myšlienku vzájomnosti zakladal predovšetkým na  výmene kultúrnych hodnôt. Neznamenala teda politické zjednotenie Slovanov, ani zjednotenie v jednotnej reči. Mala sa uskutočniť prostredníctvom slovanských kníhkupectiev, výmenou kníh, katedrami slovanských rečí, literárnymi časopismi,...

Slávy dcera

·       Básnická skladba.

·       Vyšla v roku 1824 v Pešti (1832 ďalšie vydanie, doplnené).

·       Dielo vznikalo postupne od Kollárovho návratu z Jeny.

·     Básne o láske k žene (F. Schmidtová), k slovanskej vlasti, rozvíjajúce ideu všeslovanskej vzájomnosti.

·  Předzpěv a 615 sonetov v piatich spevoch (sonet – 14-veršová strofa s usporiadaním 4, 4, 3, 3).

·       Napísaná v češtine.

 

Předzpěv – 106 veršov, jedna z najkrajších a najznámejších častí diela. Je napísaný časomerným veršom – striedajú sa v ňom krátke slabiky s prirodzene dlhou slabikou (označená dĺžňom) a polohou dlhou slabikou (po samohláske nasledujú dve spoluhlásky). Dvojveršia sa skladajú z hexametra (6 stôp) a pentametra (5 stôp). Spolu vytvárajú elegické distichon.

Autor v Předzpěve žiali nad osudom Lužických Srbov, ktorí boli takmer ponemčení. Ich zem bola:

„...někdy kolébka, nyní národu mého rakev.“

Obáva sa toho, že podobná situácia nastane aj na Slovensku, a preto vyzýva:

„...k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled.

Neb radeji k velikému přiviň tomu tam se dubisku,

jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům.“

Dubisko je silné Rusko, ktoré v tom čase malo samostatný štátny útvar ako jediné zo všetkých slovanských národov. Vyzýva Slovákov, aby hľadali ochranu práve v tomto silnom „dubisku“. Autor kritizuje odrodilstvo, susedov slovanských národov, ktorí proti nim viedli vojny, všetkých tých, ktorí  siahali na slobodu iných národov (Angličania v Indii, Turci  v Grécku).

Posudzuje svet v duchu demokratického kréda:

 „Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,

 ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“

Spevy :

Zálahlavnou témou je láska, nachádzajú sa tu teda predovšetkým ľúbostné sonety.  Autor sa vyznáva zo svojej lásky k Míne, ktorá sa stáva Slávy dcérou (ideál slovanskej devy). V jej kráse sa ukrýva krása Poľky, Srbky, Slovenky, Rusky. Krásy ženy autor opisuje veľmi nežne a vrúcne, čo nebolo pre klasicizmus typické. Raz v noci  prichádzajú k hrdinovi dvaja duchovia – jeden s mečom, druhý s natiahnutým šípom:

„Miluješ vlast svou více, čili Mínu?“

„Mlčím, váham, rázem rukou v ňadrá sáhnu,

srdce vyrvu, na dvě rozlomím:

„Na“, řku, „ jednu vlasti půlku, druhou Míne“.

Básnikova ľúbosť nie je sebecká, ale je aj ohniskom lásky k národu a k vlasti. Nasleduje rozlúčka s Mínou a sľub vernosti. Hrdina zanecháva Mínu v krajine, kde s ňou bol šťastný.

Labe, Rén, Vltavabásnik putuje z krajiny Míny cez krajiny, kde niekedy žili Slovania. Stále myslí na lásku a Mínu, zaznievajú už smutné tóny, lebo hrdina je od Míny a svojej lásky ďaleko. Po ceste si všíma českú zem, jej postavenie vo svete. Uvedomuje si, že krajina so slávnou minulosťou musí prijímať príkazy cudzích. Hľadá vinníka, ale uvedomuje si, že vina nie je len u cudzích, ale aj v národnej pasivite.

„To jsou, v kterých duše hnije živá,

hnusné bez balzamu Mumie:

Nebo kdo chce žíti, nech se kývá.

Pracuj každý s chutí usilovnou

na národu roli dědičné,

cesty mohou  býti rozličné,

jenom vůli  všichni  mějme rovnou.“

Dunajhrdina prichádza do kraja, v ktorom prežil šťastnú mladosť, o to viac pociťuje žiaľ. Vidí biedu, krivdy a utrpenie. Ospevuje znovu svoju milú, zjavuje sa mu však mŕtva Mína a básnik túži umrieť.

 Léthez gr. mytológie rieka, kde nachádzali zabudnutie.

Acheron z gr. mytológie rieka Vzdychov, pretekala podsvetím.

V posledných dvoch spevoch sa Mína mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi, kde sú všetci, čo Slovanom priali (vynikajúci slovanskí dejatelia), a po slovanskom pekle, kde sú všetci neprajníci (odrodilci). Skladba sa končí Míniným odkazom všetkým živým, aby sa učili z príkladu oslávených i odsúdených a milovali svoj  národ:

„Peklo zrádcům,  nebe Slávúm věrným!“

Zopakujte si:

1.     Porovnajte spoločensko-politické podmienky rozvoja slovenskej literatúry v uvedenom literárnom období.

2.     Vymenujte predstaviteľov a diela slovenskej klasicistickej literatúry.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 2. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

 

 

Súkromné materiály autorky