Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká


 

Vodné zdroje sú nevyhnutnou podmienkou pre ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj ľudskej spoločnosti. Hlavné vodné zdroje sú sladké povrchové a podzemné vody na súši, ktoré však tvoria iba 2,5% z celkových zásob vôd na Zemi. Z nich sa zatiaľ najviac využívajú rieky a jazerá.


Nepriaznivé zásahy človeka do prírodných procesov sa prejavujú aj v hydrosfére. Spôsobujú prudký rast spotreby vody a znečisťovanie vodstva.


Rast počtu obyvateľov Zeme, jeho sústreďovanie do miest, rozvoj priemyslu a intenzifikácia poľnohospodárstva vyvoláva ustavičné zvyšovanie požiadaviek na množstvo vody. Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v rokoch 1950 - 1990 približne 3,5-krát. V súčasnosti sa jej ročná spotreba odhaduje na temer 4000 mld. m3. Najväčší spotrebitelia vody sú poľnohospodárstvo a priemysel.


Pri zásobovaní vodou vznikajú veľké problémy v mnohých mestách, najmä v priemyselno-sídelných aglomeráciách. Kvalitná sladká voda sa stáva vzácnym tovarom a predmetom exportu.


S rastom spotreby vody sa zvyšuje aj znečisťovanie povrchových a podzemných vôd. Spôsobujú ho rôzne prírodné a antropogénne činitele. Z prírodných činiteľov je to najmä vodná erózia. Jej pôsobenie a stupeň znečistenia vôd závisia od miestnych podmienok geologických, geomorfologických, klimatických, pôdnych i vegetačných.


 

Človek znečisťuje vodné zdroje nepriamo, najmä prostredníctvom atmosférických zrážok a priamo svojou činnosťou. Z tohto hľadiska sa rozlišujú zdroje znečistenia:

  • z priemyselnej výroby (ropa a ropné produkty, detergenty, rozličné organické a anorganické látky, ako ortuť, olovo, arzén, síra, meď, zinok, hliník, chróm, cín, mangán, rádioaktívne látky);

 

  • z poľnohospodárskej výroby (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody);

 

  • zo sídiel (tuhý a kvapalný odpad);

 

  • z dopravy (exhaláty, ropné produkty).


 

Znečisťovanie vody sa prejavuje zmenou jej fyzikálnych vlastností (napríklad zvýšením teploty), chemického zloženia (zvýšeným obsahom rôznych anorganických a organických látok), biologických vlastností (zvýšeným obsahom vírusov, baktérií, rias a ďalších mikroorganizmov).


 

Podľa pôsobenia sa rozlišuje znečistenie vôd zdrojové, resp. bodové, plošné a havarijné. Zdrojové znečistenie spôsobuje jeden alebo viacero odtokov odpadových vôd do povrchových tokov alebo vodných nádrží. Plošné znečistenie nastáva väčšinou pri aplikácii priemyselných hnojív a pesticídov v poľnohospodárstve vplyvom priemyselných exhalátov i dopravy. Havarijné znečistenie predstavuje náhly a nepredvídaný únik škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd. Za takéto sa považuje aj zhoršenie povrchových a podpovrchových vôd ropnými látkami, rádioaktívnymi žiaričmi a odpadmi. Často k nemu dochádza v oceánoch a moriach najmä pri havárii tankerov alebo pri ťažbe ropy. Ropa a ropné latky zapríčiňujú hynutie určitých druhov organizmov a porušenie biologickej rovnováhy vo vode.


V oceánoch a moriach stroskotali už viaceré tankery na prepravu ropy. Prvou veľkou ekologickou katastrofou bola havária supertankeru Torrey Canyon v roku 1967 v prielive La Manche, pri ktorej sa vylialo na britské pobrežie 120 000 ton ropy. Ešte väčšie nešťastie spôsobilo stroskotanie mamutej lode Amoco Cadis pri pobreží Bretónska (vo Francúzsku) v roku 1977. Znečistila more a pobrežie 200 000 tonami ropy. Začiatkom roku 1993 bolo niekoľko veľkých havárii ropných tankerov. Napríklad pri Shetlandských ostrovoch stroskotal tanker s 85 000 tonami ropy; neďaleko Malakkského prielivu sa zrazil dánsky supertanker, ktorý viezol 2 mil. barelov ropy, s japonským tankerom (haváriu označili za najväčšiu ekologickú katastrofu od čias Černobyľa). Veľké znečistenie vôd Perzského zálivu ropnými látkami spôsobila vojna.


Medzi najvýznamnejšie vodné zdroje patria povrchové toky. Možnosti ich využitia na rôzne účely však veľmi ovplyvňuje kvalita (akosť) vody. Zisťuje sa pravidelným sledovaním a hodnotením odobratých vzoriek na základe ukazovateľov: kyslíkový režim, základné fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie (teplota, pH, rozpustné a nerozpustné látky, dusičnany a i.), doplňujúce chemické zloženie (vápnik, horčík, sírany, železo, mangán a i.), ťažké kovy, biologické a mikrobiologické zloženie a rádioaktivita. Pre každý z týchto ukazovateľov sú stanovené normy. Podľa kvality vody sa povrchové toky zaraďujú do piatich tried:

  • veľmi čistá voda

 

  • čistá voda

 

  • znečistená voda

 

  • silne znečistená voda

 

  • veľmi silne znečistená voda


 

I keď má povrchová a podzemná voda veľkú samočistiacu schopnosť, vodu odoberanú z vodných zdrojov treba často upraviť vzhľadom na účel jej využitia. Úprava vody zahŕňa rôzne technologické procesy a postupy (mechanické, chemické, biologické).  Najprísnejšie kritériá treba dodržiavať pri úprave vody určenej na pitie.


Medzi základné vodohospodárske činnosti spoločnosti patrí ochrana vodných zdrojov. Jej cieľom je chrániť ich pred znečistením, vyčerpaním alebo iným znehodnotením. Zásady ochrany vôd sú zakotvené v zákonoch.


Veľmi dôležité je dôkladné čistenie odpadových vôd pred ich vypustením do recipientov, ktoré sa uskutočňuje technologickými postupmi v čistiarňach odpadových vôd. V princípe napodobňujú procesy samočistenia vody.


Pri riešení problémov s množstvom a kvalitou vody má čoraz väčší význam racionalizácia hospodárenia s vodou, ktorá je možná vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti (v priemysle, poľnohospodárstve, v domácnostiach a i.).




Cvičenie:


1. V čom sa prejavujú nepriaznivé zásahy človeka v hydrosfére?

2. Ktoré odvetvia hospodárstva sú najväčšími spotrebiteľmi vody?

3. Vysvetlite vplyv rôznych prírodných činiteľov na znečistenie povrchových vôd.

4. Ktoré sú hlavné zdroje znečistenia vôd a aké znečisťujúce látky produkujú?

5. Čo je cieľom ochrany vodných zdrojov a aké hospodárske činnosti zahŕňa?



Použitá literatúra:

1. Seko, L. a i., 1998: Geografia pre 4. ročník Gymnázií, SPN, s. 80, ISBN 80-08-02731-2