Vypracovala: Mgr. Kristínová
Zopakujme si:
Medzi vnútorné geologické procesy zaraďujeme:
-
magmatickú činnosť,
-
horotvornú činnosť,
-
zemetrasenia,
-
premenu hornín.
Magmatická činnosť
Magmatická činnosť (magmatizmus) predstavuje procesy pod zemským povrchom a na zemskom povrchu, ktoré súvisia s magmou – žeravou taveninou. Patria sem procesy vzniku magmy, jej pohybu, postupu do vyšších častí Zeme a na zemský povrch.
Magmatickou činnosťou vznikajú:
-
hlbinné vyvreté horniny,
-
výlevné vyvreté horniny,
-
sopečné vyvrhliny,
-
žilné horniny.
Výlevné vyvreté horniny Ako vznikajú výlevné vyvreté horniny?
Výlevné vyvreté horniny vznikajú stuhnutím lávy, ktorá sa dostane z vnútra Zeme na zemský povrch.
Základná charakteristika výlevných vyvretých hornín:
-
sú celistvé,
-
časť hornín má sklovitý vzhľad,
-
zrná minerálov sú často nezreteľné, nepozorovateľné voľným okom,
-
majú pórovitú štruktúru, ktorá vznikla unikaním plynov z vyliatej lávy.
Medzi výlevné vyvreté horniny patrí:
-
čadič,
-
ryolit,
-
andezit.
Výlevné vyvreté horniny môžeme deliť podľa hustoty lávy, z ktorej vznikli:
-
z riedkej lávy – čadič,
-
z hustej lávy – ryolit,
-
z prechodnej lávy – andezit.
Riedka láva Riedka láva sa na zemský povrch najčastejšie dostáva vo forme výlevov. Tečie rýchlo a plyny z nej voľne unikajú ešte pred tuhnutím. Riedka láva vytvára povrchové telesá ktoré nazývame lávové prúdy.
Z riedkej lávy vznikajú tmavé výlevné horniny, napríklad čadič.
Tuhnúci lávový prúd
Čadič
Čadič, nazývaný aj bazalt, je hornina sopečného pôvodu. Vzniká stuhnutím riedkej lávy.
Vlastnosti:
Čadič je tvrdá hornina, čiernej alebo tmavosivej farby, zrnitosť má jemnú, jednotlivé minerálne zrná sa nedajú pozorovať voľným okom.
Zloženie:
Čadič je zložený z pyroxénov, amfibolov, olivínu a živcov. Výskyt:
Najčastejšie sa čadič vyskytuje v okolí Fiľakova a pri Novej Bani.
Využitie:
Čadič sa často využíva v stavebníctve, na výrobu dlažobných kociek, na dláždenie ulíc v starých mestských centrách. Roztavený čadič sa využíva na výrobu izolačných materiálov.
Čadič
Hustá láva
Hustá láva tečie veľmi pomaly, na zemskom povrchu sa nerozlieva. Hustá láva veľmi ťažko uvoľňuje plyny, hromadia sa a často vybuchujú. Tuhnutím hustej lávy vznikajú povrchové bochníkovité telesá, ktoré nazývame kopy.
Tuhnutím hustej lávy vznikjú svetlé výlevné horniny, napríklad ryolit.
Ryolit
Ryolit je jemnozrnná hornina sopečného pôvodu. Vzniká stuhnutím hustej lávy.
Vlastnosti:
Ryolit je svetlosivej alebo ružovej farby. Minerálne zrná sú veľmi drobné, nie sú viditeľné voľným okom. Môže mať pórovitú stavbu.