City sú cenným zdrojom informácií o našich najhlbších postojoch, ktoré ovplyvňujú naše reakcie a správanie, a o rebríčku hodnôt v našom živote. Sú dôležité pre mentálne zdravie človeka. Každý človek by si mal všímať svoje city, oceňovať ich a s nimi pracovať. Často sa správame podľa toho, čo práve prežívame. City však nemôžeme ovládať tak, ako napr. ovládame svoje končatiny. Môžeme ich však usmerňovať.

 

 

Niekoľko možností usmerňovania citov:

 

  • Cit sa utíši už tým, že ho identifikujeme a pomenujeme.

  • Odveďme pozornosť od predmetu citu tým, že sa sústredíme na iný predmet, napr. na činnosť, ktorú máme v  obľube.

  • Pripomeňme si chyby, ktorých sme sa dopustili, keď sme boli pod vplyvom podobného citu, a odložme rozhodnutie na pokojnejšiu chvíľu.

  • Pripomeňme si, že sebaovládanie, čiže usmerňovanie našich vnútorných pohnútok, je jednou zo zložiek sebaoceňovania. Vedomie, že nie som schopný ovládať svoje nálady a emócie, vedie k nízkemu sebaoceňovaniu.


 

Vo vzťahu k citom sa vyskytujú dva extrémy:

 

1. podceňovanie citov – ich vyjadrovanie sa považuje za slabosť,

2. preceňovanie citov - nechať sa nimi zaplaviť, ovládnuť, zotročiť.

City nemôžeme hodnotiť ani ako dobré, ani ako zlé, pretože pôsobia len ako katalyzátor toho, čo je v nás. Vzhľadom na rôznorodosť citov a ich vplyv na zdravie človeka a jeho psychiku rešpektujeme isté pravidlá.


 

Roche Olivar odporúča nasledujúce:

 

- Často vyjadrovať pozitívne city, láskavosť, vďačnosť, prijatie.

- Dôverne, ale nie často, vyjadrovať aj negatívne city, nesúlad, skľúčenosť.

- Negatívne city týkajúce sa správania iných osôb vyjadrovať opatrne a len vo vhodnej chvíli.

- Rešpektovať vlastnosti citov a vyslovovať ich v 1. osobe. Vyhýbať sa priamemu obvineniu druhého.

- Bezpodmienečne sa vyhýbať výčitkám, najmä okamžitým. Výčitka vo všeobecnosti vyvoláva práve opačný efekt.