Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová


 

Veľké hospodárske a spoločenské zmeny, ktoré zasiahli európsky kontinent koncom 18. a začiatkom 19. storočia – francúzska buržoázna revolúcia a priemyselná revolúcia – znamenali koniec v podstate optimistických ideálov racionalizmu.

 

Novým ideovým a umeleckým hnutím sa v prvej polovici 19. storočia stal romantizmus.Romantizmus (v opozícii k prežitému racionalizmu) kládol najvyšší dôraz na cit, individualitu a individuálny prežitok a duševno. Podnety hľadal v dávnej minulosti, predovšetkým v doteraz opovrhovanom a odmietanom stredoveku a v rôznych exotických krajinách.

V opozícii k osvietenskému raciu staval romantizmus cit, proti túžbe poznať a spoznať túžbu prežiť a zakúsiť, proti známemu a jasnému mystérium a tajomstvo, proti racionalite fantáziu. Zároveň bol optimizmus racionalizmu (všetko sa dá vysvetliť a zvládnuť rozumom) vystriedaný zúfalstvom, bezmocnosťou a sebaobetovaním.

 

John Constable Romatická krajinka

Zdroj:http://t0.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcTp7J4B40bYMNJxltoVy2own6A24cJL66ChmcGbvUeaaPAE0uw&t=1&usg=__BAhHxRPVKjkZtWkEFxRABgqpUrw=


 

Počiatky romantizmu visíme už koncom 18. storočia v diele anglického básnika Jamesa Thomsona, ktorého báseň Štyri ročné obdobia prekvapila súčasníkov svojou emocionalitou a sentimentom. Veľký význam pre vývoj romantizmu mal i švajčiarsko – francúzsky mysliteľ Jean - Jacques Rousseau, ktorý sa odvrátil od osvietenského racionalizmu a začal hlásať ideály návratu k prírode (Nová Heloisa) a prirodzenému usporiadaniu spoločnosti (O spoločenskej zmluve). Špecifickým prínosom pre romantické hnutie boli duchovné prúdy, prejavujúce sa v Nemecku. Tamojšie hnutie Sturm und Drang (Búrka a vzdor) dalo svetu velikánov literatúry Friedricha schillera a Johanna W. Goetheho.


 

 

Romantizmus v literatúre.


Anglickí romantickí básnici ovplyvnili romantizmus na celom európskom kontinente. Medzi prvých, ktorí odvrhli revolučný radikalizmus patrili William Wordsworth a Samuel Taylor Coleridge, ktorí v roku 1798 spoločne vydali dielo Lyrické balady. Najčítanejším autorom románov bol Walter Scott, námety pre svoje diela (Ivanhoe, Povesť o Montrosovi, Nevesta z Lammermooru atď.) čerpal vo veľkých historických hnutiach a krízach stredoveku. George Gordon Byron bojoval za slobodu Grékov a v Grécku i zomrel (hoci si prial zomrieť romanticky – v boji, príčinou jeho úmrtia bola pravdepodobne bakteriálna sepsa po neodborne vykonanom zákroku púšťania žilou alebo malária). Jeho najznámejšie dielo Childe Haroldova púť je čiastočne satirou na rytierske romány, čiastočne denníkom z jeho ciest.

 

George Gordon Byron (1788-1824)

Zdroj:http://www.notinat.com.es/vernoticia.asp?id=1835


 

Percy Bysshe Shelley je považovaný za jedného z najlepších anglických lyrických básnikov. Bol presvedčeným ateistom. Vo svojom Odpútanom Prométheovi vytvoril veľkolepú oslavu ľudskej slobody.

 

Percy Bysshe Shelley (1792-1822)

Zdroj:http://famouspoetsandpoems.com/poets/percy_bysshe_shelley/photo


 

Nemeckí romantici vo svojich dielach ospevovali prírodu, ktorá bola miestom, kam sa mohol osamelý jednotlivec uchýliť v túžbe vzdialiť sa spoločnosti. Nemecký romantizmus bol do značnej miery spojený s obzeraním sa do slávnej minulosti a vyzdvihovaním nemeckého ľudu a „národného ducha“.Johann Wolfgang Goethe opisuje v diele Utrpenie mladého Werthera svoje osobné zážitky, nešťastnú lásku a city k Charlotte Buffovej, ktoré vnímal veľmi bolestne.

 

Johann Wolfgang Goethe (1749-1832)

Zdroj:http://www.martin-missfeldt.de/kunst-bilder/speed-paintings-2/johann-wolfgang-von-goethe.php


 

Friedrich Schiller v dráme Wiliam Tell zobrazuje boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14.storočí.

 

Friedrich Schiller (1759-1805)

Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Schiller

 


Francúzsky romantizmus bol na rozdiel od romantizmu nemeckého a anglického viac zameraný na politiku a životnú realitu vôbec. Jeho najvýznamnejším predstaviteľom je Victor Hugo. Je autorom viacerých veršovaných hier (Ernani, Cromwell), ale predovšetkým románov (Chrám Matky Božej v Paríži, Bedári). Hugo vo svojom diele vyzdvihoval morálku a ľudskosť. Často pracoval s pojmami ako spravodlivosť, odpustenie, osud a  láska.

 

Victor Hugo (1802-1885)

Zdroj:http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Victor_hugo_Chifflart.jpg

 

 

Najvýznamnejšími ruskými romantikmi boli Michail Lermontov (Korzár, Oleg, Smrť básnika atď) a Alexander Puškin (Eugen Onegin, Ruslan a Ľudmila, Slávik, Bratia lúpežníci atď.)


 

 

Romantická hudba.

 

Za umelca, ktorý stál na hraniciach medzi klasicizmom a romantizmom sa považuje Ludwig van Beethoven, autor majstrovských klavírnych sonát a deviatich invenčne bohatých a formálne takmer dokonalých symfónií, ktorý sám bol typickou tragicky – romantickou postavou (hlboko veriaci skladateľ, pochádzajúci z chudobnej rodiny, trpiaci ťažkou sluchovou poruchou, ktorá viedla ku hluchote).

 

Ludwig Van Beethoven (1770-1827)

Zdroj:http://www.cbeethoven.jpg&newest=1/


 

Z chudobných pomerov pochádzal i ďalší velikán romantizmu, taliansky operný skladateľ Giuseppe Verdi. Začiatky jeho tvorby sú poznačené umeleckým neúspechom a osobnou tragédiou – smrťou dieťaťa a manželky. Verdi sa zúfalstvo snažil prekonať prácou a skutočne – jeho opera Nabucco – biblický príbeh o utrpení Židov v babylonskom zajatí – mu vyniesla celonárodnú popularitu. Ľudia v rozdrobenom Taliansku si prisvojili volanie židovských zajatcov po slobode a slávny „Plač Židov“ sa takmer stal národnou hymnou.

 

Giuseppe Verdi (1813-1901)

Zdroj:http://www.ipl.org/div/mushist/rom/verdi.html