Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová
Veľké hospodárske a spoločenské zmeny, ktoré zasiahli európsky kontinent koncom 18. a začiatkom 19. storočia – francúzska buržoázna revolúcia a priemyselná revolúcia – znamenali koniec v podstate optimistických ideálov racionalizmu.
Novým ideovým a umeleckým hnutím sa v prvej polovici 19. storočia stal romantizmus.Romantizmus (v opozícii k prežitému racionalizmu) kládol najvyšší dôraz na cit, individualitu a individuálny prežitok a duševno. Podnety hľadal v dávnej minulosti, predovšetkým v doteraz opovrhovanom a odmietanom stredoveku a v rôznych exotických krajinách.
V opozícii k osvietenskému raciu staval romantizmus cit, proti túžbe poznať a spoznať túžbu prežiť a zakúsiť, proti známemu a jasnému mystérium a tajomstvo, proti racionalite fantáziu. Zároveň bol optimizmus racionalizmu (všetko sa dá vysvetliť a zvládnuť rozumom) vystriedaný zúfalstvom, bezmocnosťou a sebaobetovaním.
John Constable Romatická krajinka
Počiatky romantizmu visíme už koncom 18. storočia v diele anglického básnika Jamesa Thomsona, ktorého báseň Štyri ročné obdobia prekvapila súčasníkov svojou emocionalitou a sentimentom. Veľký význam pre vývoj romantizmu mal i švajčiarsko – francúzsky mysliteľ Jean - Jacques Rousseau, ktorý sa odvrátil od osvietenského racionalizmu a začal hlásať ideály návratu k prírode (Nová Heloisa) a prirodzenému usporiadaniu spoločnosti (O spoločenskej zmluve). Špecifickým prínosom pre romantické hnutie boli duchovné prúdy, prejavujúce sa v Nemecku. Tamojšie hnutie Sturm und Drang (Búrka a vzdor) dalo svetu velikánov literatúry Friedricha schillera a Johanna W. Goetheho.
Romantizmus v literatúre.
Anglickí romantickí básnici ovplyvnili romantizmus na celom európskom kontinente. Medzi prvých, ktorí odvrhli revolučný radikalizmus patrili William Wordsworth a Samuel Taylor Coleridge, ktorí v roku 1798 spoločne vydali dielo Lyrické balady. Najčítanejším autorom románov bol Walter Scott, námety pre svoje diela (Ivanhoe, Povesť o Montrosovi, Nevesta z Lammermooru atď.) čerpal vo veľkých historických hnutiach a krízach stredoveku. George Gordon Byron bojoval za slobodu Grékov a v Grécku i zomrel (hoci si prial zomrieť romanticky – v boji, príčinou jeho úmrtia bola pravdepodobne bakteriálna sepsa po neodborne vykonanom zákroku púšťania žilou alebo malária). Jeho najznámejšie dielo Childe Haroldova púť je čiastočne satirou na rytierske romány, čiastočne denníkom z jeho ciest.
George Gordon Byron (1788-1824)
Percy Bysshe Shelley je považovaný za jedného z najlepších anglických lyrických básnikov. Bol presvedčeným ateistom. Vo svojom Odpútanom Prométheovi vytvoril veľkolepú oslavu ľudskej slobody.
Percy Bysshe Shelley (1792-1822)
Nemeckí romantici vo svojich dielach ospevovali prírodu, ktorá bola miestom, kam sa mohol osamelý jednotlivec uchýliť v túžbe vzdialiť sa spoločnosti. Nemecký romantizmus bol do značnej miery spojený s obzeraním sa do slávnej minulosti a vyzdvihovaním nemeckého ľudu a „národného ducha“.Johann Wolfgang Goethe opisuje v diele Utrpenie mladého Werthera svoje osobné zážitky, nešťastnú lásku a city k Charlotte Buffovej, ktoré vnímal veľmi bolestne.
Johann Wolfgang Goethe (1749-1832)
Friedrich Schiller v dráme Wiliam Tell zobrazuje boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14.storočí.
Friedrich Schiller (1759-1805)
Francúzsky romantizmus bol na rozdiel od romantizmu nemeckého a anglického viac zameraný na politiku a životnú realitu vôbec. Jeho najvýznamnejším predstaviteľom je Victor Hugo. Je autorom viacerých veršovaných hier (Ernani, Cromwell), ale predovšetkým románov (Chrám Matky Božej v Paríži, Bedári). Hugo vo svojom diele vyzdvihoval morálku a ľudskosť. Často pracoval s pojmami ako spravodlivosť, odpustenie, osud a láska.
Victor Hugo (1802-1885)
Najvýznamnejšími ruskými romantikmi boli Michail Lermontov (Korzár, Oleg, Smrť básnika atď) a Alexander Puškin (Eugen Onegin, Ruslan a Ľudmila, Slávik, Bratia lúpežníci atď.)
Romantická hudba.
Za umelca, ktorý stál na hraniciach medzi klasicizmom a romantizmom sa považuje Ludwig van Beethoven, autor majstrovských klavírnych sonát a deviatich invenčne bohatých a formálne takmer dokonalých symfónií, ktorý sám bol typickou tragicky – romantickou postavou (hlboko veriaci skladateľ, pochádzajúci z chudobnej rodiny, trpiaci ťažkou sluchovou poruchou, ktorá viedla ku hluchote).
Ludwig Van Beethoven (1770-1827)
Z chudobných pomerov pochádzal i ďalší velikán romantizmu, taliansky operný skladateľ Giuseppe Verdi. Začiatky jeho tvorby sú poznačené umeleckým neúspechom a osobnou tragédiou – smrťou dieťaťa a manželky. Verdi sa zúfalstvo snažil prekonať prácou a skutočne – jeho opera Nabucco – biblický príbeh o utrpení Židov v babylonskom zajatí – mu vyniesla celonárodnú popularitu. Ľudia v rozdrobenom Taliansku si prisvojili volanie židovských zajatcov po slobode a slávny „Plač Židov“ sa takmer stal národnou hymnou.
Giuseppe Verdi (1813-1901)
