VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ ČINITELE – EXOGÉNNE PROCESY

 

Exogénne činitele: - pôsobia na zemskú kôru zvonka

-          ich energetickým zdrojom je slnečná energia a gravitácia

-          patrí sem činnosť vetra, dažďa, vody (rieky, jazerá, moria), snehu, ľadu, ľadovcov, organizmov, svahové pohyby

-          zarovnávajú a znižujú výškové rozdiely, porušujú statickú rovnováhu – denudáciou = odnáša nános zvetralého materiálu, vyvolávajú činnosť endogénnych síl

-          pôsobia mechanicky, chemicky, tvorivo, rušivo

 

3 časti: a.) oddeľovanie častíc hornín a pôdy – erózia vodná, veterná, ľadovcová

            b.) prenos oddeleného materiálu

            c.) usadenie materiálu

 

ODDEĽOVANIE ČASTÍC HORNÍN A PODY

Vplyv – zvetrávanie hornín, dlhodobé pôsobenie denudácie – ploché a zarovnané povrchy

 

  1. Veterná – eolická činnosť

 

- prejavuje sa unášacou schopnosťou , ktorá závisí na sile vetra, hmotnosti a veľkosti častíc, charaktere krajiny, vegetácie

- pretvára vzhľad krajiny, najmä v púšťach a stepiach vnútrozemských oblastí mierneho pásma

- piesočnaté morské pláže, nánosy riek bez rastlinného pokryvu, u nás v ľadovcových obdobiach

 

veterná erózia – spôs. Odnos = deflácia materiálu, obrusovanie = korázia hornín- vznik hrancov (hríby, skalnaté okná, brány, most)

 

- s defláciou súvisí vznik viklanov = kyvavcov = väčšie balvany v sypkých uloženinách, ktoré ostali po vyviatí jemnozrnnejších častíc

- sedimentácia – vznik spraší, viatych pieskov, presypov – duny, barchany (u nás na Záhorí, v Podunajskej nížine, okolie Nových Zámkov, vo Východoslovenskej nížine pri Kráľovskom Chlmci narušené obrábaním pôd)

 

ochrana: zatrávňovanie, zalesňovanie, výsadba vetrolamov, spevňovanie piesočnatých pôd (napr. slieňovaním)

 

   2. Činnosť povrchovej vody

voda – tvorba reliéfu, prenos zvetralín, spoluúčasť pri vzniku sedimentov

 

plošná erózia – povrchový odtok vody po svahu

-          vo forme ronového splachu – uvoľňuje a prenáša častice zo zvetralín, ukladá ich na úpätí svahu alebo splavuje do vodných tokov

-          napomáha vznik svahových sedimentov = delúvií

 

výmoľová erózia – vzniká pri intenzívnych zrážkach na- strmších svahoch, ktoré sú tvorené

                                 mäkšími horninami a sú bez vegetácie

 

stružková erózia – vzniká ňou sieť stružiek

-          povrchová voda sa sústreďuje do rýh, ktoré sa smerom k úpätiu spájajú do brázd a tie tvoria strže

 

vodná erózia – u nás členité územie rozrušiteľných neogénnych sedimentov, flyšové pásma,                                                                                             spraše, oblasti sprašových hlín

-          odnášanie pôdy, pretváranie reliéfu – neuvážené odlesňovanie, intenzívne pasenie dobytka, nevhodná orba

-          ochrana: vegetačný kryt, správna agrotechnika, terasovanie, budovanie záchytných priekop, zasakovacích pásov

 

riečna erózia – voda odtekajúca vo vodných tokoch prehlbuje a rozširuje koryto eroduje = vymieľa

-          jej účinok závisí od množstva a rýchlosti vody, tvare a spáde riek, odolnosti brehov, dna koryta, množstva a veľkosti unášaného materiálu

-          a.) hĺbková = zvislá – prehlbuje koryto, vytvára údolia v tvare V, vznikajú ňou rokliny (rýchla hĺbková erózia), kaňony (v hlboko rozpukaných horninách), hlboké doliny so širokou nivou bez terás (Slovenský kras, dolina Slanej a Štítnika)

-          b.) bočná – vznik meandrov = zákruty na strednom toku

 

 

prenášané látky – roztoky (rozpustná forma), plaveniny (suspenzia), splaveniny (látky vlečené, unášané, posunované po dne)

-          na strednom a dolnom toku vytvárajú sedimentačnou činnosťou riečnu nivu – zákl. štrky, piesky, vrchná časť náplavové = povodňové hliny

 

inundačné územie – časť nivy, ktorá je zaplavovaná cez veľké povodne = inundácie

 

riečne terasy – tvorené štrkom, lemujú riečne toky pozdĺž údolných svahov

- podľa spôsobu vzniku: a.) erózne terasy – uložené na skalnom podklade

                                        b.) akumulačné terasy – v poklesových oblastiach riečne nánosy – na sebe

-          nižšie terasy – poľnohospodárstvo, vyššie – zástavba (BA, ZA, BB, KE)

 

- najjemnejší materiál – jazerá a moria. Pri ústí vznikajú náplavové kužele rozbrázdené ramenami rieky – riečna delta (Níl, Dunaj)

 

 

Krasové javy:

Rýchle vsakovanie vody do podzemných rozpukaných priestorov – povrch vápencových oblastí – suchý, bezvodný, bez dažďového ronu, vápencové údolia – charakter kaňonov. Vápencové skaly – strmé a zvislé.

Súbor korozívnych pochodov viazaných na vápencové oblasti.

Krasovatenie = rozpúšťanie vápencov

- povrchové krasové javy: škrapy = žliabky, rýhy oddelené hrebeňovitými útvarmi, výčnelkami

- ak sú na rozsiahlejších plochách = škrapové polia

závrty – krasové jamy – lievikovité priehlbiny

priepasti – vznikajú rozpúšťaním vápenca na križujúcich sa puklinách, zlomoch alebo zrútením jaskynného stropu

ponory – miesta, kde sa povrchové toky strácajú v podzemí

vyvieračky – miesta, v ktorých krasová voda vystupuje na povrch pri styku vápencov s nepriepustným podložím

slepé údolia – na okrajoch krasu, vodný tok sa stráca v podzemí, dolina ukončená skalnou stenou

 

-podzemné krasové javy: jaskyne – sústava podpovrchových chodieb a dutín, ktoré vznikajú činnosťou podzemných vôd, sinter = zhluky kôry a vrstvy chemicky vyzrážaného vápenca, na stenách jaskýň: syntrové závesy, záclony, štíty, bubny, kvaple – stalaktity, stalakmity, stalaknáty, dutiny, chodby, komíny, podzemné vodné toky

 

- na Slovensku – druhorodé vápence v Slovenskom krase, v Slovenskom raji, na Muránskej planine

 

 

 

 

   3. Činnosť snehu, ľadu, ľadovca

Sneh – geomorfologický činiteľ, ktorý sa prejavuje vo forme lavín

Ľad – prejavuje sa pri mechanickom rozrušovaní hornín

Ľadovce = ľadová hmota, ktorá sa po pevnine pohybuje vplyvom gravitácie

- v tektonicky porušených oblastiach vyhĺbili vaňovité údolia v tvare U = trógy v hornej časti – kotlovitý tvar = kar

- v dôsledku rôznej odolnosti hornín vytvorili prahy = skalné stupne v údoliach

- medzi dolinami nunataky = izolované skalné veže

- morény – valy vytvorené ľadovcovými nánosmi (čelné, bočné, spodné)

- blízko zaľadnených oblastí mrazové = periglaciálne javy – pôda je tu zamrznutá = permafrost

- soliflukcia = pôdotok – pohyb rozmrznutej povrchovej vrstvy po zamrznutom podlaží na svahoch

- vznikajú striedavým rozpúšťaním a zamŕzaním hornín v pôde. Tak vznikajú aj polygonálne pôdy, kamenné vence, grilandové pôdy, kamenné moria (balvany, bloky, hrubé úlomky na svahoch pohorí)

 

 

SVAHOVÉ POHYBY

- pohyb po narušení stability svahov – zvetrávaním, da0žďom i podpovrchovou vodou, bočnou eróziou, pôsobením gravitácie

 

 

 

   4. Činnosť organizmov

- priama, nepriama

- ovplyvňuje reliéfotvorné procesy (rozrušovanie a zvetrávanie hornín), vytváranie vlastných tvarov (hromadenie kremičitých a vápenatých schránok, kostier odumretých organizmov, tvorba korálových útesov)

-odumreté zvyšky vegetácie – tvorba rašelinísk

- najviac činnosť človeka – tvorba zemského povrchu, vytváranie rôznych tvarov, podľa svojich potrieb ovplyvňuje reliéfotvorné procesy