Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

Voľby môžeme definovať ako systém obsadzovania zastupiteľských zborov na základe hlasovania občanov oprávnených voliť. Sú pravidelne opakujúcou sa politickou súťažou, na ktorej sa zúčastňujú jednotlivci ako nezávislí alebo kandidáti politických strán a hnutí, a vzájomne súperia o hlasy voličov.

Základnými demokratickými princípmi voliebvšeobecnosť, rovnosť, tajnosť a priamosť hlasovania. Vôľa občanov na počet mandátov v zastupiteľskom zbore sa technicky prevádza prostredníctvom volebného systému, a tak sa napĺňa primárna úloha volieb, teda účasť občanov na politickom rozhodovaní v štáte.

Všeobecnosť – právo voliť v demokratickej spoločnosti majú všetci občania bez ohľadu na národnosť, rasu, pohlavie od 18. rokov.

Volebné právo delíme na aktívne a pasívne.

 

 


Aktívne volebné právo


Právo občana voliť, nadobúda sa dovŕšením dospelosti, teda 18. veku života.


Pasívne volebné právo

Právo byť volený, nadobúda sa v rôznom veku v závislosti od funkcie, do ktorej má byť občan zvolený. V prípade parlamentných volieb ide o vek 21. rokov.


Rovnosť - hlasy všetkých voličov majú rovnakú platnosť a váhu. Každý volič do konkrétneho orgánu má len jeden hlas.

Priamosť - voliči hlasujú priamo za politické subjekty alebo za jednotlivých kandidátov, volieb sa zúčastňujú priamo, osobne, bez sprostredkovateľa.

Tajnosť - zo zákona vyplýva povinnosť tajne hlasovať. Znamená to, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor, kde má volič právo upraviť hlasovacie lístky bez akéhokoľvek obmedzenia, bez akejkoľvek kontroly.

 

 

Funkcie a význam volieb:

a) legitimačnású prostriedkom legitimácie nielen politickej moci, ale i celého spoločenského poriadku,

b) kreačnású jednou z techník výberu politickej elity,

c) stabilizačnávoľbami sa má dosiahnuť, aby štátne orgány boli schopné vyvíjať svoju činnosť až po konanie najbližších riadnych volieb,

d) integračnázjednocujú názory sociálne, politicky i ideologicky odlišných voličov,

e) aktivizačnáaktivizujú spoločnosť, nútia ľud vyjadrovať sa k správe vecí verejných,

f) kontrolnású časovo ohraničeným a opakovaným prostriedkom vertikálnej a horizontálnej verifikácie a kontroly a realizácie politickej moci,

g) sú prostriedkom riešenia politických konfliktov ide najmä o zabezpečenie pokojného riešenia všetkých konfliktov,

h) sú špecifickým prejavom verejnej mienkyvoľby odzrkadľujú politické názory v pluralitnej spoločnosti, ich rozloženie, umožňujú slobodné vyjadrovanie sa občanov danej spoločnosti,

i) redukujú počet parlamentných strán, ak ide o voľby do parlamentu tzv. uzavieracia klauzula určuje potrebu získania určitého percenta hlasov, aby sa daná strana dostala do parlamentu, teda aby jej boli pridelené mandáty. Danou klauzulou sa obmedzuje prílišná politická štruktúrovanosť parlamentu.

Volebné právo umožňuje občanovi aktívne sa zúčastňovať na správe vecí verejných v štáte.

V Ústave SR sú politické práva obsiahnuté v 2. hlave, tretí oddiel, čl. 26 - 32.

 

Čl. 30


  1. Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s  trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.


  1. Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.


  1. Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.


(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

 

 

Volebné právo je základné občianske právo

Volebné právo sa opiera o čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: „základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné“. Ide o tzv. nadpozitívne práva, ktoré štát môže iba uznať, nemôže ich udeliť ani odňať, a dokonca ani ich nositeľ sa ich nemôže vzdať alebo inak stratiť. Volebné právo patrí medzi občianske práva, t. j. má štátoobčiansky charakter. Teda nie každý človek nachádzajúci sa na území štátu má volebné právo, iba ten, kto je jeho občanom. Na úrovni samosprávy volebné právo patrí aj cudzincom, ale len tým, ktorí majú na území republiky trvalý pobyt.

Čl. 30 Ústavy SR právo účasti na správe vecí verejných ako jedno z politických práv garantuje vo viacerých formách:

a) právo na výkon priamej demokracie (napr. referendom, čl. 30 ods. 1, čl. 67, 93 až 100);

b) volebné právo (čl. 30 ods. 1 a 2);

c) právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám (čl. 30 ods. 4).

 

 

PREZIDENTSKÉ VOĽBY

Ide o voľby, pri ktorých sa volí prezident, teda hlava štátu. Spôsob voľby prezidenta je upravený predovšetkým v Ústave SR, v článkoch 101 až 107 a v Zákone 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní, o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

Funkčné obdobie prezidenta je päť rokov. Úlohy prezidenta presne určuje Ústava Slovenskej republiky, čl. 102. Medzi najdôležitejšie patrí napr. fakt, že prezident Slovenskej republiky:

  • zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy,

  • podáva návrhy na Ústavný súd Slovenskej republiky napr. o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom,

  • prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,

  • zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky,

  • môže za presne stanovených podmienok rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky,

  • podpisuje zákony,

  • vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu,

  • vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov,

  • udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán,

  • odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie,

  • prezident je aj hlavným veliteľom ozbrojených síl,

  • prezident vyhlasuje referendum,

  • môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona,

  • podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach,

  • vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora,

  • vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov,...


Voľba prezidenta Slovenskej republiky a hlasovanie o kandidátovi na funkciu prezidenta sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. Právo voliť prezidenta Slovenskej republiky majú občania Slovenskej republiky, ktorí v deň voľby dovŕšili 18 rokov veku a zdržiavajú sa v deň voľby na území Slovenskej republiky.

 

Čas konania voľby:

  • Voľbu vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr 55 dní pred dňom jej konania.

  • Vyhlásenie voľby sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

  • Voľba sa koná v  ten istý deň na celom území Slovenskej republiky.

  • Predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže určiť, že voľba sa koná v  dvoch dňoch.

  • Voľba sa koná v  určený deň od 7. hodiny do 22. hodiny.

  • Ak to miestne podmienky vyžadujú, starosta obce môže určiť začiatok hlasovania na skoršiu hodinu.

  • Ak sa voľba koná v dvoch dňoch, hlasovanie v prvý deň sa začína o 14. hodine a  končí sa o 20. hodine. Druhý deň sa hlasovanie začína o 7. hodine a končí sa o 14. hodine. Ak to miestne podmienky vyžadujú, starosta obce môže určiť začiatok hlasovania na skoršiu hodinu.

 

Prezident je od roku 1999 volený v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.


PRÁVO BYŤ VOLENÝ ZA PREZIDENTA určuje Ústava Slovenskej republiky, čl. 103:

  • Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do NR SR a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.

  • Kandidát na prezidenta musí byť občanom Slovenskej republiky.

  • Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

  • Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta.

  • Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť


KTO SA STÁVA KANDIDÁTOM NA PREZIDENTA?

  • Kandidáta na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancovNR SR alebo aspoň 15 000 občanov, na základe petície.

  • Návrh sa musí odovzdať predsedovi NR SR najneskôr 21 dní od vyhlásenia volieb.

  • Kandidát na prezidenta musí získať potrebnú väčšinu hlasov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb.

  • Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole najvyšší počet hlasov.

 

Návrh na kandidáta na funkciu prezidentamusí obsahovať:

a) meno, priezvisko a akademický titul kandidáta,

b) vek a rodné číslo kandidáta,

c) povolanie kandidáta,

d) adresu trvalého pobytu kandidáta,

e) vyhlásenie kandidáta o tom, že súhlasí so svojou kandidatúrou a že spĺňa podmienky na zvolenie za prezidenta.

 

 

PRIJÍMANIE FUNKCIE PREZIDENTA:

  • Zvolený kandidát sa ujíma funkcie zložením sľubu pred Národnou radou SR do rúk predsedu Ústavného súdu SR, napoludnie v deň keď sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.

 

 

SĽUB PREZIDENTA:

Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“

V prípade, že prezident sľub odmietne alebo ho vypovie s výhradami je voľba prezidenta neplatná.

 

 

ODVOLANIE PREZIDENTA:

  • O odvolaní prezidenta hovorí čl. 106 Ústavy SR.

  • Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním.

  • Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia.

  • Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov.

  • Ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident Národnú radu Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. V takom prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní od jej rozpustenia.

 

 

STÍHANIE PREZIDENTA:

  • Stíhanie prezidenta určuje čl. 107 Ústavy SR.

  • Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu.

  • O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky.

  • Obžalobu musí potvrdiť trojpätinová väčšina všetkých poslancov.

  • Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne.

  • Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.

 

Prezidenti Slovenskej republiky od roku 1993:

  1. Michal Kováč 1993 – 1998 – nominovaný politickou stranou (HZDS)

  2. Rudolf Schuster 1999 – 2004 – nominovaný politickou stranou (SOP)

  3. Ivan Gašparovič 2004 – 2014 - nominovaný politickou stranou (HZD – prvé volebné obdobie, občiansky kandidát s podporou SMER – sociálna demokracia – druhé volebné obdobie)

  4. Andrej Kiska – 2014 – občiansky kandidát

 

 

Zopakujte si:

  1. Vysvetlite termín „voľby, volebný systém“ a ich význam v živote danej spoločnosti.

  2. Charakterizujte funkciu prezidenta v Slovenskej republike.

  3. Aké podmienky musí splniť uchádzač o pozíciu prezidenta Slovenskej republiky?

  4. Čo môže viesť k odvolaniu prezidenta Slovenskej republiky?

 

 

Použitá literatúra a materiál:

MARTINSKÁ-VAVROVÁ, A.: Náuka o spoločnosti – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01367-9

http://www2.statpedu.sk/buxus/spu/15_FORMY_NEPRIAMEJ_DEMOKRACIE_PDF/01.U_ebn_texty.pdf

https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/user_upload/admin/Veda-vyskum/ustavaSR.pdf

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-46

https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_prezidentov_Slovenska