Vypracovala: Mgr. Halušková

 

 

 

Vojtech Zamarovský bol predstaviteľom literatúry faktu. Základom jeho tvorby sú staroveké kultúry a dejiny ich objavovania.

 

 

Za siedmimi divmi sveta – v knihe autor zoznamuje čitateľa so siedmimi staviteľskými divmi sveta staroveku.

Literárny druh: epika

Literárny žáner: historicko-dobrodružný (literatúra faktu)

Literárna forma: próza

Téma: Opis historických pamiatok, ktoré sa považujú za sedem divov sveta.

Sedem divov sveta je súhrn starovekých stavebných diel z oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu, ktoré vo svojej dobe vzbudzovali obdiv svojou technickou a umeleckou dokonalosťou.

 

1. Egyptské pyramídy sú najstarším a jediným divom, ktorý sa do dnešnej doby zachoval. Najstaršou je Cheopsova pyramída, vysoká 147m, základňa je dlhá 230 m. Skutočný význam pyramíd sa len predpokladá, mali by byť obrovskými hrobkami egyptských panovníkov – faraónov.

2. Visuté záhrady kráľovnej Semiramis boli sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy a na ich zavlažovanie sa čerpala voda z neďalekej rieky Eufrat. Záhrady boli akousi chladivou, zelenou oázou uprostred horúcej púšte. Jedna povesť tvrdí, že ich dala postaviť kráľovná Semiramis, iná zase, že ich dal postaviť kráľ Nabukadnezar pre svoju manželku, ktorej chýbala zeleň jej domoviny.

3.  Artemidin chrám v Efeze dal vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie. V roku 356 pred Kr. ho Herostrates podpálil a zničil. Chrám bol obnovený po tom, ako mesto dobyl Alexander Veľký. Druhý chrám zničil požiar v roku 262.

4. Diova socha v Olympii bola vysoká 12 m a bola dielom gréckeho sochára, ktorý sa volal Feidias. Socha bola umiestnená na nádhernom tróne z cédrového dreva, vykladanom slonovinou, zlatom a drahými kameňmi.

5. Mauzóleum v Halikarnase dal postaviť ctižiadostivý panovník Mausolos II. ako symbol svojej moci. Hrobka bola vysoká až 45 m a rozmery základne boli 38 m x 32 m. Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 kamene z ruín použili na stavbu pevnosti.

6. Rodský Kolos - V starej mytológii bol ostrov Rodos, ležiaci neďaleko tureckého pobrežia, ostrovom boha slnka Hélia. Po úspešnom ubránení sa invázii roku 304 pred Kr. obyvatelia Rodosu vybudovali v hlavnom rodoskom prístave Lindos obrovskú bronzovú sochu Hélia ako výraz vďaky bohu za jeho pomoc. Dvíhala sa do výšky 37 m, čiže dvadsaťkrát prevyšovala výšku človeka, a bolo ju možné vidieť od mora už zďaleka.

 

7. Maják na ostrove Faros pravdepodobne pozostával z troch častí, vo vrcholnej bolo umiestnené zrkadlo, odrážajúce slnečné lúče cez deň, v noci navigoval námorníkov oheň. Bol vysoký viac ako 120 metrov.