Veverica je asi 45 cm dlhá, z čoho 20 cm pripadá na chvost. Huňatý chvost tvorí až 75% celkovej plochy tela. Chvost pomáha i pri preskakovaní z konára na konár, či dokonca zo stromu na strom, pri skokoch, dlhých až 3-4 m, ho veverica využíva ako kormidlo a padák zároveň. Chrbát má červenohnedý, sivočervený, hnedý až čierny, brucho biele, huňatý chvost a ušnice v zime s dlhými štetinkami. Kožušina nemá väčšiu kvalitu. Patrí medzi hlodavce. Hlodavé zuby jej neustále dorastajú a na potrave sa obrusujú. Veverica máva 1 – 2 vrhy s 2 – 5 holými, slepými mláďatami. Oči otvárajú po 4 týždňoch a živia sa materským mliekom.Žije v ihličnatých, zmiešaných a listnatých lesoch, v parkoch, na cintorínoch a vo veľkých záhradách. Veverica si buduje hniezda na stromoch alebo v dutinách. Počas krutých zimných dní, keď panujú v lese zdrvujúce mrazy, využíva hniezdo na krátky zimný spánok. Živý sa semenami lesných stromov, púčikmi, hubami, ovocím, ale vyhľadáva aj živočíšnu potravu a príležitostne plieni hniezda vtákov. Na zimu si robí zásoby, môže zhromaždiť až sto kilogramov potravy, ktorú po troške schováva na rôzne miesta. Veverice sú rozšírené po celej Európe, sev. Ázii a Severnej Amerike. V prímestských lesoch žije skoro ako krotké zviera.Najnebezpečnejšími nepriateľmi veverice sú jastrab a kuna lesná. V meste môžu byť pre vevericu nebezpečné sovy a túlavé zvieratá, najmä mačky. Najväčším nebezpečenstvom však môžu byť ľudia, ktorí prenasledujú vevericu ako škodcu alebo ako lacnú potravu pre domáce mäsožravé zvieratá.