Veľká Británia. Protekcionizmus: štát uvaľoval veľké clá, aby chránil domácu výrobu. V 1846 boli zrušené obilné zákony(zakazovali dovoz obilia zo zahraničia). Na čele vhigovia, ktorí prevádzali voľný obchod s obilím. Neskôr obchodovali aj s cukrom. Rozmáhal sa aj vývoz strojov, časom boli dokonca odstránené clá na suroviny a polotovary. V poľnohospodárstve: zavádzanie umelých hnojív, nových strojov alebo prechod na chov dobytka. Liberáli: William Gladstone; chcel rozšíriť volbené právo, 1865(v učeb.1867). Zmeniť volebný zákon - dať právo hlasovať všetkým, čo vlastnia nehnuteľnosť. Konzervatívci: Benjamin Dissraeli. V roku 1868 výhrali liberáli. Došlo tak k obmedzeniu privilégií anglikánskej cirkvi, rozšírenie postupu na univerzity. Postúpilo vzdelávanie ľudových vrstiev, odborové združenia vláda uznala za partnerov. V hospodárstve = zásady Laizes faire=sloboda ponuky a dopytu. Platili malé alebo žiadne dane. Keď sa stal premiér Dissraeli, presadil nové sociálne zákony. Bojovali za maximálny pracovný čas 56,5 hod., právo odborov na štrajk. Napríklad mestské rady sa museli starať o výstavbu parkov, budovanie kanalizácií,... Súťaživosť tak zlepšila život širokých vrstiev. Od 1880-povinné vzdelávanie. Na čele liberálov potom David Lloyd George - sociálne zabezpečenie obyvateľstva, sociálne dávky, dôchodky. Od 1873-1896=veľká depresia-zníženie konkurenciaschopnosti voči iným krajinám. Rozvoj stagnoval. Robotnícke hnutie vytvorila Labour party. A tak veľa peňazí ide na sociálne dávky, rozvoj armády, námorníctva...