Vegetatívne orgány rastlín 

Vegetatívne rastlinné orgány zabezpečujú výživu a rast rastliny, v niektorých prípadoch umožňujú vegetatívne rozmnožovanie.


KOREŇ (RADIX)

Základné funkcie:

Ø Mechanická - upevňuje rastlinu v pôde

Ø Vyživovacia - z pôdy odoberá živiny a transpiračným prúdom ich vedie do vyššie

Ø Metabolická - upravuje chemické látky

Ø Zásobná - ukladajú sa v ňom organické a anorganické látky napr. koreňová zelenina

Ø Rozmnožovacia - niektoré rastliny sa dokážu rozmnožovať odrezkami koreňa

Korene jednej rastliny tvoria spolu koreňovú sústavu:

ALORÍZIA (PRIMÁRNA): -  hlavný koreň a bočné korene     

-  typická pre dvojkličnolistové rastliny

HOMORÍZIA (SEKUNDÁRNA): -  hlavný koreň zakrpatel

-  jeho funkciu preberajú bočné (zväzkovité) korene -  typická pre jednokličnolistové rastliny

Anatomická stavba koreňa:

Primárna stavba koreňa
Primárna stavba koreňa je tvorená pletivami, ktoré vznikajú delením z primárnych pletív:

·     Pokožka (Rizodermu): vyrastajú z nej koreňové vlásky, zväčšujú absorpčnú plochu

·     Primárna kôra – nachádza sa medzi pokožkou a cievnymi zväzkami

·     Pericykel - tvorí vrchnú vrstvu stredného valca, tenkostenný parenchým z buniek, ktoré majú delivú schopnosť (latentný meristém)

·     Stredný valec - Zložený s parenchymatických buniek:

Ø Cievny zväzok: vo vnútri stredného valca, pôvodne radiálny, druhotne hrubne činnosťou kambia, ktoré sa nachádza medzi primárnym drevom a lykom.

Ø Stržeň: vo vnútri medzi cievnymi zväzkami

·    Koreňová čiapočka: Chráni koreňový vrchol. Jej bunkové steny slizovatejú a uľahčujú prienik do pôdy. Podieľa sa na regulácii pozitívneho geotropického rastu (t.j. v smere zemskej tiaže).

 

Na pozdĺžnom reze rozlišujeme:
Absorpčnú zónu – tu prijíma koreň vodné roztoky z pôdy
Predlžovaciu zónu – oblasť intenzívneho rastu.
Meristematickú zónu - intenzívne delenie buniek

 

Sekundárna stavba koreňa
Je výsledkom činnosti druhotných (sekundárnych) pletív
kambia a felogénu.

 

Existujú rôzne metamorfózy (premeny) koreňa:

ü priliepavé - prichytávacia fukcie (brečtan)

ü vzdušné korene - prijímajú vzdušnú vlhkosť, často obsahujú chlorofyl (tropické rastliny),

ü zásobné - hľuza: hromadia sa v nich zásobné látky (vstavač, alebo buľva repy),

ü parazitické korene - haustória: čerpajú živiny z drevnej časti hostiteľskej rastliny (imelo),

ü barlovité - upevňujú rastlinu v bahnitej pôde trópov  

 

STONKA (CAULOM)
- je to nadzemná časť cievnatých rastlín

Základné funkcie:

Ø  Mechanická - spevňuje rastlinu, nesie vegetatívne a generatívne orgány

Ø  Vodivá - vody a anorganické látky z koreňa do kvetov a asimilátov z listov do ostatných častí rastliny

Stonka s listami sa nazýva byľ. Miesta, kde prisadajú listy k stonke, sa nazývajú uzly (nódy), medzi nimi sú články (internódia).

Stonka nesie púčiky (základy budúcich rastlinných orgánov – stoniek, listov, kvetov). Na vrchole stonky je vrcholový púčik, v pazuchách listov sú pazušné púčiky.

BYLINY - majú dužinatú stonku (vnútorné pletivá sú mäkké) -  na konci vegetačného obdobia stonka zaniká

Byľ:    olistená bylinná stonka, napr. ľan

Stvol:  bezlistá stonka zakončená kvetom alebo súkvetím, listy tvoria prízemnú ružicu, napr. prvosienka

Steblo:  dutá článkovaná stonka spevnená kolienkami, napr. pšenica

DREVINY - majú drevnatú stonku (vnútorné pletivá sú zdrevnatené) – pretrváva

Kry: stonka sa rozkonáruje tesne nad zemou
Polokry: sú kry, ktorých tohoročné výrastky sú dužinaté a v priebehu roka drevnatejú
Stromy: stonka sa rozkonáruje vyššie nad zemou, nezelená časť sa nazýva kmeň

 

Anatomická stavba stonky:

Ø Pokožka (Epidermu): má málo prieduchov, kutikulu, obsahuje chlorofyl, niekedy inkrustovaná SiO2 a môže obsahovať trichómy

Ø Primárnu kôru: priestor medzi pokožkou a cievnymi zväzkami. Tvorí ju základné pletivo, môže obsahovať mliečnice, jej vnútorná časť endoderma niekedy obsahuje veľa škrobových zŕn a vtedy sa nazýva škrobová pošva.

Ø Pericykel: oddeľuje škrobovú pošvu od cievnych zväzkov.

Ø Cievny zväzok: všetky typy okrem radiálnych (najčastejšie kolaterálne  a koncentrické)

Ø Stržeň: vo vnútri

Metamorfózy (premeny) stonky:

·    Podzemok : podzemná stonka vegetačne sa rozmnožuje, zásobná funkcia – konvalinka

·    Podzemkové  hľuzy : vznikajú hromadením zásobných látok v podzemkoch – zemiak

·    Stonkové hľuzy : vnikajú zhrubnutím stonky – kaleráb

·    Stonkové úponky: umožňujú prichytenie – vinič

·    Brachyblasty: malý bočný zakrpatený konárik, ktorý nesie listy (ihličiny – borovica)

·    Poplazy : bočné stonky – jahody

LIST (FYLOM)
- je plochý bočný orgán cievnatých rastlín, ktorý vyrastá na stonke

Funkcia:

ð Fotosyntéza vďaka chlorofylu

ð Reguluje množstvo vody dýchaním – transpirácia, resp. odparovanie vody v podobe vodnej pary a gutáciou – vo forme kvapiek

ð Výmena plynov (O2 a CO2).

Morfologická (vonkajšia) stavba listu:

Čepeľ: plochá časť

Stopka: na jej dolnej časti sa niekedy tvorí pošva

listy so stopkou sú stopkaté, listy bez stopky sú sediace 

Podľa zložitosti listov rozlišujeme:
Jednoduché listy: celistvé s nečlenenou čepeľou, alebo delené s čepeľou rozdelenou hlbokými zárezmi

Zložené: majú čepeľ rozdelenú na samostatné lístky

 

Anatomická stavba listu:

ð Bifaciálny list: usporiadanie pletív v hornej a dolnej časti čepele je iné, t.j. rozlišujeme rub a líce. Je typický pre dvojklíčnolistové rastliny.
V jeho anatomickej stavbe možno rozlíšiť vrchnú a spodnú pokožku(epidermu). Na bunkovej stene pokožkových buniek sa vytvára kutikula = vrchná pokožka. Bunky pokožky tesne k sebe priliehajú a nevytvárajú intercelulárne priestory. Medzi spodnou a vrchnou pokožkou je listový parenchým mezofyl. Môže byť: 

·      Palisádový:  predĺžené bunky s množstvom chlorofylu.

·      Špongiový: hubový, menej chloroplastov, veľké  medzibunkové priestory

V mezofyle listov sú umiestnené kolaterálne cievne zväzky. V cievnych zväzkoch býva aj sklerenchymatické pletivo chrániace list pred roztrhnutím. Usporiadanie cievnych zväzkov v listovej čepeli sa nazýva listová žilnatina.
Spodná pokožka má prieduchy, ktoré umožňujú  výdaj vody a výmenu plynov.

ð Monofaciálny list: nerozlišuje sa rub  a líce. Typický je pre jednoklíčnolistové rastliny.

 

Metamorfózy listu:

·      Cibule:   zdužinatelé šupiny na uskladnenie zásobných látok (cibuľa kuchynská)

·      Listové úponky:   na prichytávanie o pevnú plochu (hrach!

·      Listové tŕne: kaktusy

 

Použitá literatúra:

Ušáková, K. – Hudák, J. – Krajčovič, J. – Seman, M.: Biológia pre gymnáziá. 1. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1999. ISBN 80-08-02983-8

VIŠŇOVSKÁ, J. – UŠÁKOÁ, K. – GÁLOVÁ, E. a spol.: Biológia pre 2. Ročník gymnázia a 6. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 1. Vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 2012. ISBN 978-80-10-02286-1

CHALUPOVÁ, B. – ŠEBESTA, I. – TARÁBEK, J. a spol.: Zmaturuj z Biológie. 1 vyd. Bratislava: DIDAKTIS, s.r.o. 2006. ISBN 80-86285-87-1