Václav Vraný - prírodovedec, botanik, pedagóg, národovedec, kultúrny pracovník,  zakladateľ organizovanej turistiky v Tisovci. Prispel k rozvoju prírodných vied koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia. Súkromným štúdiom, vlastnou usilovnosťou i nadaním sa vypracoval na výborného znalca rastlín a skúseného botanika uznávaného doma i v zahraničí.

 

 

NARODENIE A DETSTVO

Václav Vraný sa narodil 30. septembra 1851 v Chvaleticiach na Chrudimsku (Česká republika). Pochádzal z remeselníckej rodiny. Študoval najprv vo Chvaleticiach, neskôr v Ústí nad Labem, v internátnej škole v Hradci Králové, na reálke v Čáslavi. Neskôr navštevoval učiteľskú reálku vo Vyšných Streliciach. V roku 1868 prešiel na učiteľský ústav pridelený revúckemu gymnáziu.

 

PO UKONČENÍ ŠTÚDIÍ

V roku 1869 V. Vraný ukončil štúdiá a jeho prvým pôsobiskom sa stali Drienčany, neskôr Kyjatice, kde pôsobil ako pomocný učiteľ a po Kyjaticiach Jelšava. V roku 1873 sa stal riadnym učiteľom vo Vyšnej Slanej, neskôr v Lomničke a v Podlechnici, kde pôsobil aj ako levita a poštár. V učiteľskom povolaní pokračoval v Červenom Kláštore, kde zastával funkciu dekana podtatranského seniorátu a predsedu učiteľského spolku Ľubovnianskeho okresu.

Učiteľovanie ukončil v Palúdzke, kde ho v roku 1908 pod vplyvom maďarizačných  zákonov ako pansláva pozbavili učiteľského úradu. V tom čase už bol V. Vraný známy svojimi bohatými vedomosťami z botaniky, ktoré  mu zabezpečili  miesto kustóda v Národnom múzeu v Turčianskom sv. Martine. V Turčianskom sv. Martine pôsobil V. Vraný až 12 rokov. V roku 1921 ho československá vláda rehabilitovala. Jeho pôsobenie v Národnom múzeu v Turčianskom sv. Martine jeho spolupracovníci hodnotili veľmi vysoko:

„Len ten, kto poznal kustóda Vraného v martinskom múzeu, ocení jeho nesmierne zásluhy o túto kultúrnu inštitúciu. Ohromné prírodovedecké, národopisné zbierky a iné predmety boli naozaj napchané a preplnené v nevyhovujúcich miestnostiach starej múzejnej budovy. Boli to poklady nesmiernej ceny, ktoré by iste z veľkej časti prepadli skaze, keby boli v rukách menej schopných a obetavých.“

                                                                                   (Prof. Domin, spolupracovník v múzeu)

„Ako kustód múzea konal svoju úlohu s láskou a jedinečnou pracovitosťou. V múzeu bol od rána do noci v stálom zhone a práci a tiež v ustavičnej ochote. Sám upravovala  konzervoval prírastky, viedol oddelenie, katalogizoval, korešpondoval, staral sa o poriadok atď., skrátka najvyšší a najnižší pán v múzeu, ktorý „musí všetko“ v jedenej osobe.“

                                                                                     (Dr. Suza z Brna, kolega botanik)

Po 35 rokoch práce napokon odišiel V. Vraný do Tisovca ku svojej dcére Márii Adele, ktorá tu bola vydatá za školského inšpektora Ľudovíta Clementisa, ktorý bol otcom Dr. Vladimíra Clementisa. Václav Vraný bol starým otcom Vladimíra Clementisa.  


ZÁUJMY A ZÁĽUBY V. VRANÉHO

V. Vraný mal široký okruh záujmov a vynikal všestrannou činnosťou. Popri svojich učiteľských schopnostiach venoval svoj čas prírode a štúdiu kultúry slovenského národa. Ako samouk sa prepracoval medzi najvýznamnejšie osobnosti botaniky na Slovensku. Zaoberal sa aj mykológiou, geológiou a entomológiou.

 

LITERÁRNA   A  PUBLICISTICKÁ ČINNOSŤ

Podstatnú časť jeho literárnej činnosti tvoria články s rozličným obsahom. Uverejňoval ich v rôznych slovenských, maďarských a nemeckých časopisoch. Zo slovenských časopisov jeho články vyšli napr. v Dennici, Slovenských listoch, Národných novinách, Slovenských pohľadoch, Včielke,...

Známe sú jeho verše - TATRANSKÉ ELÉGIE, ktoré vyšli v roku 1880 v časopise Orol.

Známe sú aj jeho preklady. Preložil napr. dielo V. Huga  Ľudovít XIV. V Martine redigoval Sborník Slovenskej muzeálnej spoločnosti, v Ružomberku v roku 1918 spolu s Dr. M. Hodžom Slovenské listy. V. Vraný sa zaujímal aj o hudbu. Bol čestným členom speváckeho spolku Tatran v Turčianskom sv. Martine.

 

BOTANICKÁ ČINNOSŤ V. VRANÉHO

Napriek širokému záberu záujmov V. Vraného musíme na prvé miesto u neho klásť jeho veľký záujem o botaniku. Záujem o botaniku začal prejavovať ešte počas svojho pôsobenia v Jelšave, kde sa ako mladý učiteľ zoznámil a začal spolupracovať s Dr. Tomášikom. Samoštúdiom sa postupne prepracoval na výborného znalca flóry. Postupne, ako ho prekladali z miesta na miesto, prebádal flóru Spiša a Pienin, Vysokých Tatier, Červeného Kláštora a jeho okolia, zaoberal sa mykológiou a floristikou aj v okolí Martina, kde pôsobil pomerne dlho. Napokon veľmi dôsledne preskúmal prírodu v okolí Tisovca, ktorý mal veľmi rád.

Medzi jeho prvé veľké nálezy patrí objavenie šachorovitej rastliny Cobresia caricina v roku 1887 pri výtoku Morského oka v Tatrách. Práve vďaka uvedenému nálezu sa V. Vraný zapísal do povedomia slovenských botanikov.

V roku 1889 V. Vraný objavil v Červenom Kláštore a jeho okolí ďalšie rastliny: Scopolia carniolica, Chrysanthemum Zawadski, Corydalis Gebleri, Juniperus sabina, Phyllitis scolopendrium, Symphytum coradtum x tuberosum.

Vo svojom poslednom pôsobisku v Tisovci, na Šajbe a na Hradovej našiel vzácny druh lykovca Daphne arbuscula. Jeho výskyt sa dovtedy uvádzal len na Muránskej planine.

V roku 1922 V. Vraný našiel v hlbokom údolí Furmanca rastlinu Waldsteinia trifolia. V okolí Tisovca objavil aj Waldsteinia geoides, Selaginela helvetica a ďalšie druhy rastlín.

Vo svojej „mini“ botanickej záhrade pestoval všetky zaujímavé druhy tisovskej prírody a medzi nimi aj vzácneho kríženca W. trifolia x W. geoides.

V. Vraný ale v rámci svojej botanickej činnosti nevykazoval veľkú publikačnú činnosť, uverejnil len niekoľko článkov napr. v Spišskej pamätnici, v Liptovskooravských novinách, publikoval  v časopise Muzeálnej slovenskej spoločnosti, v časopise Príroda.

V. Vraný dokonale splynul s tisovskou prírodou. Neúnavne navštevoval okolité vrchy a obetavo zbieral materiál, ktorý skúmal a posiela do herbárov botanických ústavov v Prahe, Brne, Bratislave, do Národného múzea v Prahe. Zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Sám vytvoril vlastný herbár, ktorý neskôr daroval Národnému múzeu v Martine. Okrem neho vytvoril ešte menší herbár a ten daroval meštianskej škole v Tisovci. Výsledky svojho botanického výskumu chcel zhrnúť v  „Kvetene okolia Tisovca“. Uvedenú prácu nedokončil, pretože počas prechádzky na Tŕstie dňa 8. septembra 1929 vo veku 78 rokov zomrel.



Zopakujte si:
1. Akú úlohu zohral V. Vraný v našich dejinách?
2. Ktoré objavy priniesol v oblasti botaniky?
3. Aký bol vzťah V. Vraného a V. Clementisa?


Použitá literatúra:
Obzor Gemera, ročník X, číslo 4, rok 1979, autor: Katarína Kováčiková, názov článku: Václav Vraný, s. 200 – 201.
Materiál, ktorý sa nachádza v pamätnej izbe V. Vraného a V. Clementisa v rodnom dome V. Clementisa v Tisovci
Václav Vraný. http://kst-tisovec.webnode.sk/fauna-flora/ (citované 31.7.2016)


Zdroje obrazkov:
www. empepa.net
http://kst-tisovec.webnode.sk/fauna-flora