Václav Havel (1936 - 2011) bol český spisovateľ a dramatik, jeden zo signatárov Charty 77, vedúca osobnosť Nežnej revolúcie v novembri 1989, posledný prezident Československa (1989 – 1992) a prvý prezident Českej republiky (1993 – 2003).

 

 

Detstvo a mladosť

Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe, v známej podnikateľsko-intelektuálskej rodine. Jeho otec Václav M. Havel bol architekt a staviteľ, jeho starý otec postavil pražský Palác Lucerna a strýko založil Filmové štúdio Barrandov. Kvôli „buržoáznemu pôvodu“ mal problém po roku 1948 študovať na strednej a vysokej škole. Najprv sa učil za chemického laboranta a večerne študoval na gymnáziu v Prahe, kde aj zmaturoval. Dva roky študoval na ekonomickej fakulte Českého vysokého učení technického a potom diaľkovo študoval dramaturgiu na divadelnej fakulte Akademie muzických umění (DAMU). Štúdium ukončil v roku 1966 a stal sa dramaturgom v divadle Na zábradlí.


 

Umelecká tvorba

Už od svojich dvadsiatich rokov Havel prispieval do literárnych časopisov (Květen, Tvář, Sešity). Neskôr Divadlo Na Zábradlí uvádzalo jeho alegorické hry v duchu absurdného divadla (s témami moci a byrokracie), zamerané proti situácii v spoločnosti.

Literárne dielo V. Havla možno rozdeliť do troch žánrov:

Poézia - básne a strojopisné kaligramy (typogramy) - zbierka Antikódy (1964).

Dráma - divadelné hry. Prvou významnou divadelnou hrou bola Zahradní slavnost ( 1963), ďalšie napríklad Vyrozumění, Žebrácká opera, Audience, Vernisáž, Largo desolato. Poslednou bola hra Odcházení ( 2006). V roce 2009 režíroval aj nakrúcanie rovnomenného filmu podľa tejto hry.

Eseje - boli často politicky motivované(Dopis Gustávu Husákovi, Moc bezmocných, Politika a svědomí). Písal aj literárnu a divadelnú kritiku, prejavy a príležitostné texty (Děkovná řeč za Erasmovu cenu, O smyslu Charty 77 a i.).

Za svoje literárne a dramatické dielo bol Václav Havel ocenený radom ocenení a bol členom mnohých svetových klubov spisovateľov.

 

 

Súkromie

Václav Havel bol dvakrát ženatý, bezdetný. Prvou manželkou bola Olga Havlová – Šplíchaová (1964 – 1996), druhou herečka Dagmar Havlová – Veškrnová (1997 – 2011).


 

Pražská jar a disent

Počas Pražskej jari 1968 pôsobil v Klube nezávislých spisovateľov a Klube angažovaných nestraníkov. S nástupom normalizácie po Pražskej jari 1968 musel opustiť divadlo a nesmel vykonávať svoje povolanie – pracoval ako robotník v pivovare. Prispieval do samizdatových novín a kritizoval komunistický režim. Stal sa disidentom (odporcom režimu). V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi Gustávovi Husákovi, v ktorom kritizoval stav spoločnosti. Vyvrcholením kritiky spoločnosti bolo publikovanie Charty 77 (január 1977), zameranej na dodržiavanie ľudských práv v ČSR. Havel bol jedným z hovorcov Charty 77 a v apríli 1979 sa stal spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravedlivě stíhaných – za tieto aktivity strávil vo vyšetrovacej väzbe a väzení niekoľko rokov (1978 – 1983). Kvôli pľúcnym problémom bol prepustený do domáceho väzenia, ale stále bol sledovaný ŠtB. Jeho prestíž v ČSR a v zahraničí vzrástla. V druhej polovici 80. rokov bol Havel ešte dvakrát uväznený, naposledy v roku 1989, ale čoskoro bol prepustený. V júni 1989 stál pri zrode petície Několik vět (žiadala demokratické zmeny v spoločnosti), pod ktorú sa podpísalo okolo 40 tisíc občanov, medzi nimi aj známe osobnosti (J. Bartoška, H. Zagorová, Z. Svěrák a iní).


 

Nežná revolúcia

V novembri1989 sa stal V. Havel vedúcim predstaviteľom Nežnej revolúcie. Do čela občianskeho hnutia sa postavili študenti a umelci. Na stretnutí v Činohernom klube (19. novembra 1989) bol Havel ustanovený za vodcu Občanského fóra - OF (protitolitné hnutie českej časti federácie) a ako jeho kandidát bol 29. decembra1989 zvolený za prvého československého nekomunistického prezidenta.


 

Prezidentské funkcia

V. Havel bol prezidentom Československa (1989 – 1992) a Českej republiky (1993 – 2003)

Prvé funkčné obdobie vo funkcii prezidenta ČSSR (1989 – 1990) trvalo pol roka. Do dejín vošla najmä kontroverzná Havlova prezidentská amnestia, na základe ktorej sa v roku 1990 dostalo z väzenia mnoho ťažkých zločincov, ktorí potom spáchali ďalšie zločiny. Havel nepotrestal prisluhovačov komunizmu, ale sústredil sa na budovanie demokracie

Druhé funkčné obdobievo funkcii prezidenta ČSSR (1990 – 1992) poznamenali rozpory medzi českými a slovenskými politkmi v názoroch na budúce usporiadanie spoločného štátu, (to sa však skončilo rozpadom Československa a vznikom dvoch samostatných republík - ČR a SR 1. 1. 1993). Havel nezískal v júlových voľbách v roku 1992 dostatok hlasov a odstúpil. Do funkcie československého prezidenta už nikto nebol vymenovaný.

Český prezident (1993 – 2003) - do tejto funkcie bol V. Havel vymenovaný v januári 1993, po vzniku ČR (1. 1. 1993) a zostal v nej dve funkčné obdobia. Veľkou oporou mu bola manželka Olga, ktorá sa venovala charitatívnej činnosti. V roku 1996 však po dlhej chorobe zomrela a Havel sám bojoval s ťažkými zdravotnými problémami, ktoré poznamenli jeho posledné roky v prezidentskej funkcii. V roku 2003 ho na poste prezidenta ČR vystriedal Václav Klaus.


 

Posledné roky života a smrť

Posledné roky života sa vyjadroval k politike, podporoval Stranu zelených a napísal divadelnú hru Odcházení. Založil Knihovnu Václava Havla a bol sponzorom mnohých nadácií. Zomrel 18. decembra 2011 v Hrádečku pri Trutnove. Urna s popolom Václava Havla bola v januári 2012 uložená do rodinnej hrobky na Vinohradskom cintoríne v Prahe. Na jeho počesť bolo v októbri 2012 pomenované pražské letisko v Ruzyni na Letisko Václava Havla.

 

 

Názory na V. Havla

V. Havel bol ako prezident vnímaný trochu kontroverzne. Veľká časť verejnosti nesúhlasila s  amnestiou v roku 1990. Jeho popularitu znížil aj sobáš s Dagmar Veškrnovou, krátko po smrti prvej manželky Olgy. Politickí oponenti Havlovi vytýkali zasahovanie do bežnej politiky, využívanie prezidentského veta a ďalších právomocí. Zatiaľ čo v Česku jeho popularita počas doby v prezidentskom úrade skôr klesala, renomé v zahraničí rástlo. V. Havel sa stal symbolom boja za slobodu a demokraciu. Za svoje zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržovanie ľudských práv bol niekoľkokrát nominovaný na Nobelovu cenu mieru a stal sa laureátom najvyšších štátnych vyznamenaní mnohých štátov.



Zopakujte si:
1. Kde a kedy sa narodil a zomrel V. Havel?
2. Aké politické funkcie zastával V. Havel?
3. Čo vieš o umeleckej tvorbe V. Havla?
4. Čo je to Charta 77 a Několik vět?

Použitá literatúra:
Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997.
Osobnosti - Česko : Ottův slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2008.
Kriseová, E.: Václav Havel: životopis, Atlantis, Brno 1991.