Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy


 

 

Počítač je vlastne programovateľný automat. My už vieme z čoho sa počítač skladá, poznáme jeho základné stavebné prvky. Čiže už by sme si vedeli zostaviť konfiguráciu počítača tak, aby spĺňal naše požiadavky z hľadiska jeho využitia.


Samotný počítač je bez operačného systému prakticky nepoužiteľná kopa železa. Preto je treba do počítača nainštalovať operačný systém. Nakoľko dnes sa dodávajú operačné systémy pracujúce pod GUI (Graphic User Interface), musíme si aj my vybrať také programovacie prostredie, ktoré pod GUI je schopné pracovať.


Program je vlastne aritmeticko – logická postupnosť matematických inštrukcií. To znamená, že každý program musí v sebe obsahovať aritmetiku – aritmetické operácie tak, aby sme sa dopracovali ku reálnemu výsledku. A logiku tak, aby jednotlivé algoritmy boli logicky ošetrené a aby fungovali na danej množine premenných správne.


Prvé počítače boli programované tak, že sa používali prepínače, ktorých nastavením sa vlastne vytvoril program. Neskôr boli vyvinuté prvé veľmi zložité programovacie jazyky, ktoré sa z veľkej časti ešte programovali v strojovom a polostrojovom kóde. Išlo o programovacie jazyky nízkej úrovne.


 

Neskôr boli vyvinuté vyššie programovacie jazyky ako boli:


  1. Fortran IV., ktorý sa používal na vedecko-technické výpočty

  2. Algol 60, ktorý bol sčasti využívaný na vedecko-technické výpočty a sčasti na spracovanie údajov.

  3. Cobol bol a ešte aj dnes je programovací jazyk používaný na hromadné spracovanie údajov.

  4. Neskôr vznikli ďalšie programovacie jazyky a databázové prostredia.

  5. Sem by sme ešte mohli počítať programovací jazyk PL/1, databázové prostredie Dbase, FoxBase, FoxPro a mnohé iné.

  6. Pre potreby výuky programovania na školách bol v roku 1971 vyvinutý programovací jazyk, ktorý bol vlastne pokračovateľ programovacieho jazyka Algol 60. Išlo o programovací jazyk Pascal. Tvorcom prvej verzie programovacieho jazyka Pascal bol Nicolas Wirth švajčiarsky matematik pôsobiaci na Zürišskej univerzite.



Programovací jazyk Pascal prešiel od roku 1971 určitým vývojom a bol publikovaný vrámci ISO normy a odvtedy hovoríme o referenčnom jazyku zachovávajúcom určité štandardy. V súčasnosti ešte stále bežia rôzne verzie Pascalu ako Turbo Pascal, Borland Pascal, Delphi, GNU Pascal, HP Pascal, Free Pascal.


Ja som si pre potreby nášho krátkeho úvodu do programovania stiahol z internetu Free Pascal z tejto stránky: http://www.freepascal.org/down/i386/win32-hungary.var. Po stiahnutí sa nám na disk uložil 40 MB samorozbaľovací súbor, ktorý stačilo len spustiť. Pomerne rýchlo prebehla jednoduchá inštalácia počas ktorej stačilo potvrdiť navrhovaný adresár do ktorého sa program sám nainštaloval.


Nakoľko dnešné operačné systémy sú 32 a 64 bitové, musel som vyhľadať takú verziu programu, ktorá bude bez nejakých väčších problémov pracovať. Na vyššie uvedenej stránke je presne takáto verzia porgramovacieho jazyka Pascal. Nakoľko sa jedná o free verziu nebudem rušiť žiadne licenčné podmienky. Okrem samotného adresára nám inštalátor vytvorí ešte ikonu na ploche. To preto, aby sa dal Pascal ľahšie spúšťať.


Tým, že budeme používať programovací jazyk, budeme program vytvárať v takzvanej zdrojovej forme. Tá však nie je priamo spúšťateľná. Preto musíme zdrojový program skompilovať. Kompilácia nie je nič iné ako preklad a kontrola syntaxe – pravopisu zo zdrojového formátu do strojového kódu. Pokiaľ sa v zdrojovom formáte nájdu syntaktické chyby, prekladač – kompilátor svoju prácu skončí. Pokiaľ v programe nie sú syntaktické chyby, prekladač – kompilátor svoju prácu dokončí a vytvorí výstupný súbor s koncovkou *.exe , exe je skratka výrazu execute – spustiteľný.


Ak sme sa už dopracovali ku tomu, že nám kompilátor preložil program a vytvoril exe tvar nastáva najťažšia časť práce programátora. Takzvané logické testovanie programu. Pod týmto termínom musíme rozumieť to, že nami vytvorený program je síce z hľadiska syntaxe – pravopisu správny, ale nevieme ešte ako nám program funguje. Či nám robí tie činnosti, ktoré sme od neho požadovali a požadujeme. Či výsledky jeho práce sú správne a či nám poskytuje bezchybne spracované informácie.


Takéto testovanie robíme buď na umelo vytvorených údajoch s množstvom zámerne urobených chýb, a tak sa snažíme odhaliť všetky jeho časti a ich funkcionalitu. Ak sme už vychytali všetky zámerne vytvorené chyby a odstránili sme všetky logické chyby programu, až potom môžeme program testovať na reálnych údajoch v tzv. skúšobnej prevádzke.


Samozrejme, ak programujeme programy spracujúce ekonomické údaje zvyčajne je pre tento účel vytvorené obrovské množstvo na seba nadväzujúcich programov. Ak však programujeme len nejakú dielčiu matematickú úlohu, napríklad výpočet obsahu a obvodu kruhu, nemusíme takýto program prispôsobovať nejakému systematickému celku.


Programovací jazyk Free Pascal je voľne šíriteľná verzia jazyka Pascal pracujúca aj pod OS rady Windows.



 

Po spustení programu sa nám naskytá možnosť pracovať vrámci programu s viacerými funkciami, na ktoré ak poklepeme rozvinie sa nám roletové okno - „Pull down menu“ v ktorom sú schované jednotlivé dielčie funkcie programu FPC.

 

File – zabezpečuje prácu so súborom ako je vytvorenie nového súboru, otvorenie existujúceho súboru, skok do systému, uloženie súboru, tlač súboru a koniec programu.

 

Editumožňuje upravovať text programu. Vyvolá sa integrovaný editor poskytujúci príkazy pre vystrihovanie, kopírovanie a vlepovanie textu v editovanom okne. Tu môžete tiež otvoriť pracovné okno, prezerať a editovať jeho obsah. Toto okno je základným oknom, ktoré využíva programátor pre tvorbu zdrojového textu programu.

 

Search v tomto menu môžeme hľadať časti programu, ktoré budeme nejakým spôsobom editovať, opravovať a vymieňať za iný text, tak aby výsledkom bol zdrojový text programu s opravenými chybami.

 

Run v tomto menu sa spúšťa program na odladenie.

 

Compile slúži na spustenie prekladu zdrojového textu programu do strojového kódu. Toto menu obsahuje príkazy na preklad a zostavenie programu.

 

Debug - nastavenie premenných pri ladení zdrojového programu. Príkazy v menu Debug riadia všetky vlastnosti integrovaného ladenia.

 

Toolsobsahuje doplňujúce nástroje, ktoré je možné v Pascale použiť ako kalkulátor, ascii tabuľku.

 

Option - nastavenie konfigurácie Pascalu. Menu Options obsahuje príkazy, ktoré dovoľujú prezerať a meniť rôzne implicitné nastavenia Pascalu. Implicitné nastavenia sú také, ktoré sa nastavia hneď po inštalácii a sú dané výrobcom ako základné nastavenia prostredia Pascal.

 

Window - práca s oknami. Menu Window obsahuje príkazy pre riadenie práce s oknami, môžete okná zatvárať, meniť ich veľkosť, pohybovať s oknami atď. Tieto elementárne príkazy možno robiť myšou i v samotnom okne.

 

Help pomoc. Toto menu zabezpečuje prístup k on-line helpu, ktorý je zobrazovaný v špeciálnom okne helpu. Text v okne helpu nazývame obrazovka helpu. Medzi kľúčovými slovami sa pohybujeme pomocou klávesy TAB. Po stlačení klávesy ENTER sa zobrazí informácia o kľúčovom slove.


 

Toto bol úvodný popis horného riadku, v ktorom sa nachádza roletové menu. Sú tu zobrazené základné obrazovky menu so stručným popisom základnej funkcie. Jednotlivé príkazy sú napísané slovne s tým, že prvé písmeno je zvýraznené červenou farbou. To má svoj význam, lebo ak podržíme tlačítko Alt + veľké červené písmeno, dostanem sa ku skrátenej voľbe a spôsobu vyvolať menu.


 

V spodnom riadku pracovnej plochy Pascalu tak isto červenou farbou zvýraznené funkčné klávesy, ktoré majú nasledujúce funkcie:


  1. F1 - vyvolá sa okno s helpom (pomoc)

  2. F2 - uloží sa súbor na pevný disk alebo iné určené miesto

  3. F3 - Open - otvorenie súboru

  4. Alt-F9 - preklad programu (Compile/Compile)

  5. F9 -vytvor

  6. Alt F10 – vyvolanie lokálneho menu

 

 

Ako vidieť, niektoré funkčné klávesy sú priamo naprogramované tak, že po ich stlačení dochádza okamžite ku vyvolaniu činnosti funkcie. Ďalšie funkcie sú zasa kombináciou programovateľnej klávesy Alt + priradená funkčná klávesa.

 

Toľko na úvod a na zoznámenie sa s programovým prostredím FPC. V ďalších kapitolách si postupne preberieme význam určitých kláves a naučíme sa vytvárať jednoduché programy. Cieľom týchto mojich poznámok je objasnenie programátorských pojmov a základov logiky programovania.



 

Otázky:


  1. Vysvetli pojem program!

  2. Čo je to programovací jazyk?

  3. Aké programovacie jazyky sa používali a aké sa používajú?

  4. Aký je rozdiel medzi zdrojovým textom programu a strojovým kódom?

  5. Vysvetlite pojem syntaktická chyba programu!

  6. Čo rozumiete pod pojmom logická chyba programu?

  7. Vymenujte aspoň niektoré funkcie Pull down menu!

  8. Popíšte význam niektorých funkčných kláves jazyka Pascal!