Za útek sa považuje nedovolené a nevhodné vzdialenie sa z výchovného prostredia na kratšiu alebo dlhšiu dobu.

Deti utekajú zo školy, z domova, z reedukačných zariadení, z detských domovov,...

 

 

Príčiny útekov:

  • najčastejšie sú konflikty s rodičmi,

  • zámer vytrestať rodičov,

  • strach zo zlého zaobchádzania,

  • príklad kamarátov,

  • konflikty s priateľmi, spolužiakmi,

  • problémy v škole,

  • túžba po dobrodružstve.

 

Dieťa uniká z prostredia, ktoré ho nejakým spôsobom ohrozuje.

 

Ak uteká napr. z domu, je to signál, že rodina zlyháva, v rodine sa vyskytuje závažný problém. Dieťa nie je schopné vyriešiť situáciu nejakým iným, vhodnejším spôsobom, preto uteká z domu. Dieťa možno nerozumie problému, má pocit, že sa deje niečo oveľa horšie ako je skutočnosť,... V rodine zlyháva komunikácia.

 

Príčin, prečo deti odchádzajú z domu, je veľmi veľa. Patria sem rodičovské nezhody, zlé vysvedčenie, fyzické a psychické týranie zo strany rodičov, niekedy aj starších súrodencov, alkoholizmus niektorého z rodičov, ale aj oboch. V takýchto prípadoch dieťa opúšťa rodinu z vlastnej iniciatívy.

 

Inú kategóriu však tvoria deti z tzv. lepších rodín, ktoré majú doma všetko, dostatok peňazí, hračiek, elektroniky, značkového oblečenia. Sú však často rodičmi zanedbávané, opustené. Zaneprázdnení rodičia na ne nemajú čas. Takéto deti sú ľahko zraniteľné a veľmi často sa ocitnú priamo na ulici. Tá im poskytuje svojrázny azyl, plný nebezpečných nástrah. Nečudo, keď tieto deti končia ako obete sexuálneho zneužívania, mladistvé prostitútky či narkomani.


 

Rozlišujeme:

  • Reaktívny, impulzívny útek - je skratovou reakciou na nezvládnutú situáciu doma alebo v škole. Dieťa sa tak snaží uniknúť pred trestom. Útek je tu signálom zúfalstva, je varovaním. Dieťa sa však spravidla chce vrátiť domov. Takýto útek býva zvyčajne ojedinelý a po vyriešení problému sa už neopakuje.

  • Chronický útek - plánovaný a pripravovaný - ako únik z  dlhodobých problémov. Dieťa vie ku komu uteká (napr. k starým rodičom). Dieťa sa tu zvyčajne nechce vrátiť domov. Tieto úteky sa stávajú najmä v narušených a nefunkčných rodinách. Niekedy môžu súvisieť s patologickou osobnosťou dieťaťa (útek z detského domova je iným prípadom, dieťa tam má pocit obmedzenia svojej slobody).

  • Túlanie- dlhotrvajúce opustenie domova, ktoré väčšinou nadväzuje na úteky. Je výrazom nedostatočnej citovej väzby k  ľuďom a k okoliu, ktoré je natoľko disfunkčné, že na ňom dieťaťu už nezáleží. Dieťa sa môže túlať samo, alebo v  partii. Na zaistenie

 

Úteky môžu byť: individuálne, skupinové

 

Domov by mal byť miestom najväčšieho bezpečia, pohody. Chodíme si tam oddýchnuť, je to miesto, kde nájdeme útočisko pred svetom. Máme tam svoj minulosť, spomienky, blízkych.
Nie každý však vníma domov podobne.

 

 

Rady deťom:

Ako sa však brániť?

Je veľa takých rodín, kde je deťom v Tvojom veku ubližované fyzicky (bitka, fackovanie a podobne) ale aj psychicky (nadávanie, ponižovanie, nezmyselné príkazy...). Takéto správanie sa voči deťom nie je v poriadku a nikto naň nemá právo.

Odpoveď veru nie je jednoduchá. Najmä ak ten, kto Ti ubližuje, je rodič, ujo, prípadne niekto iný z Tvojej rodiny. V takýchto zložitých a smutných situáciách nám na začiatku zrejme najviac pomôže niekto, komu dôverujeme, niekto, komu veríme, že s tým dokáže niečo spraviť. Tým človekom môže byť druhý rodič, babka, teta, alebo niekto iný blízky. Ak je situácia, v ktorej si sa ocitol tak zložitá, že si myslíš, že Ti z rodiny nikto nepomôže, môžeš vyhľadať pomoc u niekoho z Tvojho širšieho okolia (napríklad pani učiteľka, suseda, rodičia Tvojho kamaráta a podobne). Existujú aj bezplatné a anonymné detské linky dôvery, kam zavoláš a poradíš sa, ako ďalej.

 

 

Čo robiť, ak dieťa utečie z domu – rady pre rodičov:

● preverte všetkých známych, zistite, kde a s kým bolo dieťa naposledy,

● prehľadajte miesta, kde by sa dieťa mohlo nachádzať,

● ak ho nenájdete, zistite, čo si vzalo, spomeňte si, čo malo oblečené a nájdite aktuálnu fotku,

● ak nezdvíha telefón, skúste mu napísať sms s informáciou, že máte o neho obavu a poproste

ho, aby sa vám ozvalo,

● ak sa nevráti ani po niekoľkých hodinách a nereaguje na telefón, vezmite so sebou aktuálnu

fotografiu dieťaťa a oznámte jeho nezvestnosť na najbližšom útvare Policajného zboru,

● polícii pri oznámení nezvestnosti pomôžu akékoľvek, aj zdanlivo nepodstatné informácie.

Dôležité je: miesta, kde sa okrem domova zvykne zdržiavať, kontakty na kamarátov,

spolužiakov, popis špecifických telesných znamení, zdravotný stav a charakteristika

správania.

● u nás nie je časový úsek, ktorý ohraničuje, po akom čase sa začína pátranie, polícia začína

konať ihneď po nahlásení nezvestnosti

● pre rodičov, príbuzných a všetkých, ktorí potrebujú akékoľvek informácie alebo pomoc v 

prípade nezvestnosti dieťaťa, je tu bezplatná anonymná Linka detskej istoty pri SV

UNICEF 116 000.



Zopakujte si:
1. Vysvetlite dôvodu útekov detí z domu.
2. Uveďte druhy útekov a ich príčiny.
3. Skúste poradiť iným deťom, na koho a kde sa majú obrátiť, ak si nevedia rady so nejakým problémom v rodine.

Použitá literatúra:
KOŠČ, M.: Základy psychológie. 4. vyd. 2001. SPN. Bratislava. ISBN 80-08-03201-4
OLIVAR , R. R.: Etická výchova. 1. vyd. 1992. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-001-5
http://www.cpppap.sk/rodicia/doma/
http://psychologia.studentske.eu/2008/09/klamstvo-teky-tlanie.html
http://www.casopisimidz.sk/september-2006/uteky-z-domu-nesposobuju-iba-sny-o-falosnej-romantike/
http://www.pnky.sk/aktuality/trest-sa-vysvedcenie-moze-viest-k-uteku-z-domu-a-samovrazde/