V taliančine používame konjuktív:


1. pri zvolaniach:

 

Esempi:

 

Che sia maledetto! – Nech je prekliaty!

Viva l´Italia! – Nech žije Taliansko!

 

 

2. Podmet hlavnej vety nie je zhodný s podmetom vedľajšej vety:

 

Esempi:

 

Penso che tu abbia la febbre. – Myslím, že máš horúčku.

 

- penso = io penso

- abbia = tu abbia

 

 

  • (Ak sa podmet hlavnej vety zhoduje s podmetom vedľajšej vety, tak potom môžeme vedľajšiu vetu krátiť.)

 

 

Penso di avere la febbre. – Myslím, že mám horúčku.

 

- penso = io penso

- ho la febbre = io ho la febbre




Konjuktív vo vedľajšej vete používame na vyjadrenie:


- Názoru

 

Esempi:

 

Penso che egli abbia molta fortuna. – Myslím, že má veľa štastia.

Penso che ella sia inteligente. – Myslím, že ona je veľmi inteligentná.

 

 

- Predpokladu

 

Esempi:

 

Suppongo che le cose vadano bene. – Predpokladám, že je všetko v  poriadku.

Suppongo che le cose siano andate bene. – Predpokladám, že bolo všetko v poriadku.

 

 

- Neistoty

 

Non so se l’ambulanza sia arrivata in tempo. – Neviem, či sanitka prišla načas.

 

 

- Vôle alebo rozkazu

 

Esempi:

 

Digli che debba chiamare i suoi genitori. – Povedz mu, že musí zavolať jeho rodičom.

Vogliamo che tu ci faccia da testimone. – Chceme aby si nám išiel za svedka.

 

 

- Želania

 

Esempi:

 

Desidero che egli arrivi in tempo. – Želám si, aby prišiel načas.

Gli auguro che riesca a riprendersi presto. – Prajem mu, aby sa dokázal skoro zotaviť.

 

 

- Nádeje

 

Esempi:

 

Spero che oggi faccia una bella giornata. – Dúfam, že dnes bude pekne

.Spero che non vi siate fatti male. – Dúfam, že ste si neublížili.

 

 

- Obavy