Unanimizmus – lat. unus – jeden, animus – duša.  Bol to literárny smer, ktorý vznikol vo Francúzsku približne v prvých desaťročiach 20. storočia. Jeho zakladateľom bol Jules Romains (vlastným menom Louis Henri Farigoule), francúzsky spisovateľ, autor románového cyklu Ľudia dobrej vôle.  Hlásal teóriu „kolektívnej duše“, spoločného vedomia skupín ľudí žijúcich v rovnakom prostredí, kde podstata  individuálneho „ja“ sa podriaďuje kolektívnemu „my“. Zdôrazňoval sociálnu neutralitu a jednomyseľnosť ľudskej vôle a zmýšľania, keď na vonkajšie popudy reaguje kolektív ako jedna bytosť.

Unanimizmus má svoje zastúpenie aj v slovenskej medzivojnovej literatúre:

*     snažil sa globálne zachytiť city a vnemy širokých spoločenských skupín,

*    hlavnou postavou diela je najčastejšie dedina, ktorá vystupuje ako jedna z postáv,

*    postavy teda nie sú vždy pomenované,

*     konajú všeobecne ako dedina.

Prvky unanimizmu sa nachádzajú v dielach Andreas Búr Majster (J. C. Hronský), Živý bič (M. Urban)

Jozef Cíger Hronský

 

 

Základné životopisné údaje:

·      Narodil sa 23. februára 1896 vo Zvolene.

·      Absolvoval učiteľský ústav v Leviciach.

·      Bol priamym účastníkom prvej svetovej vojny, bojoval na talianskom fronte.

·      Po návrate z talianskeho frontu vykonával desaťročie učiteľské povolanie.

·      V roku 1932 sa stal tajomníkom a v roku 1940 správcom Matice slovenskej v Martine.

·      Ako predseda Matice slovenskej sa zaslúžil o veľký rozvoj uvedenej inštitúcie a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť.

·      Po skončení druhej svetovej vojny, z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou, emigroval do cudziny. Cez Rakúsko a Taliansko odišiel do Argentíny, kde tvoril už len sporadicky.

·      Zomrel v Lujáne 13. júla 1960.

·       Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná.

Prehľad tvorby:

Próza - Podpolianske rozprávky, U nás doma, Jozef Mak, Tomčíkovci, Pisár Gráč, Na Bukvovom dvore, Andreas Búr Majster, Svet na trasovisku, Predavač talizmanov,...

Pre deti a mládež - Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Sokoliar Tomáš, Zlatý dážď,...

Andreas Búr Majsterromán. Dielo je inšpirované Hronského životnou situáciou, keď bol nútený emigrovať. Zaoberá sa témou osamelosti človeka, straty základných istôt, oporu hľadá v stvárnení nadčasovej témy umenia. Príbeh je situovaný do 18. – 19. storočia, hovorí o ľúbostnom vzťahu majstra piliara k Lucii a Amálii z Bojnického zámku. Silná je v ňom mravná problematika hriechu, obete a očisty.

Dej diela sa teda odohráva v 19. storočí, nezobrazuje históriu, ale na jej pozadí rieši nadčasové problémy - zobrazuje človeka, ktorý v dejinách bojuje so svojím osudom, chce sa vymaniť zo samoty a utrpenia. Andreas Búr je najosamelejšia a najopustenejšia postava jeho tvorby. Je synom tzv. bláznivého Michala, ktorý sa zbláznil a zmizol, keď mu žena zobrala milované husle.  Andreas pokračuje v jeho remesle – pracoval na píle. Išiel za majiteľom Bojnického zámku - grófom Richardom - prenajať si pílu. Prišla veľká búrka, ktorá pílu zničila. Rozhodol sa postaviť si novú, nechce sa poddať zúfalstvu, je aktívny. Odchádza z dediny, aby ju postavil, uzatvára sa do svojej samoty, oddeľuje sa. Považujú ho za nepriateľa. Odlišuje sa od nich, chce zmeniť svoj život, chce žiť podľa svojich predstáv. Považujú ho za posadnutého diablom, za čarodejníka. Pripisujú mu nešťastia v dedine. Andreas Búr sa im snaží priblížiť, preto si zoberie Luciu, aj keď ju neľúbi. Je škaredá, útla, bledá. Ale začína odhaľovať jej psychickú krásu, obdivuje ju a zaľúbi sa do nej.  Vypukne cholera, mysleli si, že sa ich netýka, ale ona ochorie a zomrie. Vtedy sa Andreas Búr vracia do dediny, stratil zmysel života, preto sa chcel zblížiť s ľuďmi. Pomáha chorým, pochováva, akoby vyhľadával smrť, chce zomrieť. Ľudia si to nevážia, hovoria, že on je tým zlom, on priniesol choleru, roznáša smrť. Nenávidia ho. Raz ostane náhodne zavretý v kostole, ráno keď ho pustia, tam prednesie reč - spovedá sa, že on spôsobil toto zlo, všetku vinu berie na seba aby sa očistil od hriechu a aby ho ľudia prijali. Ale pred kostolom sa na neho vrhli a spadol na kameň, zomiera. Vtedy ľudia pociťujú výčitky, že ho zabili, smrť bola pre neho vykúpením. Je to najaktívnejšia postava autorovej tvorby. Nečakal na zmenu, ale sám sa aktívne pričinil na tom, aby zmenil svoj život.



Zopakujte si:
1. Charakterizujte román, vymenujte jeho druhy,
2. Charakterizujte unanimistický román.
3. Vymenujte hlavné postavy diela Andreas Búr Majster.
4. Charakterizujte hlavného hrdinu v románe Andreas Búr Majster.


Použitá literatúra:
MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 3. Novšia literatúra 1918 - 1945. 1. vyd. 1986. SPN Bratislava. ISBN 67-396-86
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
J. C. Hronský.http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/jozef-ciger-hronsky#curriculum_vitae(citované 31.7.2016)


Zdroje obrazkov:
sk.wikipedia.org