Unanimizmus – lat. unus – jeden, animus – duša.  Bol to literárny smer, ktorý vznikol vo Francúzsku približne v prvých desaťročiach 20. storočia. Jeho zakladateľom bol Jules Romains (vlastným menom Louis Henri Farigoule), francúzsky spisovateľ. Je známy románovým cyklom Ľudia dobrej vôle.  Hlásal teóriu „kolektívnej duše“, spoločného vedomia skupín ľudí žijúcich v rovnakom prostredí, kde podstata  individuálneho „ja“ sa podriaďuje kolektívnemu „my“. Zdôrazňoval sociálnu neutralitu a jednomyseľnosť ľudskej vôle a zmýšľania, keď na vonkajšie popudy reaguje kolektív ako jedna bytosť.

Unanimizmus má svoje zastúpenie aj v slovenskej medzivojnovej literatúre:

*     snažil sa globálne zachytiť city a vnemy širokých spoločenských skupín,

*    hlavnou postavou diela je najčastejšie dedina, ktorá vystupuje ako jedna z postáv,

*    postavy teda nie sú vždy pomenované,

*    postavy konajú všeobecne ako dedina.

Prvky unanimizmu sa nachádzajú v dielach Andreas Búr Majster (J. C. Hronský), Živý bič (M. Urban)

Milo Urban - redaktor, prekladateľ, prozaik, vedúca osobnosť slovenskej literatúry 20. storočia

Základné životopisné údaje:

·      1904, Rabčice – 1982, Bratislava

·      Narodil sa v rodine lesníka.

·      Štúdium1911 - 1914 ľudová škola, Zázrivá, 1914 ľudová škola, Oravská Polhora, 1915 - 1919 nižšie gymnázium, Trstená, 1919 - 1921 vyššie gymnázium (nedokončil), Ružomberok, 1922 - 1924 Štátna vyššia lesnícka škola (pre nedostatok financií nedokončil), Banská Štiavnica.

·       Mal necelých 16 rokov, keď sa rozhodol napísať prvú poviedku s ľúbostnou zápletkou z lesníckeho prostredia.

·       Milo Urban svoju tvorbu uverejňoval aj pod pseudonymami: Ján Rovňan ml.; J. Rovňan; Milko U.; Podbabjagurský.

·       Počas svojho života M. Urban pôsobil ako pomocný redaktor v redakcii Slovák v Ružomberku, ako úradník Spolku sv. Vojtecha v Trnave, ako redaktor denníka Slovenský národ, časopisu Slovák, denníka Gardista.

·       V rokoch fašistickej vlády sa ako umelec odmlčal a prejavoval sa len ako novinár v službách ľudáckej ideológie.

·       Pred oslobodením roku 1945 emigroval do Rakúska, po dvoch rokoch sa vrátil a bol postavený pred ľudový súd, ktorý ho v roku 1948 odsúdil na verejné pokarhanie.

·       V 50. rokoch sa venoval najmä prekladaniu a od druhej polovice 50. rokov znovu aj písaniu umeleckej prózy.

Tvorba

Próza - Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom,  Živý bič 1 – 2, Výkriky bez ozveny, Hmly na úsvite, Z tichého frontu,  Novely, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Železom po železe,...

Eseje - Zelená krv (podtitul Spomienky hájnikovho syna), Kade-tade po Halinde,  Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špás,...

Živý bič

·       Protivojnový román, román sociálno-psychologický - unanimistický.

·       Obraz vplyvu vojny na dedinu, jej  ľudí, tradičné vzťahy.

·       Nepriamy obraz vojny.

·       Miestom deja je hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom“.

·       Román má individuálne postavy (stará Ilčíčka, Štefan Ilčík, Eva Hlavajová, Adam Hlavaj, Ondrej Koreň), ale aj kolektívneho hrdinu – obyvateľov dediny.

·       Napísaný pod vplyvom expresionizmu – postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov (hnev, láska, strach, nenávisť, zlosť).

·       Využíva moderné postupy európskej prózy – vnútorný monológ, stvárnenie postáv,...

·       Dôležitým prvkom románu sú aj lyrické opisy prírody a opisy prudkých duševných stavov postáv.

·       Preložený do mnohých jazykov.

·       Román má dve časti – Stratené ruky (dedina stráca po odchode mužov na front ruky, muži chýbajú na poli, v práci, vo vzťahoch).

·       Adam Hlavaj – jeden z hlavných hrdinov.

Krátky obsah:

Ráztočania spočiatku nechápali, čo je to vojna, čo im prinesie. Front bol ďaleko, nič nebolo zničené, nikto neumrel. Až keď sa domov vrátil zmrzačený Ondrej Koreň (bez ruky, nemý, s jazvou cez tvár - jeho uťatá ruka je symbolom vojny i bezmocnosti ľudí), začali pomaly chápať a rozumieť.

„Ale vtedy, asi po troch rokoch, na jar, prišiel do Ráztok človek v zaprášenej vojenskej uniforme, odstávajúcej od predčasne vyschnutého tela. Bol nahnutý k zemi, a ako šiel, vietor, čo dobehol časom od hôr, svieži, ihravý, nadnášal mu pravý rukáv, v ktorom nebolo ruky.“

Postupne sa z frontu začali vracať aj ďalší, ale niektorí už neprišli nikdy, len poštár priniesol oznam o ich úmrtí. Vojna spôsobila Ráztočanom problémy aj nepriamo. Najviac sa to ukázalo na osude Evy Hlavajovej. Jej manžel Adam Hlavaj musel narukovať a ona ostala doma sama so svojím synom. Odlúčenie niesla veľmi ťažko, chcela, aby sa jej Adam vrátil domov. Chodila prosiť o pomoc notára Okolického, ktorý ju zviedol a ona s ním čakala dieťa. Musela mu sľúbiť, že o tom nikomu nepovie. Sľub síce dodržala, ale notár jej nepomohol. Evu veľmi odsúdila dedina, všetci sa od nej odvrátili, pohŕdali ňou, ponižovali ju, nikto - okrem Ilčíčky a Ondreja Koreňa - jej nechcel pomôcť. Eva porodila chlapčeka, ale keď ho kňaz odmietol pokrstiť a dedina ju ďalej odsudzovala, Eva skočila do rieky a spáchala samovraždu.

„Počkaj, až Adam príde, však ti ten povie svoje...“

„Ten ťa naučí po kostole hvízdať...“Evu začali obchodiť, ukazovať na ňu prstom ,nazývajúc ju pobehlicou, ženou bez cti, bez svedomia, ktorá si nezaslúži toho slnka nad sebou. Eva videla to opovrhovanie na každom kroku. Ťažko ho znášala a neraz sa trpko rozplakala, ale akési jasné, dobré vedomie ju utišovalo, povzbudzovalo vždy, keď klesala.

„Stalo sa,“ myslela si, „aká pomoc?“

A začala sa aj ona uťahovať od ľudí. Žila jedine svojmu synčekovi Adamovia nádeji, že všetko sa vysvetlí a napraví.

 

Adam zbehol z frontu, odmietol bojovať, uvedomil si nezmyselnosť vojny a vrátil sa domov. Našiel svoj dom prázdny. Chcel sa dozvedieť, čo sa stalo a kto zapríčinil nešťastie, ale nikto nič nevedel. Pravdu sa dozvedel až od notárovho sluhu. Okolický sa veľmi zľakol po Adamovom návrate (Adam sa ukrýval v okolitých horách) a do dediny povolal vojenský oddiel. Vojna sa skončila a domov sa vracali ozbrojení chlapi. Notár vydal príkaz ich odzbrojiť. Vtedy vypukla vzbura, notár chcel ujsť z dediny, ale dav ho chytil a opľúval. Notár sa napokon utopil tam, kde sa utopila aj Eva Hlavajová. Ľudia v dedine začali plieniť, podpálili krčmu. Adam Hlavaj veril, že konečne príde sloboda.

Charakteristika postáv:

Eva Hlavajová – mladá žena, milujúca manželka a matka, ochotná kvôli rodine a manželovi zniesť aj poníženie. Pre tehotenstvo ju dedina odsúdi, ubližuje jej, nehľadajúc skutočného vinníka. Keďže Eva mlčí a neobviňuje nikoho, ľudia sú presvedčení, že k dieťaťu prišla dobrovoľne. Dedina jej odmietne pomôcť, Eva nezvláda ťažkú prácu doma, na poli, zhoršuje sa jej sociálne postavenie, so synom často hladujú. Napokon sa utopí.

Ilčíčka – jedna z najlepšie vykreslených postáv diela. Vdova, ktorá sama vychováva svojho jediného syna Štefana. Štefan dostane povolávací rozkaz, odíde na front a tam sa dostane pod velenie čatára Rónu. Róna vojakov ponižoval, bil a urážal, čo Štefan nezniesol. Začal sa búriť, odmietal plniť jeho nezmyselné príkazy, za čo bol trestaný väzením. Napokon šikanovanie nevydržal, lopatou udrel čatára Rónu a ten na mieste zomrel. Štefana odsúdil na smrť zastrelením. Keď sa Ilčíčka dozvedela o smrti svojho jediného syna, takmer sa zbláznila. Začala ešte viac poburovať ľudí voči pánom, proti vrchnosti a proti vojne. U nej z dediny sa najviac prejaví živelnosť.

Adam Hlavaj – vystupuje až v druhej často románu. Prchký človek, často koná pudovo, dezertuje z vojny. Svojím konaním symbolizuje živelný odpor ľudu voči vojne a sociálnemu útlaku. Vrátil sa domov, kde nenašiel Evu. Najprv sa veľmi nahneval, ale potom si uvedomil, že Eva by niečo také neurobila, že jej niekto musel ublížiť. Dozvie sa o notárovi, ktorého chce najprv zabiť, ale potom si uvedomí, že by to bola vražda. V závere podpáli krčmu v dedine.

Notár Okolický – pochádzal zo zemianskeho rodu. Je nečestný, vypočítavý, pohŕda obyčajným ľudom, správa sa k nemu z pozície moci. V dedine ho nemajú radi. Po udalostiach s Evou a návrate Adama z frontu začal piť a stala sa z neho troska. V závere románu sa aj voči nemu obráti hnev dedinčanov a notár sa napokon utopí.



Zopakujte si:
1. Charakterizujte román, vymenujte jeho druhy,
2. Charakterizujte unanimistický román.
3. Vymenujte hlavné postavy diela Živý bič.
4. Charakterizujte kolektívneho hrdinu v románe Živý bič.


Použitá literatúra:
MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 3. Novšia literatúra 1918 - 1945. 1. vyd. 1986. SPN Bratislava. ISBN 67-396-86
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
Milo Urban. http://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339(citované 31.7.2016)