Úloha P. E. Dobšinského v národných dejinách 2

 

KULTÚRNA,  SPOLOČENSKÁ A LITERÁRNA ČINNOSŤ P. DOBŠINSKÉHO

   P. Dobšinský patril medzi významných slovenských literárnych historikov, zberateľov ústnej ľudovej slovesnosti, jej šíriteľov, bol i vydavateľom rukopisných časopisov Holubica, Život, Považie. 

 

DIELA:

DEJE JEDNOTY MLÁDEŽE SLOVENSKEJ – kronika, ktorá podrobne zachytáva činnosť levočského študentského hnutia.

PÚŤ PO OTČINE – rukopisný cestopis, v ktorom P. Dobšinský v jedenástich kapitolách lyricky opísal svoju cestu z rodného Gemera na Liptov, Oravu, Turiec, Žilinu, Trenčín na Moravu, odtiaľ cez Dobrú Vodu do Bratislavy. Dielo zachytáva krásy krajov, ich zemepisné, historické zvláštnosti, stretnutia s významnými osobnosťami, spisovateľmi,... Dielo autor osviežil aj viacerými básňami, ktoré doň vložil. Uvedené dielo ale tlačou nevyšlo. V dobe, kedy P. Dobšinský pôsobil, patril medzi najproduktívnejších autorov cestopisov.

PIESNE MLADOSTI – cyklus 26 básní. Niektoré z básní vyšli v časopise, ale mnohé sú dodnes neuverejnené. Básne sú plné mladíckeho elánu, nadšenia, krás zo života, ovplyvnené ústnou ľudovou slovesnosťou.

„Nevolno mladosti bez pesničiek žiti,

ani moja duša nemôž bez nich byti.

A ten svet je  krásny, musí svietiť v piesni,

bo ináč zahyniem v tej nevolnej tiesni.“

ĎURO – jediná balada v tvorbe P. Dobšinského. Autor v nej spracoval príbeh o nehodnom zverskom pastierovi. Balada má 4 časti, pričom každá je uvedená slovenským porekadlom.

NÁPISY – krátke veršované i prozaické útvary, 2 až 4 veršové epigramy, ktoré autor venoval aktuálnym národným témam. (Slávy syn, Na odrodilého, Na nás,...).

Slávy syn

„Ja tiež slávy synom som“,

tak hovoríte šuhajci.

Nuž teda k sláve a nie

k  nesláve dajme ruky.

ZLOMKY Z NAJNOVEJŠIEHO SLOVNÍKA SATIRICKÉHO  -  krátke ironické prozaické útvary zapísané v rukopisnom časopise Život. Majú žartovný charakter a parodujú charakterové nedostatky študentov alebo ich nezáujem o literárnu, prípadne inú prácu. Napr.:

Noviny -  Roznesú sa obyčajne aj tie najmenšie za pol hodiny po celom meste. Teraz Národnie v čitárni takmer nepohnuté ležia.

Zápal – vyhľadáva sa pri prácach našich. No – my si obyčajne zapálime, keď k práci sadneme. Preto sú práce naše všecky zapálenie a bez zápalu nič nevykonáme.

Príležitostné básne:

NA SMRŤ JUNGMANNA

ROKU 1860-mu

TÚŽBY – uvedenou básňou asi najcitlivejšie reagoval na pomery v 50. rokoch, vyjadril sklamanie a bezvýchodiskovosť doby, protikladnosť túžob jeho generácie s trpkou realitou doby:

„Čo novú túžbu citu, v mysli stvorím,

V skutočnosti nazriem – už nádeje zborím.“

V porevolučnom období ďalej do veršovanej podoby spracovával ľudové povesti:

KORMON – národná rozprávka, anekdota o pijanovi vína.

ZLATÝ PLUH – zveršovaná miestna povesť o Červenom Kameni.

NEDOBYTNÁ HRÁDKOVA – zveršovaná gemerská povesť o boji uhorského kráľa Bélu IV. proti Tatarom.

ZAKLIATU MARIENU -  zveršovaná ľudová povesť o potrestaní bezcitnej dievčiny, ktorá odmietla podať vodu smädnému starcovi.

TRAJA BUDRISOVCI – Mickiewiczom spracovaná liptovská balada, ktorú Dobšinský voľne prebásnil do slovenčiny. Na osude troch Budrisových synov zobrazuje boj Litovcov proti Poliakom a Nemcom. 

SLOVENSKÍ VALASI –  autor ospieval krásy Slovenska a jeho pastierov, ktorí vystúpia so zbraňou v ruke na obranu vlasti. Je ozvenou politických požiadaviek zo 60.tych rokov 19. storočia.

     P. Dobšinský sa počas svojho života venoval aj prekladom diel svetových autorov. Prekladal z češtiny, latinčiny, angličtiny, francúzštiny, poľštiny a srbochorvátčiny. Prekladal najmä diela, ktoré sa dotýkali histórie, života a činnosti významných osobností.  Prevažná časť jeho prekladov ostala v rukopisoch.

     Poznáme ho aj ako editora tvorby viacerých autorov danej doby. Editoval napr. básne Jána Čajaka, Ľudovíta Kubániho, Jána Bottu,... Bol aj známym kritikom. Kritizoval a hodnotil najmä divadelné hry, ktoré v danom období napísal napr. J. Záborský.

Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské – materiálová práca etnografického charakteru od P. Dobšinského (1828 – 1885) z roku 1880. Folkloristická a národopisná práca P. Dobšinského, ktorej sa venoval počas celého aktívneho života, našla výraznú inštitucionálnu podporu v Matici slovenskej. Výsledkom takto poňatej „spolupráce“ sú napríklad dva zväzky Zborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (1870, 1873), do ktorých autor zaradil okrem tradičných žánrov mimoriadne populárnych v 19. storočí – piesní a rozprávok – drobnejšie folkloristické útvary – frazeologizmy, povery, obyčaje a hry, všetko žánre systematicky zaznamenávané v korpusoch rukopisných textov zo štyridsiatych rokov 19. storočia, no zatiaľ (knižne) nepublikované. 

     Povery, obyčaje a hry sa stali predmetom autorovej obsiahlejšej štúdie Obyčaje, povery a čary určitých dôb, ale rozličných predmetov a úkonov, v ktorej uverejnil rozsiahly folklórny materiál tzv. výročitého ľudového zvykoslovného cyklu (predovšetkým z gemersko-malohontskej oblasti s paralelami k celoslovenskému regiónu). Štúdiu možno považovať za základ knihy Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské, ktorá je v istom zmysle jej materiálovým rozšírením. 

     Kniha sa skladá z dvoch častí. V prvej sa Dobšinský venuje podrobnému opisu života slovenského ľudu cez jednotlivé fázy života (narodenie, krst, detstvo, mládenectvo, svadba, staroba a smrť) a k nim prináležiace rodinno-spoločenské a hospodársko-kultúrne aspekty života (rodinný a občiansky život, poľnohospodárstvo, remeslá, liečiteľstvo), ilustrované početnými ukážkami zvykov, povier, čŕt, obyčají a hier, ktoré sa k nim viažu. Druhá časť knihy obsahuje ľudové zábavné hry predvádzané počas jednotlivých častí roka, tematicky členené na tri skupiny (hry zimného obdobia, jarné a letné hry, hry jesenného a predzimného obdobia). Súčasťou knihy sú tiež zábavné hry detí a mládeže. 

     Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské sú, podobne ako ostatné Dobšinského folkloristicky zamerané práce, hodnotnou sondou do života človeka (vidiečana) v 19. storočí, ktorého autor prezentuje v prísne tradičnom patriarchálnom modeli. Vďaka množstvu publikovaného materiálu a jeho racionálnemu triedeniu je dielo cenným zdrojom informácií nielen pre odborníkov, ale aj pre laikov. 

 

 

 

 



Zopakujte si:
1. Charakterizujte pôsobenie P. Dobšinského v Drienčanoch.
2. V akom vzťahu bol P. Dobšinský k Matici slovenskej?
3. V akom vzťahu bol P. Dobšinský k 1. slovenskému gymnáziu v Revúcej?
4. Aký vzťah mal P. Dobšinský k ústnej ľudovej slovesnosti?
5. Vymenujte jeho najvýznamnejšie diela.


Použitá literatúra:
Dobšinský. http://zlatyfond.sme.sk/dielo/158/Dobsinsky_Prostonarodnie-obycaje-zvyky-a-povery#ixzz1oXPj0GXW (citované 10.7.2016)

Pavol Dobšinský. Súbor fotografií a textov na vyučovanie.

Súkromné materiály autorky