Ladislav Svätý pochádzal z arpádovskeho rodu. Bol synom kráľa Belu I.a poľskej princeznej Ryksy.  Narodil sa okolo roku 1040 vo vyhnanstve v Poľsku.  Po návrate do Uhorska pomohol roku 1074 svojmu bratovi Gejzovi zosadiť z uhorského trónu kráľa Šalamúna, ktorý bol ich bratrancom.  Kráľom sa stal Gejza.   Keď Gejza roku 1077 zomrel, prinútili Ladislava, aby sa ujal vladárstva, hoci pôvodne nechcel.  Ladislav sa usiloval zmieriť s pokoreným Šalamúnom a chcel mu odovzdať i kráľovskú hodnosť, ale veľmoži mu v tom zabránili. Ladislav bol úspešný  panovník, ktorý rozšíril územie Uhorska, odrazil nájazdy nomádskych Pečenehov z východu  a upevnil kresťanský poriadok v krajine.  Bol azda najobľúbenejším panovníkom v uhorských dejinách.  Zaslúžil sa aj kanonizáciu viacerých uhorských kandidátov svätorečenia: kráľa Štefana, jeho syna Imricha, csándskeho biskupa Gerharda a dvoch slovenských svätcov Svorada sa Benedikta.  Roku 1090 založil v Chorvátsku záhrebské biskupstvo.  V zápase o udeľovanie cirkevných hodností ( takzvaný boj o investitúru) Ladislav podporoval pápežov proti nemeckému cisárovi Henrichovi IV..  Preto sa postavil i za Henrichovho súpera Rudolfa Švábskeho, ktorého dcéru si vzal za ženu .  Iba na istý čas sa dostal do sporu s pápežom Urbanom II. a to pre osadenie Chorvátska , ktoré bolo pápežským lénom. Podľa niektorých zdrojov mal byť vodcom prvej križiackej výpravy. Pred jej začatím ale pri ťažení proti Čechom ochorel.Ladislav zomrel roku 1095 v Nitre alebo v jej blízkosti.  Pochovali ho vo veľkovaradínskej katedrále , ktorú dal postaviť.  Za svätého bol vyhlásený roku 1192. O jeho obľube na území terajšieho Slovenska v 13. a 14. storočí svedčia kostoly zasvätené sv. Ladislavovi, ako aj časté zobrazenia na gotických freskách (Žehra, Veľká Lomnica, Necpaly, ...).Jeho atribútom je sekera resp. halapartňa.V Rímskokatolíckej cirkvi sa jeho sviatok slávi 27. júna.