Údel nevinného študenta
Naprostej vyčerpanie, únava, kruhy pod očami veľkosti pomaranča a na čele vytesané "Učiť sa, učiť sa, učiť sa!" - Taky poznáte ten pocit, keď sa blíži vysvedčenie? Už som si touto etapou za svoj život prešla najmenej dvadsaťkrát a rovnako ma nikdy neprestane udivovať vynaliezavosť zo strany našich učiteľov. No uznajte, pol roka je kľud, ticho po chodníku a zrazu to vypukne ako nejaká bomba: štvrťročné práce z matematiky, z nemeckého jazyka, písomná práca z biológie, dejepisu, chémie, fyziky, psychológie, previerka z literatúry, anglického a nemeckého jazyka, zemepisu, chémie, matematiky, slohová práca zo slovenského jazyka, esej z anglického jazyka, čitateľský denník, projekt zo zemepisu, trenažéry z lokalizácie, doplnenie športových disciplín, ... A to všetko posledný mesiac pred koncom. Do toho ešte náhodné testovanie vybraných žiakov a samozrejme rodičia si doma neodpustí poznámku, ako sa to ich dieťatko zase fláka, veď sa blíži prázdniny, to sa v škole rovnako nič nedeje. Keby radšej miesto toho vysedávanie pri počítači išlo umyť riad, rovnako doma nikdy nepomôže, stále len sedí u toho Internetu a tak ďalej a tak podobne, ako kolovrátok stále dookola. Ako má človek vysvetliť generácii, ktorá vyrastala bez Internetu, že u toho počítača vlastne vysedáva ako usilovný samouk a na Internete vyhľadáva informácie, ktoré mu v škole drzo zatajili, ale v previerke sa ho na ne určite nezabudnú opýtať?

"Radšej sa poď najesť," ozve sa z kuchyne, "aj tak ťa už musí bolieť oči". Keď sa pozriem na rybu, ktorú máme k obedu a uvedomím si, že by som mala poznať jej druh, čeľaď, poriadok a triedu v niekoľkých rôznych jazykoch, s dokonalou presnosťou vymenovat latinské názvy všetkých kostí v jej tele, určiť chemický vzorec obsahu jej žalúdka a storočia, v ktorom bola prvýkrát objavená, nakresliť podrobnú mapu trasy, po ktorej celý svoj život putovala, ako sa mi dostala na tanier, spočítať jej objem, s pomocou tabuliek vypočítať rýchlosť, ktorou by letela z okna, keby som zo svojej vidličky vytvorila dvojramenný páku a pôsobila na ňu silou F a po odbornej konzultácii určiť jej psychické poruchy, urobí sa mi trochu nevoľno a namiesto obeda sa radšej vrhnem na učenie, pretože na mňa opäť padla ťarcha mojich dier vo vzdelaní, ktoré je potrebné vyplniť.

Hovorí sa, že študent musí vedieť všetko, asistent všetko čo je v knihách, docent kde knihy sú a profesor kde je docent ... Ale nezúfajte, veď aj naši páni profesori si kedysi dávno museli prejsť podobným utrpením priemerného študenta, škoda len že na tie doby zabudli.

Mám v hlave plno matematických, fyzikálnych a chemických vzorčekov, dátumov narodenia a úmrtia všelijakých Henricha a Ľudovít, geologických celkov po republike a diel už dávno mŕtvych autorov ak tomu všetkému ešte zoznam nákupu a čohosi čo mi mamička ráno kládla na srdce: odniesť jej rozbitý mobil do čistiarne, šaty k babičke, víno do opravovne, darčeky na poštu a peniaze že sú v chladničke, alebo tak nejako to bolo. Chvíľami mám pocit, ako by mi tá hlava mala vybuchnúť, ale taký pocit zvyčajne prejde, pretože ako je generáciami predo mnou overené, tá kopa informácií, ktoré do nej musím za pomerne krátku dobu nasúkať, sa za rovnako krátky čas zase vyparí - tzvzákon akcie a reakcie. Určite ste si tejto zákonitosti tiež všimli, proste čím viac sa učíte, tým menej toho viete.

Takže milí žiaci, milé žiačky, študenti a študentky, školáci, predškoláci, stredoškoláci, vysokoškoláci, maturanti, skoro maturanti, prváci, prvňáci aj vy všetci ostatní pamätajte: "Ak študujete preto, aby ste si zapamätali, zabudnete. Ale učíte chcete sa preto, aby ste porozumeli, zapamätáte si! "