Od roku 1909 sa Nemecko snažilo zlepšovať svoje vzťahy s Veľkou Britániou, čo však nemalo úspech kvôli nemeckému námornému zbrojeniu. Okrem toho Berlín chcel oživiť vzťahy s Ruskom s cieľom oddialiť ho od Britov a Francúzov. Dôležitou krízou bol nemecko-francúzsky spor o Maroko, v ktorom Briti silou svojho námorníctva podporili Francúzov a Nemci museli ustúpiť. Taliani pritom sympatizovali s anglo-francúzskym blokom a Rakúsko-Uhorsko bolo v spore neutrálne. Opäť sa prejavila nedostatočná jednota Trojspolku.Od roku 1911 sa prejavil v Nemecku militantný duch a ozývali sa hlasy vyzývajúce k preventívnej vojne s Ruskom, keďže nemecko-francúzske uzmierenie bolo nepravdepodobné a v očakávanej vojne by Rusi nepochybne podporili Francúzov. Nemecko chcelo rýchlo využiť svoju armádnu technologickú prevahu. V rokoch 1911-1912 prebiehala taliansko-turecká vojna o turecké Tripolsko a Kyrenaiku. Nemecko tajne podporovalo vo vojne Turecko, lebo Viedeň a Berlín si neželali prenesenie vojny na Balkán. Taliansko však vyšlo z vojny víťazne, bez toho aby sa konflikt preniesol priamo na Balkán. 5.12.1912 bol Trojspolok opäť predĺžený. Finálnej kríze z roku 1914 predchádzala vojna Balkánskej ligy zloženej z balkánskych štátov podporovaných Ruskom proti Turecku, v ktorej Turci boli porazení a Istanbul musel žiadať veľmoci o sprostredkované prímerie. Medzinárodná situácia sa ešte viac vyhrotila. Vzťahy Viedne a Belehradu sa extrémne skomplikovali po tom, ako sa Srbsko stiahlo z albánskeho územia patriaceho novému štátu Albánsku až po vyhlásení mobilizácie Viedňou. 28.6.1914 bol zavraždený v Sarajeve nástupcu František Ferdinand d’Este. 23.7.1914 predložilo Rakúsko-Uhorsko Srbsku ultimátum, v ktorom okrem iného žiadalo Belehrad, aby umožnilo rakúsko-uhorským úradom bojovať v Srbsku proti hnutiam narúšajúcim integritu monarchie a taktiež možnosť Viedne vyšetriť atentát. Srbsko požiadavkám ultimáta vyhovelo iba čiastočne a preto Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo Srbsku 28.7.1914 vojnu. Nemecko vyhlásilo 1.8.1914 vojnu Rusku, ktoré začalo mobilizáciu v súvislosti s pomocou Srbsku. 2.8.1914 Nemecko porušilo neutralitu Belgicka keď vstúpilo na jeho územie a 3.8.1914 vyhlásil Berlín vojnu Francúzsku. 4.8.1914 vstúpila do konfliktu Veľká Británia po boku Ruska a Francúzska. 31.7.1914 deklarovala talianska vláda, že aktuálny stav vecí ju v duchu a litere trojspolkovej zmluvy nenúti sa pridať k nemeckým a rakúsko-uhorským akciám a preto 3.8.1914 vyhlásila neutralitu a o deň neskôr tak isto učinila aj rumunská vláda.  Obidva štáty využili skutočných i formálnych prehreškov viedenskej a berlínskej vlády proti ustanoveniam Trojspolku a zaujali vyčkávacie stanovisko. Trojspolok a s ním „neprirodzená“ taliansko-rakúsko-uhorská aliancia tým fakticky prestali existovať, aj keď ešte 2.8.1914 uisťovalo Taliansko Nemcov, že talianska neutralita neznamená, že Taliansko opustí Trojspolok.  3.5.1915 vypovedalo Taliansko oficiálne trojspolkovú zmluvu a koncom mája vznikol nový taliansko-rakúsko-uhorský vojnový front. Trojspolok bol definitívne mŕtvy.