Pojem „trestné konanie“ je ďalším pojmom, ktoré sa často objavuje nielen v právnej terminológií, ale často sa s ním stretávame aj v médiách. Mohli by sme ho definovať ako konanie, ktoré vedie k odhaleniu tak okolností ako aj páchateľov istého trestného činu. Jedná sa pri tom o konanie, ktoré vedie k spravodlivému potrestaniu vinníkov. Trestné konanie sa na rozdiel od správneho konania vedie na súde pred sudcom, alebo komisiou sudcov, ktorí spravodlivo a zákonne rozhodnú o vine či nevinne páchateľa a aj o výške a forme jeho trestu. Orgány, ktoré sú v trestnom konaní účastné sú


  1. Súd – je to nezávislá inštitúcia financovaná štátom, ktorá vedie trestné konanie. Vo veci rozhoduje buď samosudca (iba jeden sudca), alebo senát (skupina sudcov).

  2. Prokuratúra – je to inštitúcia, ktorá v trestných konaniach zastupuje štát a v jeho mene aj podáva žaloby.

  3. Vyšetrovatelia – sú to všetci tí, ktorý majú právo vo veci konať a zhromažďovať dôležité fakty či isté podnety alebo informácie, ktoré vedú k ozrejmeniu istého skutku, či udalosti. Zaraďujeme sem políciu, ale patria sem aj detektívi (či už súkromný, alebo poverený štátom).


K účastníkom konania však nepatria len isté inštitúcie, či orgány, ale aj občania ako fyzické či právnické osoby. Účastná je predovšetkým osoba voči ktorej sa trestné konanie vedie. Táto osoba v rámci trestného konania mení svoj status. Na začiatku konania je nazývaná ako „obvinený“, po začatí konania „obžalovaný“ a po odsúdení je to „odsúdený“. K účastníkom zaraďujeme aj poškodených – to sú tí, ktorým sa udiala istá ujma či isté poškodenie. Nakoniec sa k účastníkom zaraďujú aj „ostatné osoby“. Jedná sa pri tom o všetkých, ktorí vystupujú ako svedkovia a sú do udalosti nejakým spôsobom začlenení (napr. trestný čin videli, počuli. ....).


 

Trestné konania má nasledovné fázy:

  1. Príprava konania: polícia a prokuratúra vedú vyšetrovanie, po ktorom sa rozhodnú, či sú dôkazy dostačujúce na podanie obžaloby, alebo naopak ukončenie vyšetrovania a zastavenie trestného konania


  1. Prerokovanie obžaloby – prerokovanie o začatí obžaloby sa uskutočňuje na súde, pričom sa rozhoduje, či je váha dôkazov natoľko silná aby sa mohlo začať hlavné pojednávanie, alebo aby sa celé vyšetrovanie vrátilo na opätovné prešetrenie prokuratúrou alebo vyšetrovateľmi.


  1. Hlavné pojednávanie vo veci – je to pojednávanie, ktoré sa uskutočňuje na súde za účasti všetkých účastníkov (trestný zákon upravuje povinnosť, či možnosť zúčastniť sa súdneho pojednávania). Prokurátor predkladá žalobu a dokazuje vinu obvineného. Obhajca naopak obhajuje obžalovaného a zabezpečuje mu právnu pomoc v rámci pojednávania. Samosudca, alebo senát si vypočuje dokazovanie a na jeho základe rozhodnú o vine či nevine a o výške trestu pre obžalovaného. Tresty, ich výšku a tiež ich vykonanie vymedzuje trestný zákon a trestný poriadok. Trestné konanie sa konči vynesením rozsudku, proti ktorému je možné sa odvolať. Ak tak obžalovaný urobí, začne sa konanie nanovo v snahe zabezpečiť čo najväčšiu objektivitu a spravodlivosť.


  1. Vykonanie rozhodnutia – je to samotný výkon trestu, ktorý musí odsúdený podstúpiť.


Trest udelený súdom musí byť realizovaný podľa stanovených podmienok a nedá sa mu vyhnúť. Jediná možnosť je udelenie milosti prezidentom SR, alebo vyhlásením amnestie. Milosť udeľuje prezident SR jednotlivcovi po zvážení závažnosti a okolností vykonaného činu. Amnestia sa vyhlasuje plošne pre všetkých páchateľov, ktorí spĺňajú isté kritériá (napr. amnestia pre všetkých, ktorý neboli odsúdení na viac ako 2 roky a nespáchali vraždu alebo znásilnenie).


K zásadám trestného konania patria nasledovné zásady (stanovené v „Ústave SR“ a „Listine základných práv a slobôd“):

  • Objektivita – všetky orgány musia postupovať objektívne, inak nie je možné vyniesť spravodlivý rozsudok.

  • Zásada zaistenia práva na obhajobu – obvinený musí byť poučený o tom, že si môže na konanie zabezpečiť právnu pomoc v podobe obhajcu, ktorý za neho môže viesť trestné konanie

  • Zásada oficiality – orgány musia konať z úradnej povinnosti

  • Zásada legality – prokurátor musí viesť trestné konanie voči každému jednému páchateľovi o ktorom má vedomosť, že spáchal trestný čin

  • Zásada obžalovania – Podnet na začatie trestného konania podáva jedine prokurátor podaním obžaloby.

  • Zásada verejnosti – verejnosť má vždy možnosť sa trestného konania (za istých podmienok) zúčastniť.

  • Zásada vyšetrovania – orgány, ktoré vyšetrujú trestný čin musia uviesť a nájsť všetky dostupné dôkazy, ktoré sú tak v prospech ako aj neprospech obžalovaného

  • Zásada ústneho konania – trestné konanie sa uskutočňuje ústnou formou pred sudcom alebo senátom. Vedie sa vypočúvanie svedkov, znalcov ako aj obvineného.

  • Zásada prezumpcie neviny – táto zásada nám hovorí, že pokiaľ nebol obžalovaný riadne odsúdený je stále nevinný.

  • Zásada voľného hodnotenia dôkazov – všetci vyšetrovatelia hodnotia dôkazy na základe svojho vnútorného presvedčenia. (čo považujú za podstatné a dôležité)

 



Zopakujte si:
1. Definuj trestné konanie
2. Aké fázy má trestné konanie?
3. Čo je to prokuratúra?
4. Kto je účastníkom trestného konania?
5. Ako sa volá poriadok, ktorý určuje a popisuje pravidlá trestného konania?
6. Vysvetli čo je „prezumpcia neviny“

Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002.
A.Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009.