Tranzistor je základným stavebným prvkom skoro každého dnešného elektronického zariadenia. Zdá sa, že pôvodnú elektrónku a relé úplne vytlačil (i keď ešte stále existujú i dnes elektrónkové aplikácie a spínacie zariadenia založené na relé). Tranzistor je základným stavebným prvkom integrovaných obvodov a dá sa povedať, že najviac vyrobených tranzistorov je v súčasnosti práve v nich. Výhodou tranzistorov oproti elektrónkam je až 1000x vyšší prúd ktorý znesú - tranzistory až do kiloampérov zatialčo elektrónky tak 10 A. Ale na druhej strane elektrónky znesú vyššie pracovné napätie, rádovo až kilovolty (vo vysielačoch rozhoduje napätie). Zapojenia So spoločným emitorom -SE- Najčastejsie zapojenie, používané hlavne pri spínacích zapojeniach. Špeciálne na veľké výkony, keď nerozhoduje rýchlosť: Nízkofrekvenčné zosilňovače na reproduktory Riadenie elektromotorčekov Zopnutie žiaroviek TTL alebo CMOS obvodmi Menej vhodné na: VF a VVF aplikácie ako napr. predsosilňovače pri prijímačoch - nosnú priamo z antény So spoločným kolektorom Druhé najčastejšie zapojenie. Používa sa na zníženie výstupného odporu niečoho analógového, napr. operačného zosilňovača alebo koncového zolsiňovača pre reproduktory. Sleduje vstupné napätie, so zosilnením cca. 0,9. Je to prakticky 1, len na výstupe sa odpočítava cca. 0,7 V kvôli diódovej charakteristike vstupu (To sa dá ale rôznymi trikmi eliminovať alebo výrazne zmenšiť). Výstup sa tentokrát berie nie z kolektora, ale z emitora. Založený je princíp na tom, že tranzistor sa snaží držať rovnaké napätie na báze aj na emitore, lebo: keď je na emitore väčšia záťaž, tak z emitora je odoberaný väčší prúd ==> napätie na emitore klesá keď je na emitore menšie napätie ako na báze, tak je na báze väčšie napätie ako na emitore a cez bázu tečie potom väčší prúd do emitora a z emitora do záťaže na záťaži logicky potom rastie napätie a rozdiel medzi bázou a emitorom klesá ==> menší prúd do kolektora Takže emitorový sledovač sa snaží držať na emitore rovnaké napätie ako na báze (mínus oných 0,7 V). Ako presne ho drží závisí od vstupného odporu záťaže a zosilnenia tranzistora. Typy tranzistorov Tranzistory môžeme rozlišovať na základe niekoľkých kategórií napr.: podľa materiálu na kremíkové, gálium-arzenidové, germániové, najviac (~99%) sa dnes používajú kremíkové podľa vnútornej štruktúry na: bipolárne, JFET, MOSFET, atď… podľa polarity na: bipol. PNP, bipol. NPN,  JFET P-kanálový, JFET N-kanálový podľa výkonu nízkovýkonové, vysokovýkonové, ... podľa rýchlosti spínania na nízkovrekvenčné, vysokofrekvenčné,... podľa usporiadania kontaktov na laterálne (usporiadanie kontaktov v jednej rovine, z jednej strany substrátu) a  vertikálne (napriklad u DMOS,Trench-MOS, IGBT, drainovy (kolektorovy) kontakt je zo spodnej strany substratu, emitor a hradlo z hornej strany substrátu). Vertikálne usporiadanie umožňuje väčšiu integráciu a vyššie prúdové zaťaženie. Dynamické vlastnosti tranzistorov Vlastnosti tranzistora sa dosť výrazne menia podľa pracovnej frekvencie. Pri návrhu vysokofrenkvenčných obvodov s tranzistormi musíme rátať: Zosilnenie je menšie ako pri malých frekvenciách Vstupný signál je rušený výstupnym signálom (hlavne pri zapojení so spoločným emitorom, pri spoločnej báze rádove menej). To je pri bipolárnych spôsovené kapacitou prechodu CB, keďže je to dióda v závernom smere a to je kondenzátor. Základný údaj pre dynamiku tranzistora je tzv. tranzitívna frekvencia fT. Je to frekvencia, pri ktorej je zosilnenie rovné 1.