Z toho vyplýva, že tuhnutie je jav, pri ktorom sa kvapalná látka mení na pevnú.

 

Keď kvapalina dosiahne teplotu tuhnutia, rýchlosť pohybu jej molekúl sa zmenší a tým sa bude vzájomné silové pôsobenie častíc viac prejavovať.

 

Tuhnutie prebieha pri teplote tuhnutia, ktorá je pre jeden druh kryštalickej látky totožná s teplotou topenia (napríklad teplota topenia ľadu je 0°C a súčasne teplota tuhnutia vody je tiež 0°C). Táto teplota tiež závisí od druhu látky a tlaku, pri ktorom k tuhnutiu látky dochádza.

 

Napríklad teplota tuhnutia hliníka je 658°C, zlata 1063°C, medi 1083°C, striebra 960°C, bronzu 900°C, cínu 232°C...

 

Vieme, že vlákna v žiarovkách sa pri svietení zohrievajú. Preto musia byť vyrobené z materiálu, ktorý sa topí pri vysokých teplotách. Väčšinou sa na tieto účely používa volfrám, ktorého teplota tavenia je až 3380°C.

 

Väčšina látok pri tuhnutí svoj objem zmenšuje. Voda však pri premene na ľad svoj objem zväčšuje. Veľmi ľahko sa to dá overiť jednoduchým pokusom, ktorý je najvhodnejšie robiť v zime, keď je vonku mráz. Sklenú fľašu naplníte doplna vodou a dajte ju na balkón. Keď voda vo fľaši zamrzne, fľaša praskne, pretože objem ľadu bude väčší ako objem vody.

 

V prírode vplyvom tohto javu dochádza k prirodzenému drobeniu veľkých skál. Dažďová voda zateká do trhlín a puklín v týchto skalách. Keď sa teplota vonku zníži pod bod mrazu, voda v skalách zamrzne a jej objem sa zväčší. Tým dôjde k jej narušeniu a skala sa drobí na menšie.

 

Ak chceme, aby sa začala pevná látka topiť, musíme jej teplotu zvýšiť – dodať jej teplo. Naopak, aby začala kvapalná látka tuhnúť, musíme jej teplotu znížiť- teplo jej odobrať.

 

Z toho vyplýva, že pri topení teleso prijme teplo z okolia; pri tuhnutí teleso odovzdá teplo do okolia.

 

Úlohy:

1. Čo je topenie a kedy prebieha?

2. Čo je tuhnutie a kedy k nemu dochádza?

3. Aká je teplota topenia a teplota tuhnutia pre jeden druh látky?

 

 

Použitá literatúra:

Fyzika pre 8.ročník základných škôl