Vypracovala: Jana Zárecká

 

 

Niektoré látky sa vyskytujú v rôznych skupenstvách: plynnom, kvapalnom a pevnom. Za určitých podmienok môže dôjsť v látke k premene skupenstva.

 

Topenie a tiež tuhnutie sú procesy, pri ktorých sa mení skupenstvo látky.

 

Vyberme si z mrazničky kúsok ľadu, pri izbovej teplote sa začne onedlho meniť na vodu. Ak by sme merali teplotu tejto vody, zistili by sme, že jej teplota je 0°C. Stúpať začala až vtedy, keď sa celý ľad roztopil.

 

Dej, pri ktorom sa ľad menil na vodu sa nazýva topenie.

Teplota, pri ktorej sa ľad menil na vodu, sa nazýva teplota topenia.

 

 

Všeobecne môžeme povedať, že topenie je jav, pri ktorom sa mení pevná látka na kvapalnú. Prebieha pri teplote topenia, ktorá je pre každú látku iná, čiže závisí od druhu látky a tiež od tlaku, pri ktorom k topeniu látky dochádza.

 

V tabuľkách sa udáva teplota topenia pri normálnom tlaku.

 

Napríklad teplota topenia cínu je 232°C, železa až 1540°C. Z tohto dôvodu sa napríklad železo taví vo vysokých peciach, kde sú podmienky na dosiahnutie požadovanej teploty.

 

Zdroj: www.airproducts.sk

vysoká pec


 

Zaujímavý je tiež fakt, že priebeh topenia kryštalickej látky sa líši od priebehu topenia amorfnej látky. Kryštalické látky sa topia pri konštantnej teplote, ktorá prislúcha konkrétnemu druhu látky. Amorfné látky prechádzajú do kvapalného skupenstva postupne, v určitom intervale teplôt. Nemajú teda presný bod topenia, ale zvyšovaním ich teploty postupne mäknú, pričom ich teplota stúpa. Z tohto dôvodu nie je možné pri amorfných látkach určiť presnú hranicu medzi topením a tuhnutím.

 

Teplota topenia niektorých látok môže byť aj záporná. Napríklad ak, by sme mali kyslík v pevnom stave, začal by sa meniť na kvapalinu pri teplote mínus 219°C.

Ak začneme vodu postupne ochladzovať a pritom budeme sledovať jej teplotu, zistíme, že keď dosiahne 0°C, začne sa meniť na ľad. Teplota sa nezmení dovtedy, kým nezmrzne všetka voda. Tento jav, pri ktorom sa menila voda na ľad sa nazýva tuhnutie.