Merná tepelná kapacita plynov závisí od deja, pri ktorom sa tepelná výmena uskutočňuje. Pri stálom tlaku sa pri zvyšovaní teploty zväčšuje aj objem a plyn koná prácu. Aby sa pri stálom tlaku zvýšila vnútorná energia o ΔU, musíme plynu dodať teplo Qp, pre ktoré platí:

ΔU = Qp + W; W < 0.

 
Pri stálom objeme plyn prácu nekoná, preto na zvýšenie vnútornej energie rovnakého množstva toho istého plynu musíme plynu dodať teplo, pre ktoré platí: ΔU = QV; z daných vzťahov pre zmenu vnútornej energie platí: Qp > QV. Potom hmotnostná tepelná kapacita plynu pri stálom tlaku je väčšia ako hmotnostná tepelná kapacita plynu pri stálom objeme. Pomer K = \frac{c_{p}}{c_{V}} sa nazýva Poissonova konštanta.

Pre ideálny plyn s jednoatómovými molekulami je k=5/3; pre reálne plyny sú hodnoty Poissonovej konštanty uvedené v tabuľkách.

Skupenské teplo L je množstvo tepla, ktoré musí byť dodané telesu o hmotnosti m pri zmene skupenstva. Merné skupenské teplo je skupenské teplo vztiahnuté na jednotku hmotnosti:
l = \frac{L}{m}

Podľa toho o akú zmenu skupenstva ide, rozlišujeme: skupenské teplo topenia, skupenské teplo tuhnutia, skupenské teplo vyparovania, skupenské teplo kondenzácie.

Energetickú bilanciu pre tepelnú výmenu medzi telesami v izolovanej sústave vyjadruje kalorimetrická rovnica: c1.m1.(T1–T) = c2.m2.(T–T2).
Zmiešavací kalorimeter je tepelne izolovaná nádoba s miešačkou a teplomerom. Izoláciu zabezpečuje vákuum medzi dvojitými stenami nádoby.

Prenos tepla medzi dvoma sústavami sa uskutočňuje: vedením tepla, žiarením, prúdením.

Prenos tepla vedením je fyzikálny dej pri ktorom energia samovoľne prechádza z miest s vyššou teplotou na miesta s nižšou teplotou bez toho, aby súčasne pri tom dochádzalo k pohybu prostredia, v ktorom sa prenos tepla deje. Molekuly na miestach s vyššou teplotou majú väčšiu kinetickú energiu, ktorú čiastočne odovzdávajú vzájomnými zrážkami susedným molekulám, a tak dochádza k prenosu energie.

Pri vykurovaní domu sa vedenie tepla obvodovou stenou domu výrazne podieľa na tepelných stratách. Teplo Q prenesené stenou z vnútra domu s teplotou T1, do vonkajšieho prostredia s teplotou T2 počas doby τ je určené vzťahom:


S je plocha steny, d je hrúbka steny, \lambdaje súčiniteľ tepelnej vodivosti.

Tepelný tok je množstvo tepla prenesené za jednotku času:

Tepelný odpor steny: R = \frac{d}{\lambda}, kde d je hrúbka steny, λ je súčiniteľ tepelnej vodivosti.

Tepelný tok stenou:

Tepelný tok stenou môžeme znížiť zvýšením tepelného odporu, to znamená väčšou hrúbkou steny a lepšou izoláciou.

Pre prenos tepla žiarením nie je potrebné látkové prostredie. Pri tepelnom žiarení dochádza k prenosu tepla vyžarovaním a pohlcovaním elektromagnetických vĺn. Sálanie tepla je infračervené elektromagnetické žiarenie s vlnovými dĺžkami v rozsahu (10-3; 7,6.10-7).m.

Prenos vnútornej energie prúdením nastáva vtedy, keď zahrievame v tiažovom poli tekutinu zdola. Teplejšia tekutina stúpa nahor, lebo má menšiu hustotu a vytláča studenú tekutinu. Prúdenie tepla bez čerpadla nastáva v okruhu ústredného kúrenia, ak je kotol umiestnený dole a radiátory hore.


 
Úlohy:
1) Aké druhy teplomerov poznáme a na akom princípe pracujú?
2) Aké teplotné stupnice používame pri meraní teploty?
3) Čo vyjadruje merná tepelná kapacita a čím sa líši u plynov?

 
 
Použitá literatúra a obrazová príloha:
P. Tarábek a kol. –Zmaturuj z fyziky
V. Lank, M. Vondra – Fyzika v kocke pre stredné školy