Dnešný svet je až príliš pretechnizovaný, veď skoro všetko riadia stroje. Bez elektroniky, zemného plynu, elektriny či ropy si snáď nik nevie predstaviť svoj život.

Mobily, televízia, počítače, rôzne prehrávače, mikrovlnné rúry, internet, autá... To všetko patrí k životu. Čo nás najviac z toho ovplyvňuje? Určite televízia. Prečo? Pochybujete o tom, žeby dnes v nejakej domácnosti chýbala, to je prvý z dôvodov. Z televízie sa dozvedáme mnohému. Novým, užitočným, zaujímavým informáciám či už z dokumentárnych programov alebo kvízov či súťaží. Sme vždy v obraze. Ak sledujeme televízne noviny, vieme čo sa deje doma na SR i vo svete. Je fajn pozrieť si komédiu, romantický film, rozprávku, rodinné seriály... Pri televízii človek oddychuje, odreagúva sa od bežných starostí a snaží sa naň nemyslieť.

 

 

Ale má na nás televízia len pozitívny vplyv?

 

Zdroj:http://harikhalsa.files.wordpress.com/2008/10/tv.jpg

 


 

Dnes je vo filmoch až príliš veľa násilia, kriminality. Objavuje sa alkohol, drogy, cigarety a iné. Čím ďalej, tým viac mladších ľudí siaha práve po takýchto veciach. Prečo? Ak by to nevideli, ani by ich to nenapadlo robiť. Každý rodič, ak má doma menšie deti, by mal mať po 22. hodine (ak nie ešte skôr) zakódovanú televíziu. Ale pozrite sa! Niektorí rodičia to svojim deťom dokonca dovolia pozerať. Vraj nech vidia, aký je život v skutočnosti. Ale predstavujú si rodičia aký hrozný vplyv to môže mať práve na ich potomstvo? Že práve z takých detí sa neskôr vykľujú násilníci?

 

Televízia má svoje miesto vo voľnom čase dieťaťa, respektíve v čase po príchode zo školy. Televízne vysielanie môže vhodne doplniť voľný čas dieťaťa – či už vo forme zábavnej alebo informačno - náučnej relácie. Podľa výskumu Ústavu teórie a praxe žurnalistiky pri Fakulte žurnalistiky Univerzity Karlovi v Prahe v rokoch 1978-1980 celých 94,3 % rodičov sa domnieva, že pravidelné sledovanie televízie prispieva k rozvoju rozumových schopností, fantázie a estetického a mravného cítenia ich dieťaťa. Z toho vyplýva, že televízia má u rodičov veľmi vysoký kredit. Potvrdzuje to i ďalší výsledok tohto výskumu, podľa ktorého až 71,4 % rodičov pozerá televíziu denne, alebo aspoň štyrikrát týždenne a v tom zmysle pôsobia i na svoje deti. Vzťah detí k televízii je veľmi kladný. Vyplýva to z toho, že detská psychika je schopná prijímať skôr obraz ako abstraktné pojmy a tiež z toho, že dieťa napodobuje správanie dospelého i vo vzťahu k televízii. Televízne vysielanie pre deti nachádza svoje uplatnenie i vo výchovno-vzdelávacom procese v škole, hlavne školské filmy a tiež ostatné filmy a relácie využiteľné vo vyučovaní. Školské filmy a relácie vysielané pod názvom “Televízne vysielanie pre školy” už ale sedem školských rokov neexistuje, hoci vysielanie týchto vzdelávacích programov malo takmer tridsaťročnú tradíciu. Dôvody na zrušenie tohto vysielania boli pravdepodobne zmeny v učebných osnovách a ideológiou presýtené niektoré relácie a v neposlednom rade i finančné dôvody. Deti však v mnohých prípadoch nesledujú iba programy pre ne určené. Ostáva tu stále možnosť výberu, ktorá nie je v mnohých prípadoch na rodičoch, ktorí sú mimo domácnosť, ale na samotných deťoch, ktoré ovplyvnené svetom, v ktorom žijeme - svetom plného násilia, stresu a nervozity sa prestávajú zaujímať o relácie pre ne určené a čoraz vo väčšom množstve pozerajú filmy pre dospelých.

 

 

A tu sa dostávame k otázke agresivity v televíznych programoch

 

Ako píše Brožíková (Brožíková M. 1990, str.5), „ jednou z foriem socializácie dieťaťa je okrem iných mechanizmov mechanizmus imitácie modelov, vzorov, respektíve až identifikácia s nimi.“ Dieťa najskôr imituje správanie rodičov, súrodencov, neskôr i vzory prezentované masmédiami. Imitácia modelov z televíznej obrazovky môže mať i silne negatívny vplyv na správanie dieťaťa. Negatívny dopad môže mať hlavne sledovanie nevhodných filmov pre dospelých, v ktorých sú násilné scény plné hrôzy a strachu. 
Z pokusov, ktoré sa uskutočnili v USA vyplýva, že agresivita je taká forma správania, ktorú deti (najmä chlapci) oveľa radšej napodobňujú ako iné typy správania. Tento jav sa vedcom ešte nepodaril vysvetliť. Podľa Kurica (Kuric J. 1986) sa tento jav neskôr stráca. Tento jav sa však nemusí stratiť, ak je agresívne správanie podporované sledovaním násilia z televízie a je následne deťmi napodobňované a použité.

 

Agresivita sa môže prejaviť i v úplne iných situáciách ako bola prezentovaná na televíznej obrazovke a tiež v skrytej podobe. Pre dieťa v mladšom školskom veku, ktoré ešte nedostatočne rozlišuje realitu od fikcie na obrazovke, môže byť správanie sa vzoru názornou ukážkou ako riešiť určité problémy, zdolať prekážky, stať sa obľúbeným, získať niečo.

Agresívny spôsob správania je v televízii prezentovaný často ako úspešný, čo zvyšuje jeho príťažlivosť. Televízne násilie má teda negatívny vplyv nielen na správanie dieťaťa, ale i na celkový mravný vývin osobnosti a spoločnosti.

 

 

Negatívny vplyv na správanie dieťaťa môže mať aj množstvo reklám.

 

Zadávatelia reklám minú ročne stovky miliárd dolárov v celosvetovom meradle na podporu konzumného spôsobu života. Reklama sa nás snaží ovplyvniť a prinútiť nás kúpiť si produkt, ktorý nemusí byť kvalitný, alebo ho práve nepotrebujeme. Do skupiny ľahko ovplyvniteľných patria hlavne deti. Zadávatelia majú dve možnosti ako získať nových zákazníkov pre značku. Jedným spôsobom je, že nahovárajú kupujúcich, aby prešli na inú, nimi reklamovanú značku. Druhou možnosťou je oslovenie malých detí. Zadávatelia pochopili, že príslušnosť k určitej značke, ktorá sa vytvára, keď je dieťa malé a ľahko ovplyvniteľné, jednoducho pretrvá až do dospelosti. Teda vštepovanie určitých značiek deťom im zaručí v budúcnosti stálych zákazníkov. Je totiž známym faktom, že spotrebitelia sú lojálnejší k značke, ktorú poznajú od narodenia a je veľmi ťažké ich neskôr presviedčať o tom, aby sa preorientovali na iný tovar. 

 

V ostatnom čase sa televízna reklama stala najčastejšie používaným prostriedkom na osloveniedetského diváka. Aj preto, lebo pri sledovaní televízie deti prežívajú množstvo času a sú veľmi vnímavé. Výrobcovia si uvedomili, že deti ako spotrebitelia zohrávajú na trhu dôležitú úlohu. Nielenže míňajú vreckové, ale často majú vplyv aj na rozhodnutia rodičov pri nákupe. To všetko inzerenti dobre vedia a preto sa usilujú u detí, ako u svojich budúcich zákazníkov, vytvoriť lojalitu k značke či produktu, ktorý ponúkajú.

 

Televízia a elektronická reklama nepriniesli do 20. a 21. storočia realitu len k nám domov, ale pozmenili aj jej subjektívne vnímanie. V súčasnosti sa dozvedáme, že nie my ovládame televíziu, ale ona ovláda niektorých z nás... prevrátené rebríčky hodnôt, psychické poruchy, degradácia úsudku, neschopnosť oddeliť realitu od virtuálneho sveta.

 

 

Hodnota informácie v súčasnosti presahuje v niektorých prípadoch ľudské hodnoty - mravnosť, etiku ba niekedy aj zdravie alebo život. Dostať sa k informácii čo najskôr a byť informovaný je krédom súčasnej doby. 






Zopakujte si:
1. Koľko času denne trávite pred televízorom?
2. Aké televízne programy sledujete?

Použitá literatúra:
Kuric, J. 1996. O sebavýchove mladého človeka. Bratislava: SPN, 1996
Brožíková, M,: Poradca úspešnej ženy : Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1990.ISBN 978-80-220-0218-9
ČEČOTOVÁ, V,: Dobré mravy v slovenskom súkromnom práve, epos, 2005, str. 158.,ISBN 80-8057-638-6
POLÁKOVÁ, E. 2007. Úvod do problematiky mediálnych kompetencií. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2007. 144 s. ISBN 978-80-89220-65-6.

Zdroje obrazkov:
http://harikhalsa.files.wordpress.com/2008/10/tv.jpg