Hodnota nášho života závisí aj od kultúrnosti každodenného života. Kultúrnosť každodenného života sa okrem iného prejavuje:
-
dodržiavaním hygieny,
-
dodržiavaním starostlivosti o svoj vzhľad, svoj zovňajšok,
-
dodržiavaním starostlivosti o prostredie, v ktorom žijeme, pracujeme, v ktorom sa pohybujeme.
Dodržiavanie uvedených zásad je prejavom našej vyspelosti, prejavom našej slušnosti k iným ľuďom, s ktorými sa stretávame, pracujeme, žijeme, dôležitým predpokladom ľudského spolunažívania. Celková zanedbanosť a neupravenosť je výrazom neúcty k okoliu, k ľuďom, s ktorými prichádzame do kontaktu.
Neoddeliteľnou súčasťou nášho života je hygiena.
HYGIENA - gr. hygies = zdravý, Hygiea je v gréckej mytológii bohyňa zdravia.
K hygiene človeka patrí:
-
čistota tela,
-
čistota odevu,
-
vhodné obliekanie,
-
správna výživa,
-
vyvážený duševný život,
-
upravenosť prostredia.
Telesná hygiena patrí medzi dôležité prejavy osobnosti. Telesná hygiena nie je dôležitá len kvôli čistote pre oko a čuch, ale pomáha aj odstraňovať únavu, zábrany pri spoločenskej činnosti, vyvoláva dobrú náladu, ktorá sa potom môže preniesť aj na ostatných, ktorí sú v našej blízkosti.
Už v dávnych časom ľudia poznali verejné kúpele, vodovod či kanalizáciu. V 2. tisícročí pred naším letopočtom boli napr. známe kúpeľne napr. na Kréte, v Mezopotámii a v celej Prednej Ázii. V starovekom Grécku bolo úplne prirodzené, že sa ľudia umývali a kúpali pred jedlom a ešte viacej po boji. Gréci využívali najmä studenú vodu, ale napr. Rimania zaviedli kúrenie, teplú vodu, paru, bazény, telocvične a odpočivárne s knižnicami. Aj u starých Slovanov boli parné kúpele bežné. Samozrejme, že v dejinách poznáme i obdobia, kedy sa telesnej hygiene veľká pozornosť nevenovala – napr. v 16. storočí bola v Európe zrušená väčšina kúpeľov, anglická kráľovná Alžbeta I. sa kúpala raz za mesiac, francúzsky kráľ Ľudovít XIV. mal síce kúpeľňu, ale sa v nej nekúpal, Ľudovít XVI. sa kúpal raz za rok, na začiatku minulého storočia si napr. neumývali ani chirurgovia ruky pred operáciou.
Čistota tela– telesná hygiena: je mimoriadne dôležitá nielen z estetického hľadiska, ale ja zo zdravotného. Čistota tela mnohokrát obmedzuje, dokonca zamedzuje výskytu mnohých ochorení. V minulosti sa mnohé ochorenia a epidémie šírili práve kvôli nečistotám. Zásady hygieny deťom rodičia vštepujú už od narodenia: učia nás umývať si ruky pred jedlom, po jedle, po návrate z WC, učia nás umývať si zuby, uši, telo, meniť si oblečenie...
Telesná hygiena sa nezaobíde bez ranného kúpeľa, sprchy, umývania. Nesmieme zabúdať na čisté nechty, upravené a čisté vlasy, odstránenie akéhokoľvek potu,... Je potrebné vedieť, že nestačí sa len umývať, ale je potrebné používať čistú bielizeň, rozličné krémy, kolínske vody, líčidlá... Čistá bielizeň a oblečenie je vždy samozrejmosťou, je potrebné oblečenie pravidelne prať a žehliť.
Na všetko s mierou:
Ale je potrebné zachovávať istú mieru, preháňať sa nesmie. Je potrebné, aby všetko vytváralo prirodzenú vôňu čistého tela, aby neurážalo okolie krikľavosťou, nevkusnosťou alebo až neznesiteľnou a prenikavou arómou. Neprimerané používanie „krášliacich“ prostriedkov nepôsobí vkusne a esteticky.
Zásady telesnej hygieny u mužov:
-
muž by sa mal holiť každý deň,
-
sprchovať sa každý deň,
-
pravidelne si strihať nechty,
-
pravidelne si čistiť uši,
-
odstraňovať si chĺpky v nose a v ušiach,
-
pravidelne sa starať o zuby,
-
starať sa o čistotu a úpravu svojich vlasov,...
Zásady telesnej hygieny u žien:
-
každodenné umývanie, sprchovanie,
-
úprava a čistota vlasov,
-
starostlivosť o zuby,
-
čistota nechtov, uší,
-
pestovanie rúk,
-
depilácia podpazušia a nôh,
-
decentná úprava tváre,...
Starostlivosť o uši - zaujímavosti:
Väčšina ľudí si dlhú dobu čistili uši jednoducho iba prstom. Starí Gréci používali na čistenie uší zvláštnu lyžičku nazývanú ótoglyfis. Kostené alebo kovové lyžičky (auriscalpium) boli bežné v prostredí vznešených Rimanov. České renesančné spisy sa zmieňujú o špeciálnej lyžičke, ktorej sa hovorilo ,,ušipar“.
Mydlo – zaujímavosti:
O tom kto prvý a kde objavil mydlo, vedú historici rôzne diskusie a v takmer každej literatúre nájdeme iné údaje. S istotou môžeme konštatovať len to, že mydlo ako prací prostriedok sa používalo oveľa skôr ako mydlo na umývanie. V starovekom Egypte ľudia veľmi často prali svoje oblečenie, dávali tomu veľkú pozornosť. Špinu a tuk rozpúšťal natron (zmes kyslého a normálneho uhličitanu sodného). Doklady o výrobe mydla pochádzajú približne z roku 2800 p. n. l. z Babylonu. V starom Babylone však mydlo neslúžilo na umývanie, ale na liečenie rán.
Mydlo poznali aj ľudia v starovekej Palestíne, aj Feníčania, Gréci, známe bolo aj v starovekom Ríme Do západnej Európy sa výroba toaletného mydla dostala zo severnej Afriky, odkadiaľ sa sťahovali Arabi na dobité španielske územia. Vďaka obchodným podmienkam severotalianskych miest sa mydlo v 14. storočí začalo vyrábať aj v Benátkach a v Janove a v 16. storočí v prístave Marseille. Postupne sa mydlo rozšírilo aj do západoeurópskych krajín, hlavne do Anglicka, severného Francúzska a Holandska. Vo veľkom sa toaletné mydlo začalo vyrábať až začiatkom 19. storočia.
Zopakujte si:
1. Vysvetlite pojem hygiena.2. Aký význam má telesná hygiena pre človeka?
3. Uveďte negatíva nedodržiavania starostlivosti o telo.
Použitá literatúra:
LENCZ, L. 1993. Metódy etickej výchovy. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1993. 83 s. ISBN 80-85185-53-9.LOMNICKÝ, I. 2010. Etická výchova ako inšpirácia na každý deň. Nitra: Filozofická fakulta UKF, 2010. 118 s. ISBN 978-80-8094-701-9.
OLIVAR, R. R. 1992. Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1992. ISBN 807-15800-15.
KOŠČ, M.: Základy psychológie. 4. vyd. 2001. SPN. Bratislava. ISBN 80-08-03201-4.
http://stromzdravia.sk/dusevne-zdravie/lepsie-komunikovat-znamena-byt-lepsim-posluchacom/
http://uspech-ako.sk/komunikacia/
Súkromné texty autorky