Dobré svedomie je lepšie ako tisíc svedkov.

Titus Maccius Plautus

 

 

Svedomie - systém morálnych noriem a hodnôt, ktoré si subjekt v procese individuálneho vývoja osvojil, zvnútornil a premenil na nevyhnutné subjektívne podmienky svojej praktickej činnosti.

Štruktúra svedomia - podľa hierarchie hodnôt:

Prvá úroveň - všeobecné hodnoty a normy dobra a zla

Druhá úroveň - úroveň svedomia - hodnoty podmienené svetonázorom človeka (náboženské, filozofické hodnoty a pod.) Individuálna konkretizácia najvyšších hodnôt – dobra a zla

Tretia úroveň - hodnoty podmienené špecifickými znalosťami, profesionálnou zameranosťou človeka (lekár, učiteľ, právnik a pod.) Svedomie pred činom má úlohu z hľadiska morálnej kvality konania.


Základným prvkom mravného správania je mravný čin, v ňom sa odráža mravná hodnotová štruktúra človeka. Je to individuálny akt jedinca, v ktorom je vyjadrené mravné poznanie, presvedčenie, mravné city. Významnú úlohu v mravnom konaní má svedomie.


 

Psychologické vymedzenie svedomia:

 

Svedomie je spontánne vznikajúci vnútorný proces, ktorí odzrkadľuje konflikt medzi zvnútornenými mravnými zásadami človeka a jeho aktuálnym správaním a konaním. 
Svedomie vymedzuje človeku hranice medzi tým, čo možno a treba robiť a tým, čo sa nemôže, nemá alebo nesmie robiť. 

 

Svedomie je zvnútornený systém zákazov a príkazov spoločnosti, v ktorej človek žije.
“ Vedecká literatúra definuje funkcie svedomia v širšom podaní: „Sebaregulačné vlastnosti osobnosti sú tie vlastnosti, ktorými človek riadi svoje vlastné prežívanie a správanie.“ „Stáva sa tak prostredníctvom mechanizmov sebaregulácie. Patria k nim sebauvedomovanie, sebapoznanie, svedomie, sebakritika a vôľa.“ Svedomie sa spája s pocitom povinnosti a zodpovednosti.

 

 

Ide o:

 

- reagovanie na konkrétne, jedinečné situácie v konfliktových situáciách. 

- rozumové uvedomenie si činov 

- vnútorný postoj - niečo osobné, individuálne - je nástroj, ktorý má funkciu eticko-morálneho rozhodovania v zmysle povinnosti za to, čo považujeme za mravné, dobré. 

- je autonómne (samostatné) , je to vnútorné morálne riadenie, s ktorým subjekt (osobnosť) koriguje svoje motívy a správanie. 

 

 

Správanie je výsledkom vzájomného vývoja intelektu, emócií, vôle. Prebieha v rámci praktickej činnosti osobnosti, rozširovaním okruhu činnosti a zvyšovaním zodpovednosti. 
- pomáha človeku dospieť k morálnemu rozhodnutiu (človek musí vedieť prečo koná tak či onak) 
- vzťahuje sa na vlastné činy, je vnútornou inštanciou (riadiacou pákou), ktorá určuje čo je morálne a čo nie, v smere vlastného, prvotného, autentického konania. 

 

 

Formovanie svedomia:

 

Svedomie sa formuje postupne vo vývinových štádiách a prejavuje sa typickými zvláštnosťami: