Patril medzi významných panovníkov Veľkej Moravy. V čase panovania kráľa Svätopluka I. sa Veľká Morava dočkala najväčšieho územného rozmachu a získala postavenie dôležitej európskej veľmoci. Nitra bola jedným z jej hlavných centier.

 

Svätopluk

 

 

Svätopluk sa od mladosti veľmi túžil stať sa panovníkom, bol veľmi ctižiadostivý, odvážny, nebojácny.  Narodil sa okolo roku 830. Jeho predchodcom bol Rastislav. Nemal rád svojho predchodcu Rastislava, voči ktorému sa spojil s Karolmanom, ktorému jeho otec Ľudovít Nemec dal  do správy východné oblasti svojej ríše (Karolman alebo Karloman z dynastie Karolovcov Karolman bol v rokoch 876880 bavorský vojvoda, východofranský kráľ a v rokoch 877879 kráľ Longobardov.). Keď sa to Rastislav dozvedel, vypukol medzi ním a synovcom neľútostný boj, ktorému sa potešili najmä Frankovia. Svätopluk zajal Rastislava a vydal ho do rúk Ľudovíta Nemca. Odmeny za svoj čin sa ale nedočkal. Franský kráľ nedosadil na kniežací stolec Svätopluka, ale dvoch franských grófov. Dokonca onedlho Svätopluka obvinil zo zrady a uväznil. Frankovia stále viac a viac drancovali krajinu, preto stredodunajskí Slovieni  povstali. Za vodcu si zvolili Slavomíra, Svätoplukovho príbuzného. Frankom sa v boji proti nemu nedarilo, nevedeli ho poraziť, preto požiadali Svätopluka o pomoc a poverili ho vedením vojska. Nepočítali s tým, že Svätopluk sa spojí so Slavomírom a spoločne napokon Frankov porazili.

Svätopluk sa ujal vlády v roku 871. Od roku 875 mu patril titul kráľ, ktorý bol odvodený od mena franského panovníka Karola Veľkého. Ešte niekoľkokrát bojoval proti Frankom a v bojoch sa mu podarilo zvíťaziť. Viedol viaceré výboje, vďaka ktorým rozširoval svoju ríšu.

 

Nitriansky hrad

 

Metod a žiaci na veľkej Morave počas vlády Svätopluka:

Po smrti Svätopluka nastal postupný úpadok ríše. Ríša bola rozdelená medzi Svätoplukových synov: Mojmíra II., Svätopluka II. a vraj aj Predslava, ktorého existencia ale nie je bezpečne dokázaná. Hlavným vládcom sa mal stať Mojmír II. Medzi synmi sa však začali konflikty a rozbroje, Veľkú Moravu súčasne oslabovali nájazdy nomádskych (kočovných) kmeňov - Uhrov do Podunajska. Mojmírovi sa nepodarilo udržať celistvosť a nezávislosť ríše. Okolo roku 907 sa Veľkomoravská ríša rozpadla a odvtedy nám o nej chýbajú ďalšie písomné správy.

 

Výpravy Svätopluka:

Svätopluk viedol výpravy proti Vislanom, Slezanom, od Bulharov sa mu podarilo vybojovať Zátisie, zmocnil sa Čiech a Lužice. Okrem sloviensko-moravského kniežactva patrili k jeho ríši aj Sliezsko na strednom toku Odry, Lužica v juhovýchodnej časti dnešného Nemecka, kniežactvo Vislanov, ktorého strediskom bol pravdepodobne Krakov, Čechy, územie Bielych Chorvátov aj časť Panónie so Zátisím. Za vlády Svätopluka bola veľká Morava územne najväčšia.